Člen la v esperante: kedy ho použiť a kedy vynechať

Esperanto má jediný člen, la, vo význame „ten, tá, to“. Nemení sa podľa rodu, čísla ani pádu: la domo – „ten dom“, la domoj – „tie domy“, la domojn – „tie domy“ (ako predmet). Neurčitý člen neexistuje: domo znamená „(nejaký) dom“ alebo jednoducho „dom“.

Ustanovuje to pravidlo 1 zo 16 pravidiel, ktoré začiatočníkom dokonca dovoľuje spočiatku la vynechávať. V praxi ho používa každý, kto hovorí plynule, a jeho použitie sa veľmi blíži anglickému „the“. Slovenčina člen vôbec nemá, takže je to pre hovoriacich po slovensky jedna z najväčších noviniek.

#Kedy použiť la

Použite la, keď poslucháč vie, ktorú vec máte na mysli. PMEG význam la zhŕňa slovami „viete, ktorú mám na mysli“.

Názvy jazykov ako la angla sú skrátené la angla lingvo – „anglický jazyk“. Preto potrebujú la, na rozdiel od slovenčiny.

#Kedy la nepoužiť

• Niečo nové alebo neznáme. Hundo bojas. – „Šteká pes.“ (nejaký pes)
• S inými určujúcimi slovami. Mia, tiu, ĉiu a podobné slová už podstatné meno určujú: mia libro – „moja kniha“, tiu domo – „ten dom“. Nikdy la mia libro ani la tiu domo.
• Pri väčšine vlastných mien. Petro, Londono, Japanio – a tiež samotné Esperanto: Mi lernas Esperanton. – „Učím sa esperanto.“
• Všeobecne o veciach. Mi trinkas kafon. – „Pijem kávu.“ Porovnajte La kafo estas varma. – „Tá káva je horúca“ (táto konkrétna káva).

Privlastňovacie zámeno s la môže stáť samostatne a znamená „môj“, „tvoj“ a podobne: Via aŭto estas ruĝa, la mia estas blua. – „Vaše auto je červené, to moje je modré.“ Pozrite si zámená.

#Hovoríme o celom druhu

Ak chceme hovoriť o druhu alebo type, má esperanto tri možnosti:

• Ĉevalo estas besto. – „Kôň je zviera.“
• Ĉevaloj estas bestoj. – „Kone sú zvieratá.“
• La ĉevalo estas utila besto. – „Kôň je užitočné zviera.“

Podľa PMEG je najbežnejší tvar bez la, kým la predstavuje celý druh ako jedného známeho jedinca a znie formálnejšie.

#Zvláštne použitie

• Časti tela a oblečenie. Keď je majiteľ zrejmý, la nahrádza privlastňovacie zámeno: Li levis la manon. – „Zdvihol ruku.“ Ani po slovensky sa privlastňovacie zámeno nepoužíva.
• „Všetci“ zo známej skupiny. La gastoj eksidis. – „Hostia si sadli“ (všetci).
• Panovnícke mená. La stojí za menom: Karolo la Granda – „Karol Veľký“.

#Skrátený tvar l'

Pravidlo 16 dovoľuje l' namiesto la. PMEG ho odporúča len po predložke zakončenej samohláskou, napríklad de, pri, tra alebo je: de l' mondo – „sveta“, pri l' amo – „o láske“.

Píše sa ako samostatné slovo, ale vyslovuje sa spolu s predložkou, ako jeden celok. Mimo poézie a piesní je l' zriedkavé a v reči sa takmer nevyskytuje.

#Ako sa člen la líši od slovenčiny

Slovenčina člen nemá. Určitosť vyjadruje kontext, ukazovacie zámeno „ten“ a často aj slovosled: nová informácia stojí zvyčajne na konci vety („Prišiel pes“ – nejaký pes), známa na začiatku („Pes prišiel“ – ten, o ktorom vieme).

Keď potrebujete zdôrazniť „jeden“ alebo „istý“, použite unu alebo iu: Iu viro telefonis. – „Volal nejaký muž.“ Pozrite si korelatívy.

Praktické pravidlo pre hovoriacich po slovensky: pri každom podstatnom mene sa spýtajte, či poslucháč vie, o ktorej konkrétnej veci hovoríte. Ak áno, patrí pred neho la. Ak nie, alebo ak hovoríte všeobecne, la vynechajte.

#Príklady vo vetách

• La suno brilas. – „Slnko svieti.“
• Mi aĉetis libron. La libro estas tre interesa. – „Kúpil som si knihu. Tá kniha je veľmi zaujímavá.“
• Ĉu vi vidis la ŝlosilojn? – „Videl si tie kľúče?“
• Hundoj estas fidelaj bestoj. – „Psy sú verné zvieratá.“
• La hundo estas fidela besto. – „Pes je verné zviera.“
• Mi ŝatas muzikon. – „Mám rád hudbu.“
• Esperanto estas facila lingvo. – „Esperanto je ľahký jazyk.“
• La esperanta lingvo naskiĝis en 1887. – „Jazyk esperanto vznikol v roku 1887.“
• Mi loĝas en la ĉefurbo de Pollando. – „Bývam v hlavnom meste Poľska.“

#Časté otázky

#Existuje v esperante neurčitý člen?

Nie. Podstatné meno bez la je neurčité: libro – „kniha, nejaká kniha“. Ak chcete zdôrazniť „jeden“ alebo „istý“, použite unu alebo iu.

#Mení sa la v množnom čísle alebo v akuzatíve?

Nie. La nikdy neberie -j ani -n: la grandajn domojn – „tie veľké domy“ (ako predmet). Mení sa len podstatné meno a jeho prídavné mená, ako vysvetľuje stránka o podstatných a prídavných menách.

#Čo znamená l' v esperante?

Je to skrátené la, ktoré povoľuje pravidlo 16. Objavuje sa hlavne v poézii a v piesňach, po predložkách ako de alebo pri: de l' mondo – „sveta“.

#Hovorí sa „la Esperanto“?

Nie. Esperanto je vlastné meno: Mi parolas Esperanton. – „Hovorím esperantom.“ Názvy jazykov tvorené príponou -a člen berú: la angla – „angličtina“.

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto, pravidlá 1 a 16 (po anglicky) – Akademio de Esperanto
• PMEG o la: základné pravidlá, jedinci, známe veci, druhy, zvláštne použitie, vlastné mená
• Apostrofo: normala uzo – PMEG
• Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)