Gramatika
Príslovky v esperante: -e, smer -en a základné príslovky
Jedna koncovka, -e, urobí takmer z každého koreňa príslovku; zvyšok obstará niekoľko desiatok krátkych slov.
Väčšina esperantských prísloviek vzniká pridaním koncovky -e ku koreňu: rapida „rýchly“ → rapide „rýchlo“ (pravidlo 7 Fundamenta). Pridaním -n k príslovke miesta vznikne smer: hejme „doma“ → hejmen „domov“. Uzavretá skupina asi tridsiatich krátkych slov – ankaŭ, jam, nun, tre, tro a ďalšie – funguje ako príslovky bez akejkoľvek koncovky.
Príslovky s -e
Koncovka -e funguje s koreňmi všetkých druhov, nielen s prídavnými menami.
| Koreň | Iný tvar | Príslovka s -e |
|---|---|---|
| rapid- | rapida „rýchly“ | rapide „rýchlo“ |
| bon- | bona „dobrý“ | bone „dobre“ |
| hejm- | hejmo „domov“ | hejme „doma“ |
| maten- | mateno „ráno“ | matene „ráno, v ranných hodinách“ |
| vintr- | vintro „zima“ | vintre „v zime“ |
| ekzempl- | ekzemplo „príklad“ | ekzemple „napríklad“ |
| unu | unua „prvý“ | unue „po prvé“ |
| antaŭ | predložka „pred“ | antaŭe „predtým“ |
| post | predložka „po“ | poste „potom“ |
| kun | predložka „s“ | kune „spolu“ |
| kompreni + -ebl- | komprenebla „zrozumiteľný“ | kompreneble „samozrejme“ |
Príslovka môže opisovať sloveso, prídavné meno, inú príslovku alebo celú vetu (PMEG):
- La policano kuras rapide. – „Policajt beží rýchlo.“
- Ŝi sidas hejme. – „Sedí doma.“
- Ĝi estas sufiĉe granda. – „Je to dosť veľké.“
- Kompreneble mi iros. – „Samozrejme pôjdem.“
Slovenské príslovky majú rôzne tvary („rýchlo, dobre, pekne, doma“), esperantské vždy koncovkou -e, a to aj z koreňov, ktoré sú pôvodne podstatné mená alebo predložky.
Príslovky vo vetách bez podmetu
Keď veta nemá skutočný podmet, esperanto používa príslovku, nie prídavné meno (PMEG).
- Estas mallume. – „Je tma.“
- Estas varme hodiaŭ. – „Dnes je teplo.“
- Estas bone, ke vi venas. – „Je dobre, že prichádzaš.“
- Kritiki estas facile. – „Je ľahko kritizovať.“
Slovenské vety bez podmetu sa správajú podobne: hovoríme „je teplo“, nie „je teplé“, a po esperantsky Estas varme.
Stupňovanie
Príslovky sa stupňujú ako prídavné mená: pli rapide „rýchlejšie“, plej rapide „najrýchlejšie“, malpli rapide „menej rýchlo“. Li kuras pli rapide ol mi – „Beží rýchlejšie než ja“. „Rovnako … ako“ je tiel … kiel: tiel rapide kiel vi – „rovnako rýchlo ako ty“. Podrobnejšie v časti o stupňovaní.
Smer s -en
Pravidlo 13 Fundamenta: príslovka miesta pridáva -n, aby vyjadrila pohyb k nejakému miestu. Je to to isté -n ako pri akuzatíve.
miesto (kde?)
Mi restas hejme.
Zostávam doma.
smer (kam?)
Mi iras hejmen.
Idem domov.
Slovenčina rozlišuje miesto a smer aj pri príslovkách: „doma – domov“, „kde – kam“, „vonku – von“, „vpredu – dopredu“, „vpravo – doprava“. Esperanto na to používa jednotné -n.
| Kde? | Kam? |
|---|---|
| hejme „doma“ | hejmen „domov“ |
| supre „hore“ | supren „nahor“ |
| malsupre „dole“ | malsupren „nadol“ |
| antaŭe „vpredu“ | antaŭen „dopredu, vpred“ |
| dekstre „vpravo“ | dekstren „doprava“ |
| ekstere „vonku“ | eksteren „von“ |
| tie „tam“ | tien „tam“ (ako smer) |
| kie „kde“ | kien „kam“ |
- Mi iras hejmen. – „Idem domov.“
- Rigardu supren! – „Pozri nahor!“
- Kien vi iras? – „Kam ideš?“
Tie, kie a ďalšie slová miesta na -e patria medzi korelatívy spolu s časovými slovami, napríklad tiam „vtedy“ a kiam „kedy“.
