Zámená v esperante: mi, vi, li, ŝi, si a ďalšie

Osobné zámená esperanta sú mi – „ja“, vi – „ty, vy“, li – „on“, ŝi – „ona“, ĝi – „ono“, ni – „my“, ili – „oni, ony“, oni – „človek, ľudia“ (neurčitý podmet) a zvratné si. Pridajte -n pre predmet (min – „mňa“) a -a pre privlastňovanie (mia – „môj“). Žiadne ďalšie tvary sa učiť nemusíte.

Týchto deväť zámen uvádza pravidlo 5 zo 16 pravidiel. Desiate, ci, existuje len v slovníku Fundamenta a takmer sa nepoužíva.

#Všetky osobné zámená

mi + -n = min

Zámeno	Po slovensky	Predmet (-n)	Privlastňovacie (-a)
mi	ja	min – mňa	mia – môj
vi	ty, vy (jeden alebo viac)	vin – teba, vás	via – tvoj, váš
li	on	lin – ho, jeho	lia – jeho
ŝi	ona	ŝin – ju	ŝia – jej
ĝi	ono	ĝin – ho	ĝia – jeho
ni	my	nin – nás	nia – náš
ili	oni, ony	ilin – ich	ilia – ich
oni	človek, ľudia	onin – človeka (zriedkavé)	onia – človekov (zriedkavé)
si	(zvratné)	sin – sa, seba	sia – svoj

• vi je jednotné aj množné, zdvorilé aj priateľské. Jedno slovo pokrýva „ty“, „vy“ (viac osôb) aj zdvorilé „vy“. Hovoriaci po slovensky sa tak vyhnú večnej otázke tykania a vykania: stačí vi.
• ĝi je pre veci, zvieratá a malé bábätká.
• ili je pre ľubovoľnú skupinu osôb alebo vecí, bez rodu. Zodpovedá slovenskému „oni“ aj „ony“ podľa rodu.
• oni znamená ľudí všeobecne: Oni diras, ke… – „Hovorí sa, že…“. Často zodpovedá slovenskému zvratnému „sa“ alebo trpnému rodu: Oni parolas Esperanton tie. – „Esperantom sa tam hovorí.“ Onin a onia sú pravidelné, ale len zriedka potrebné.

Pozor na falošného priateľa. Slovenské „oni“ je po esperantsky ili („oni sa učia“ – ili lernas). Esperantské oni nemá so slovenským „oni“ nič spoločné: je to neurčitý podmet „človek, ľudia“.

Tvar predmetu sa riadi pravidlami akuzatívu: Ŝi amas lin. – „Miluje ho.“ Ĉu vi vidis min? – „Videli ste ma?“ Slovenčina osobné zámeno pri slovese zvyčajne vynecháva („miluje“, „vidím“), esperanto ho vyžaduje: Mi vidas, nie Vidas.

#Privlastňovacie zámená sa zhodujú ako prídavné mená

Privlastňovacie zámená sú prídavné mená, preto preberajú -j a -n od svojho podstatného mena:

Privlastňovacie zámeno už podstatné meno určuje, preto sa pred podstatným menom nikdy nespája s la: mia libro, nie la mia libro. Samostatne znamená la mia „moje, to moje“: Tiu ĉambro estas la mia. – „Tá izba je moja.“ Pozrite člen. Slovenské privlastňovacie zámená sa skloňujú podľa rodu, čísla aj pádu („môj, moja, moje, môjho, môjmu…“); esperantské mia má len koncovky -j a -n.

#Si, sin, sia: zvratné zámeno

Si odkazuje na podmet vlastnej vety, a to len vtedy, ak je podmet tretej osoby: li, ŝi, ĝi, ili, oni alebo podstatné meno.

Dve pravidlá predchádzajú väčšine chýb:

1. Len tretia osoba. Pri mi, vi, ni používajte ich vlastné tvary: Mi lavas min. – „Umývam sa.“ Ni amas nian urbon. – „Máme radi svoje mesto.“ Tu sa esperanto od slovenčiny líši: slovenské „sa“, „si“ a „svoj“ sa používajú vo všetkých osobách („umývam sa, umývaš sa“, „mám svoju knihu“), esperantské si len v tretej.
2. Nikdy v podmete. Anna kaj ŝia fratino venis. – „Anna a jej sestra prišli.“ Sia je tu chybné, pretože celé spojenie je samo podmetom. S kun je to správne: Anna kun sia fratino venis. – „Anna so svojou sestrou prišla.“

Dobrá správa pre Slovákov: rozdiel medzi sia a lia/ŝia poznáte zo slovenčiny ako rozdiel medzi „svoj“ a „jeho/jej“. Li vidis sian fraton – „Videl svojho brata“ (vlastného); Li vidis lian fraton – „Videl jeho brata“ (cudzieho). Slovenčina rovnako ako esperanto nepripúšťa „svoj“ vnútri podmetu.

