Slovesá v esperante: časy, časovanie a esti

Esperantské slovesá majú šesť koncoviek a nemenia sa podľa osoby ani čísla. Mi parolas, vi parolas, ŝi parolas, ili parolas – „hovorím, hovoríte, hovorí, hovoria“: pre každý čas jediný tvar. Nepravidelné slovesá neexistujú, ani esti – „byť“. Pre hovoriacich po slovensky je to zásadné zjednodušenie: slovenské slovesá sa časujú podľa osoby, čísla, času, spôsobu, rodu aj vidu.

#Šesť slovesných koncoviek

Samohlásky sledujú vzorec: a je prítomnosť, i minulosť, o budúcnosť. Tie isté samohlásky sa vracajú v príčastiach -ant-, -int- a -ont-.

teraz

-isparolisminulý-asparolasprítomný-osparolosbudúci

bez času-usparoluspodmieňovací-uparolurozkazovací-iparoliinfinitív

#Úplné časovanie slovesa paroli – „hovoriť“

Podľa tejto tabuľky sa správa každé sloveso v jazyku. Mení sa len podmet, preto je zámeno nutné: samotné parolas nehovorí, kto hovorí. Pozrite zámená. Slovenčina zámeno pri slovese zvyčajne vynecháva („hovorím“, „ideme“), pretože osobu prezradí koncovka. Esperanto osobnú koncovku nemá, a tak musíte zámeno napísať: Mi parolas, nie Parolas. Výnimku tvoria neosobné vety bez podmetu: Pluvas. – „Prší.“

#Esti – „byť“

• Mi estas feliĉa. – „Som šťastný (šťastná).“
• Ili estis hejme. – „Boli doma.“
• Estu trankvila! – „Buďte pokojný (pokojná)!“
• Estas tri katoj en la ĝardeno. – „V záhrade sú tri mačky.“

Slovo za esti nikdy nemá predmetové -n: Mi estas instruisto – „Som učiteľ“. Pozrite akuzatív.

#Prítomný, minulý a budúci čas

-as pokrýva, čo sa deje práve teraz, zvyky a všeobecné pravdy. Pokrýva aj stavy, ktoré začali skôr a stále trvajú: Mi loĝas ĉi tie tri jarojn. – „Bývam tu tri roky.“

-is pokrýva každú minulosť: Mi jam manĝis. – „Už som jedol(a).“ Hieraŭ mi laboris. – „Včera som pracoval(a).“

-os je budúcnosť: Morgaŭ mi vizitos vin. – „Zajtra vás navštívim.“ Slovenské nedokonavé slovesá tvoria budúcnosť opisom („budem čítať“), dokonavé jednoduchým tvarom („prečítam“); po esperantsky je to vždy jediný tvar: mi legos.

V nepriamej reči sloveso zachováva čas pôvodných slov: Li diris, ke li volas manĝi. – „Povedal, že chce jesť“ (doslova „chce“). Po slovensky je to rovnako, takže tu ťažkosti mať nebudete.

#Slovenčina má vid, esperanto nie

Slovenské slovesá sú dokonavé, alebo nedokonavé („čítať“ – „prečítať“, „písať“ – „napísať“, „robiť“ – „urobiť“). Esperantské časy vid nerozlišujú: Mi legis la libron môže znamenať „čítal(a) som knihu“ aj „prečítal(a) som knihu“. Ak potrebujete vid vyjadriť, pomáhajú predpony, prípony a slová:

#Podmieňovací spôsob -us

-us opisuje predstavované alebo nereálne, bez časového určenia. Vo vetách s „keby“ o niečom len predstavovanom majú obe časti -us:

• Se mi havus tempon, mi venus. – „Keby som mal čas, prišiel by som.“
• Mi ŝatus kafon. – „Dal(a) by som si kávu.“
• Ĉu vi povus helpi min? – „Mohli by ste mi pomôcť?“

Slovenčina tvorí podmieňovací spôsob z minulého príčastia a častice „by“ s pomocným tvarom („prišiel by som“, „prišla by si“), takže sa mení podľa osoby a rodu; esperantské -us je pre všetky osoby rovnaké. Reálne možnosti vyjadrujú bežné časy: Se pluvos, mi restos hejme. – „Ak bude pršať, zostanem doma.“ Esperanto používa budúci čas v oboch častiach, a rovnako to robí aj slovenčina.

