Prípony v esperante: všetkých 31 oficiálnych s príkladmi

Esperanto má 31 oficiálnych prípon. Každá stojí medzi koreňom a koncovkou a pridáva jeden význam: lern·ej·o „škola“ je „učiť sa + miesto“. Dvadsaťosem pochádza z Fundamento de Esperanto (1905); -aĉ- pribudla v roku 1909, -ism- v roku 1919 a -end- v roku 1953.

Ďalších šesť prípon tvorí príčastia (-ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-). Spolu s 10 predponami to dáva 47 oficiálnych afixov.

#Všetkých 31 oficiálnych prípon

#Prípony podľa významu

Učiť sa prípony po skupinách uľahčuje ich zapamätanie:

• Ľudia: -an- (člen), -ist- (odborník), -ul- (osoba s vlastnosťou), -estr- (vedúci), -id- (potomok), -in- (ženský), -ĉj- a -nj- (domáce podoby mien)
• Miesta a nádoby: -ej- (miesto), -uj- (nádoba), -ing- (držiak)
• Veci a súbory: -aĵ- (konkrétna vec), -il- (nástroj), -er- (jeden kúsok), -ar- (súbor)
• Miera a postoj: -et- (malý), -eg- (veľký), -aĉ- (zlý), -ec- (vlastnosť), -em- (sklon)
• Dej: -ad- (trvanie), -ig- (spôsobiť), -iĝ- (stať sa), -ebl- (možnosť), -ind- (hodnota), -end- (nutnosť)
• Čísla: -obl-, -on-, -op- (pozrite číslovky)
• Ostatné: -ism- (náuka), -um- (bez pevného významu)

#Čo už Slovák pozná

Slovenčina je na odvodzovanie bohatá, takže mnohé prípony majú v slovenčine ozvenu:

• -an- zodpovedá slovenskej prípone pre obyvateľa („dedinčan“, „Bratislavčan“): vilaĝano „dedinčan“.
• -ist- a -ism- poznáte zo slovenských prípon „-ista“ a „-izmus“: esperantisto „esperantista“, komunismo „komunizmus“.
• -et- je ako slovenské zdrobňovanie „-ik“, „-ček“: dometo „domček“. Zdrobneniny sú v slovenčine veľmi hojné (dom – domček, stôl – stolík), v esperante stačí jediná prípona.
• -in- tvorí ženský tvar ako slovenská prípona „-ka“: instruisto „učiteľ“ → instruistino „učiteľka“.
• -ar- pripomína slovenské hromadné mená ako „lístie“ alebo „študentstvo“: arbaro „les“, vortaro „slovník“.
• -ej- zodpovedá slovenským príponám miesta („čitáreň“, „pracovňa“, „ihrisko“): lernejo „škola“, kuirejo „kuchyňa“.
• -il- tvorí nástroje ako slovenská prípona „-dlo“ („mydlo“, „zrkadlo“, „lietadlo“): tranĉilo „nôž“.
• -ind- zodpovedá „-hodný“: fidinda „dôveryhodný“, laŭdinda „chvályhodný“.
• -ebl- zodpovedá „-teľný“ a „-ný“: videbla „viditeľný“, legebla „čitateľný“.
• -ad- pripomína slovenské opakovacie slovesá („chodievať“, „čítavať“): legadi „čítavať, čítať opakovane“.
• -iĝ- často zodpovedá slovenskému „sa“: La pordo fermiĝas – „Dvere sa zatvárajú“. Slovenské „sa“ však neprekladajte automaticky zámenom sin; pozrite prechodnosť slovies.

#Prípony sú aj slová

Každá prípona môže dostať koncovku a fungovať ako obyčajný koreň: ejo „miesto“, ilo „nástroj“, ano „člen“, aro „skupina“, ero „častica“, estro „vedúci“, eta „drobný“, ega „obrovský“, ege „veľmi“, ebla „možný“, inda „hodný“, aĉa „mizerný“, igi „spôsobiť“, iĝi „stať sa“.

#Reťazenie prípon

Za jedným koreňom môže nasledovať niekoľko prípon, čo je jadro tvorenia slov v esperante. Každá sa vzťahuje na všetko, čo stojí pred ňou:

lernkoreňučiť sa

ejpríponamiesto

estrpríponavedúci, predstavený

okoncovkapodstatné meno

lernejestroriaditeľ školy

malpredponaopak

sankoreňzdravý

ulpríponaosoba

ejpríponamiesto

okoncovkapodstatné meno

malsanulejonemocnica

#Poznámky k záludným príponám

-ig- a -iĝ-. -Ig- tvorí sloveso s predmetom; -iĝ- sloveso bez predmetu. Výsledok závisí od koreňa: morti „zomrieť“ → mortigi „zabiť“; fermi „zatvoriť (niečo)“ → fermiĝi „zatvoriť sa (samo)“. Viac pri slovesách a na stránke o prechodnosti.

-et- a -eg- s ustáleným významom. Niektoré slová majú pevný význam, ktorý presahuje „malý“ alebo „veľký“: rideti „usmievať sa“ (nie len „trochu sa smiať“), pordego „brána“, ŝtrumpeto „ponožka“.

-in- a rod. -In- sa používa len pre živé bytosti. Mnohé korene sú neutrálne (amiko „priateľ, priateľka“, instruisto „učiteľ“), niektoré sú však vo východiskovom význame mužské (patro „otec“, frato „brat“). PMEG opisuje neoficiálnu mužskú príponu -iĉ- (katiĉo „kocúr“), navrhnutú v 70. rokoch a používanú niektorými hovoriacimi.