Základné príslovky bez koncovky
Tieto krátke slová sú oficiálne a nemajú koncovku. PMEG ich radí podľa významu; nasledujúci zoznam obsahuje tie bežné.
| Slovo | Význam | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| ankoraŭ | ešte | Li ankoraŭ dormas. | „Ešte spí.“ |
| baldaŭ | čoskoro | Ĝis baldaŭ! | „Do skorého videnia!“ |
| hieraŭ | včera | Hieraŭ pluvis. | „Včera pršalo.“ |
| hodiaŭ | dnes | Hodiaŭ estas lundo. | „Dnes je pondelok.“ |
| morgaŭ | zajtra | Ĝis morgaŭ! | „Do zajtra!“ |
| jam | už | Mi jam manĝis. | „Už som jedol(a).“ |
| ĵus | práve | Li ĵus venis. | „Práve prišiel.“ |
| nun | teraz | Kie vi estas nun? | „Kde si teraz?“ |
| plu | ďalej, ešte | Mi ne plu fumas. | „Už nefajčím.“ |
| tuj | hneď | Venu tuj! | „Príď hneď!“ |
| for | preč | Iru for! | „Choď preč!“ |
| tre | veľmi | tre bona | „veľmi dobrý“ |
| tro | príliš | tro varma | „príliš teplý“ |
| pli | viac | pli granda | „väčší“ |
| plej | najviac | la plej bona | „najlepší“ |
| preskaŭ | takmer | preskaŭ ĉiuj | „takmer všetci“ |
| apenaŭ | sotva | apenaŭ videbla | „sotva viditeľný“ |
| almenaŭ | aspoň | almenaŭ unu | „aspoň jeden“ |
| nur | len | nur unu | „len jeden“ |
| eĉ | dokonca, aj | eĉ infano | „dokonca aj dieťa“ |
| ankaŭ | tiež, aj | Ankaŭ mi. | „Ja tiež.“ |
| ja | veď, predsa | Mi ja diris tion! | „Veď som to povedal(a)!“ |
| jen | hľa, tu je | Jen la libro. | „Tu je kniha.“ |
| do | teda, tak | Venu do! | „Tak poď!“ |
| tamen | napriek tomu | Tamen mi iros. | „Napriek tomu pôjdem.“ |
| kvazaŭ | akoby | kvazaŭ infano | „akoby dieťa“ |
| mem | sám | mi mem | „ja sám“ |
| ju … des | čím … tým | ju pli, des pli bone | „čím viac, tým lepšie“ |
| ne, jes | nie; áno | Mi ne scias. | „Neviem.“ |
Mnohé z nich možno rozšíriť koncovkami: hodiaŭa „dnešný“, nuna „súčasný“, tuja „okamžitý“, baldaŭa „nadchádzajúci“. Ne a jes sa preberajú v časti o otázkach a zápore.
Záleží na mieste
Slová ako nur, eĉ, ankaŭ a tre stoja zvyčajne bezprostredne pred slovom, ku ktorému sa vzťahujú (PMEG). Presunutie môže zmeniť význam, podobne ako pri slovenskom „len“:
- Nur mi vidis lin. – „Len ja som ho videl.“
- Mi vidis nur lin. – „Videl(a) som len jeho.“
Príklady vo vetách
- Ŝi kantas bele. – „Ona pekne spieva.“
- Li respondis tute ĝuste. – „Odpovedal úplne správne.“
- Matene mi trinkas teon. – „Ráno pijem čaj.“
- Ni vojaĝis buse al Krakovo. – „Do Krakova sme cestovali autobusom.“
- Estas malvarme ekstere. – „Vonku je zima.“
- Ni iru eksteren! – „Poďme von!“
- Li ofte forgesas sian telefonon. – „On často zabúda telefón.“
- Mi preskaŭ falis. – „Takmer som spadol.“
- Ŝi parolas Esperanton pli flue ol mi. – „Ona hovorí po esperantsky plynulejšie ako ja.“
Časté otázky
Ako sa v esperante tvoria príslovky?
Pridajte -e ku koreňu: rapida → rapide „rýchlo“, mateno → matene „ráno“. Krátky zoznam základných prísloviek, napríklad jam a tre, koncovku nemá.
Prečo sa hovorí „Estas varme“ a nie „Estas varma“?
Vo vete bez skutočného podmetu esperanto používa príslovku. Estas varme znamená „je teplo“; varma potrebuje podstatné meno, ktoré opisuje, ako v La teo estas varma „Čaj je teplý“.
Aký je rozdiel medzi hejme a hejmen?
Hejme znamená „doma“ (miesto), hejmen „domov“ (smer). Mi estas hejme – „Som doma“; Mi iras hejmen – „Idem domov“.
Ako sa povie „ešte nie“ a „už nie“?
„Ešte nie“ je ankoraŭ ne: Li ankoraŭ ne venis – „Ešte neprišiel“. „Už nie“ je ne plu: Mi ne plu fumas – „Už nefajčím“.
Môžu základné príslovky ako hodiaŭ prijímať koncovky?
Áno. Hodiaŭa znamená „dnešný“, nuna „súčasný“ a tuja „okamžitý“.
Zdroje
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.