#Ci: dávne „ty“

Slovník Fundamenta obsahuje ci, priateľské jednotné „ty“, ale 16 pravidiel o ňom mlčí. PMEG uvádza, že ci sa v praxi nikdy naozaj nepoužívalo a mnoho hovoriacich by mu nerozumelo. Bežné esperanto používa vždy vi.

#Ri a zámená bez rodu

Esperanto nemá oficiálne zámeno pre jednu osobu neznámeho alebo neurčeného pohlavia. Tradične sa používalo li, čo sa dnes čoraz častejšie kritizuje ako sexistické. Zamenhof dovoľoval aj ĝi pre osoby neznámeho pohlavia, ale PMEG varuje, že pri dospelých môže pôsobiť zvecňujúco.

Neoficiálne zámeno ri (rin, ria) znamená „on alebo ona“ pre jednu osobu bez ohľadu na pohlavie. PMEG ho označuje za neoficiálne a poznamenáva, že sa pomerne rozšírilo, najmä medzi mladými hovoriacimi. Podľa anglickej Wikipédie išlo k roku 2019 o najobľúbenejší návrh rodovo neutrálneho zámena; Akadémia esperanta ho neprijala.

• Mia amiko diris, ke ri venos. – „Môj priateľ alebo priateľka povedal(a), že príde.“

#Zámená po predložkách

Po predložke zostávajú zámená v základnom tvare: kun mi – „so mnou“, por vi – „pre vás“, al ŝi – „k nej“. Príjemca deja sa vyjadruje predložkou al: Donu al mi la libron. – „Dajte mi tú knihu.“ Po slovensky stojí zámeno po predložke v príslušnom páde („so mnou, pre vás, k nej“), po esperantsky sa nemení. Pozrite predložky.

#Príklady vo vetách

• Mi amas vin. – „Milujem ťa.“
• Ni parolis pri vi hieraŭ. – „Včera sme sa o tebe rozprávali.“
• Ŝi donis al li sian libron. – „Dala mu svoju knihu.“
• Ŝi donis al li lian libron. – „Dala mu jeho knihu.“
• Ili vizitis siajn gepatrojn. – „Navštívili svojich rodičov.“
• Li lavas sin ĉiumatene. – „Každé ráno sa umýva.“
• La hundo ludas kun sia pilko. – „Pes sa hrá so svojou loptou.“
• Ĉu tiu ombrelo estas via aŭ mia? – „Je ten dáždnik tvoj alebo môj?“
• Oni diras, ke la vintro estos malvarma. – „Hovorí sa, že zima bude studená.“

#Časté otázky

#Ako sa v esperante vyká?

Použite vi, pre jednu osobu aj pre viac, zdvorilo aj priateľsky. Pre väčšiu zdvorilosť pridajte oslovenie ako sinjoro – „pán“ alebo sinjorino – „pani“. Esperanto teda tykanie a vykanie nerozlišuje.

#Aký je rozdiel medzi sia a lia?

Sia odkazuje späť na podmet vety: Li legas sian libron – „Číta svoju knihu“. Lia znamená niekoho iného: Li legas lian libron – „Číta jeho knihu“ (knihu iného muža).

#Je esperantské oni to isté ako slovenské „oni“?

Nie. Slovenské „oni“ je po esperantsky ili. Esperantské oni je neurčitý podmet „človek, ľudia“: Oni diras… – „Hovorí sa…“.

#Má esperanto zámeno bez rodu?

Oficiálne nie. Neoficiálne ri je najrozšírenejšou možnosťou; tradične sa pre osoby neznámeho pohlavia používalo li a ĝi.

#Používa sa ešte ci?

Takmer vôbec. Objavuje sa len v slovníku Fundamenta a PMEG odporúča vždy používať vi.

#Ako sa povie „moje“ alebo „vaše“ samostatne?

Použite privlastňovacie zámeno s la: la mia – „moje“, la via – „vaše“. Zhoduje sa ako prídavné meno: Viaj ŝuoj estas novaj, la miaj estas malnovaj. – „Vaše topánky sú nové, moje sú staré.“

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto, pravidlo 5 (po anglicky) – Akademio de Esperanto
• PMEG: Personaj pronomoj, Posedaj pronomoj, Dua persono (vi, ci), Tria persono (li, ŝi, ĝi, ri), Si en simplaj frazoj
• Esperanto grammar a Gender reform in Esperanto – Wikipédia (po anglicky)