Gramatika esperanta: prehľad, koncovky a pravidlá

Gramatika esperanta stojí na jednej myšlienke: korene sa nikdy nemenia a malá sada koncoviek vždy znamená to isté. Slovo zakončené na -o je podstatné meno, na -a prídavné meno, na -as sloveso v prítomnom čase. Nepravidelné slovesá, nepravidelné množné čísla ani gramatický rod neexistujú.

Pre hovoriacich po slovensky je to veľká úľava: namiesto šiestich pádov sú len dva a namiesto troch rodov žiadny. 16 pravidiel, ktoré L. L. Zamenhof vydal v roku 1887, tento systém načrtávajú; nižšie opísané jadro stačí na väčšinu viet, na ktoré narazíte.

#Celá gramatika na jednej karte

Oficiálny slovník Akadémie esperanta uvádza presne 11 gramatických koncoviek:

Koncovky sa radia v pevnom poradí: slovný druh, potom -j, potom -n: grandajn domojn – „veľké domy“ (ako predmet). Prídavné mená preberajú -j a -n od svojho podstatného mena, ako ukazuje stránka o podstatných a prídavných menách.

Slovesá nikdy nemajú -j ani -n a nemenia sa podľa osoby: mi lernas, vi lernas, ili lernas – „učím sa, učíte sa, učia sa“.

#Koncovky vo vetách

Každá koncovka v krátkej každodennej vete:

• -o: La domo estas nova. – „Dom je nový.“
• -a: Ni loĝas en nova domo. – „Bývame v novom dome.“
• -e: Ŝi parolas malrapide kaj klare. – „Ona hovorí pomaly a zreteľne.“
• -i: Mi volas lerni Esperanton. – „Chcem sa učiť esperanto.“
• -as: Nun mi lernas la vortojn. – „Teraz sa učím slovíčka.“
• -is: Hieraŭ ni lernis dum unu horo. – „Včera sme sa učili hodinu.“
• -os: Morgaŭ mi skribos al vi. – „Zajtra ti napíšem.“
• -us: Se mi havus tempon, mi vojaĝus. – „Keby som mal čas, cestoval by som.“
• -u: Venu kun ni! – „Poď s nami!“
• -j: Miaj amikoj estas en la parko. – „Moji priatelia sú v parku.“
• -n: Mi vidas grandan ŝipon. – „Vidím veľkú loď.“
• Všetko dohromady: Miaj novaj amikoj rapide lernis la gravajn vortojn. – „Moji noví priatelia sa rýchlo naučili dôležité slová.“

#Ďalšie stavebné kamene

• Jediný člen. La je určitý člen, rovnaký pre každý rod aj číslo, a neurčitý člen v esperante neexistuje. Slovenčina členy nemá, preto sa la do nej zvyčajne neprekladá. Pozrite si člen.
• Voľný slovosled. Pretože -n označuje predmet, La hundo vidas la katon aj La katon vidas la hundo znamenajú „Pes vidí mačku“ – rovnako ako po slovensky „Mačku vidí pes“. Pozrite si akuzatív.
• Tvorenie slov. Predpony a prípony z jedného koreňa tvoria mnoho slov: sana – „zdravý“, malsana – „chorý“, malsanulo – „chorý človek, pacient“, malsanulejo – „nemocnica“. Pozrite si tvorenie slov.
• 45 korelatívov. Tabuľka 5 × 9 opytovacích a odpovedacích slov: kiu – „kto, ktorý“, tiu – „ten“, ĉiu – „každý“. Pozrite si korelatívy.

Jeden koreň, desiatky slovReta Vortaro uvádza 23 slov utvorených len z san-. Pozrite si, ako sa z jedného koreňa pomocou predpôn, prípon a zložených slov stane celá rodina slov.Preskúmať slovné rodiny →

#Časté otázky

#Má gramatika esperanta výnimky?

V ohýbaní slov nemá žiadne výnimky: každé podstatné meno tvorí množné číslo koncovkou -j a každé sloveso používa tých istých šesť koncoviek, vrátane esti – „byť“. Naučiť sa treba už len slovnú zásobu, napríklad to, či sloveso potrebuje predmet.

#Má esperanto gramatický rod?

Nie. Podstatné a prídavné mená sa podľa rodu nemenia. Ženské tvary sa tvoria príponou -in-: patro – „otec“, patrino – „matka“.

#Kde nájdem oficiálnu gramatiku esperanta?

Vo Fundamento de Esperanto (1905), ktoré uvádza 16 pravidiel v piatich jazykoch. Najúplnejším moderným opisom je PMEG Bertila Wennergrena, voľne dostupný na internete (po esperantsky).

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto: gramatika, anglická verzia – Akademio de Esperanto
• Akademia Vortaro: vysvetlivky a štatistiky – 11 koncoviek
• PMEG – Plena Manlibro de Esperanta Gramatiko – Bertilo Wennergren, verzia 15.5 (2024)
• Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)