-ĉj- a -nj- skracujú koreň. Z mena sa ponechá jedno až päť prvých písmen: Johano → Joĉjo, Mario → Manjo, patrino → panjo. Sú to jediné afixy, ktoré koreň krátia.

-uj- a názvy krajín. Fundamento používalo -uj- aj pre ovocné stromy (pomujo „jabloň“) a krajiny (Francujo „Francúzsko“). Dnes je obvyklejšie pomarbo a mnohí hovoriaci hovoria Francio s neoficiálnou príponou -i-; podobne popri Slovakujo existuje aj Slovakio „Slovensko“. Akadémia esperanta v roku 2023 potvrdila, že -i- stále nie je oficiálna.

-um- nemá žiadny vlastný význam. Každé slovo sa učí osobitne: kolumo „golier“, aerumi „vetrať“, plenumi „splniť“.

#Neoficiálne prípony

Tieto prípony nie sú oficiálne afixy. Nepochádzajú z Fundamenta ani z rozhodnutia Akadémie, napriek tomu sú slová s nimi tvorené bežné v lekárstve, vede aj v každodenných textoch a mnohé sú v slovníkoch. PMEG ich opisuje 36. Tabuľka sleduje abecedné poradie PMEG. Najzriedkavejšie, väčšinou pokusné, napríklad -ab-, -iĉ-, -ip- a -uk-, PMEG označuje za chýbajúce v slovníku PIV.

Nezamieňajte ich s oficiálnymi príponami. -ism- (druhý oficiálny dodatok, 1919), -end- (rozhodnutie Akadémie, 1953) a -aĉ- (prvý oficiálny dodatok, 1909) sú oficiálne. -i-, -iv- a -oz- nie sú.

Niekoľko neoficiálnych prípon má rovnaký tvar ako oficiálne prvky, preto sledujte súvislosti:

• lekárske -it- „zápal“ a príčastná prípona -it-
• -al- a -en- v biológii a predložky al a en
• -ol- v hudbe a spojka ol „než“
• -e- a príslovková koncovka, -i- a koncovka infinitívu, -j- a koncovka množného čísla

#Príklady vo vetách

• La lernejo troviĝas apud la preĝejo. – „Škola sa nachádza vedľa kostola.“
• Mia fratino estas instruistino. – „Moja sestra je učiteľka.“
• Tio estis vera domego! – „To bol naozaj obrovský dom!“
• Ni loĝas en dometo apud la lago. – „Bývame v domčeku pri jazere.“
• Ĉi tiu akvo ne estas trinkebla. – „Táto voda nie je pitná.“
• Mi ne manĝas dolĉaĵojn. – „Nejem sladkosti.“
• La pluvo malsekigis niajn vestojn. – „Dážď nám zmočil oblečenie.“
• La akvo varmiĝas. – „Voda sa ohrieva.“
• Ŝia beleco surprizis ĉiujn. – „Jej krása všetkých prekvapila.“
• La kantado de la birdoj vekis min. – „Spev vtákov ma zobudil.“

#Časté otázky

#Koľko prípon má esperanto?

31 oficiálnych prípon plus šesť príčastných (-ant-, -int-, -ont-, -at-, -it-, -ot-). PMEG opisuje aj 36 neoficiálnych.

#Čo znamená -ej- v esperante?

-Ej- znamená „miesto na“: lernejo „škola“, kuirejo „kuchyňa“, preĝejo „kostol“ (miesto modlitby).

#Aký je rozdiel medzi -ig- a -iĝ-?

-Ig- znamená „spôsobiť, aby sa niečo dialo s niečím“: purigi la ĉambron „vyčistiť izbu“. -Iĝ- znamená „stať sa“: la ĉambro puriĝis „izba sa vyčistila“.

#Ktoré prípony pribudli po roku 1905?

Tri: -aĉ- (prvý oficiálny dodatok, 1909), -ism- (druhý oficiálny dodatok, 1919) a -end- (rozhodnutie Akadémie, 1953).

#Je -i- v slove Francio oficiálna prípona?

Nie. Pri názvoch krajín sa hojne používa, ale Akadémia esperanta ju nezaviedla ako oficiálnu a v roku 2023 to zopakovala.

#Je -iv- oficiálna esperantská prípona?

Nie. -iv- „schopný“ (produktiva „produktívny“, kreiva „tvorivý“) je neoficiálna, ale pomerne bežná. PMEG navrhuje -em-, -pov- alebo -kapabl-, kde záleží na zrozumiteľnosti.

#Čo znamenajú -oz- a -it- v lekárskych slovách?

-oz- označuje chorobu alebo poruchu (sklerozo „skleróza“) a -it- zápal (bronkito „zápal priedušiek“). Obe sú neoficiálne a používajú sa hlavne v odbornom jazyku. Lekárske -it- nie je príčastie -it-.

#Zdroje

• PMEG – prípony (zoznam 31)
• PMEG – AĈ (oficiálna od roku 1909)
• PMEG – ISM (oficiálna od roku 1919)
• PMEG – END
• PMEG – IG a IĜ
• PMEG – neoficiálne afixy
• PMEG – neoficiálne prípony (zoznam 36)
• PMEG – IV, OZ, IT a IĈ
• ReVo – -iv-
• ReVo – Slovakujo (synonymum Slovakio)
• Tím ReVo – oficiálne a neoficiálne afixy
• Akademio de Esperanto – Akademia Vortaro, vysvetlivky (END 1953)
• Akademio de Esperanto – 10. oficiálny dodatok (o -io a -ujo)
• Universala Vortaro (Fundamento)
• lernu – Sufiksoj