#Volitív -u: rozkazy, želania, „poďme“

-u ukazuje, čo niekto chce, o čo žiada alebo čo nariaďuje:

• Venu! – „Poďte!“
• Ni iru! – „Poďme!“
• Li atendu. – „Nech počká.“
• Mi volas, ke vi venu. – „Chcem, aby ste prišli.“
• Ĉu ni iru? – „Máme ísť?“

Jedno -u tak pokrýva slovenský rozkazovací spôsob („poď“), výzvu pre prvú osobu množného čísla („poďme“) aj spojenia s „nech“ a „aby“. Zdvorilé „prosím“ je bonvolu s infinitívom: Bonvolu sidiĝi. – „Posaďte sa, prosím.“

#Zložené časy v skratke

Esti s príčastím dáva jemnejšie časové rozlíšenia a trpný rod:

PMEG radí vo väčšine prípadov používať jednoduché tvary. Podrobnosti sú na stránke o príčastiach.

#Prechodné a neprechodné: -ig- a -iĝ-

Každý slovesný koreň je buď prechodný (má predmet), alebo neprechodný. Fermi – „zatvoriť“ je prechodné: Mi fermas la pordon. – „Zatváram dvere.“ Ak chcete povedať „dvere sa zatvárajú“, pridajte -iĝ-: La pordo fermiĝas. Po slovensky tu stojí „sa“, po esperantsky -iĝ-.

-ig- funguje opačne a znamená „spôsobiť“: morti – „zomrieť“ → mortigi – „zabiť“. Obe prípony sa môžu spojiť s jedným koreňom: sidi – „sedieť“, sidiĝi – „sadnúť si“, sidigi – „posadiť (niekoho)“. Viac na stránke o prechodnosti a medzi príponami.

#Príklady vo vetách

• Mi legas libron. – „Čítam knihu.“
• Hieraŭ mi legis la tutan tagon. – „Včera som čítal celý deň.“
• Morgaŭ mi legos la novan ĉapitron. – „Zajtra budem čítať novú kapitolu.“
• Kiam vi telefonis, mi kuiris. – „Keď si zavolal, varil som.“
• Mi ŝatus legi pli ofte. – „Rád by som čítal častejšie.“
• Se mi estus vi, mi ne farus tion. – „Keby som bol tebou, neurobil by som to.“
• Legu laŭte, mi petas! – „Čítaj nahlas, prosím!“
• Ni iru al la biblioteko! – „Poďme do knižnice!“
• Mi deziras, ke vi estu feliĉa. – „Prajem si, aby si bol šťastný.“
• Mi ne komprenas la demandon. – „Nerozumiem tej otázke.“

#Časté otázky

#Koľko časov má esperanto?

Tri jednoduché časy: prítomný -as, minulý -is a budúci -os. Pridajte podmieňovací -us, volitív -u a infinitív -i a máte všetkých šesť slovesných koncoviek.

#Existujú v esperante nepravidelné slovesá?

Nie. Každé sloveso, vrátane esti – „byť“, havi – „mať“ a iri – „ísť“, používa tých istých šesť koncoviek.

#Ako sa v esperante povie „poďme“?

Použite ni s tvarom na -u: Ni iru! – „Poďme!“, Ni manĝu! – „Poďme jesť!“.

#Ako sa sloveso neguje?

Dajte pred neho ne: Mi ne komprenas. – „Nerozumiem.“ Viac v časti o otázkach a zápore.

#Má esperanto priebehový čas ako anglické „I am eating“?

Mi manĝas znamená „jem“ aj „práve jem“, rovnako ako po slovensky. Zložený tvar ako mi estas manĝanta existuje, ale je potrebný len zriedka.

#Ako v esperante vyjadriť vid, napríklad „čítať“ a „prečítať“?

Zvyčajne stačí čas a súvislosť: Mi legis la libron je „čítal(a) som“ aj „prečítal(a) som knihu“. Začiatok deja vyjadruje ek- (ekdormi „zaspať“), trvanie a opakovanie -ad- (legadi), dokončenie slovo jam „už“, spojenie fini legi „dočítať“ alebo príčastie legita „prečítaný“.

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto, pravidlo 6 (po anglicky) – Akademio de Esperanto
• PMEG: Verboj, I-verboj, AS, IS, U, US
• PMEG: Kunmetitaj verboformoj, Nerekta parolo: verboformoj
• PMEG: IG, IĜ
• Esperanto grammar – Wikipédia (po anglicky)