Esperantopedia

Gramatika

Stupňovanie v esperante: pli, plej, ol a ďalšie pravidlá

Pli, plej a ol nahrádzajú slovenské prípony -ejší a -ší, predponu naj- aj slovo „než“ a žiadne stupňovanie nie je nepravidelné.

Aktualizované: 6 min čítania

Esperanto stupňuje samostatnými slovami, nie koncovkami. Pli znamená „viac“, plej „najviac“, malpli „menej“, malplej „najmenej“, ol „než“ a kiel „ako“. „Väčší než“ je teda pli granda ol a „najväčší“ je la plej granda. Vnútri prídavného mena sa nič nemení a žiadny tvar nie je nepravidelný: „lepší“ je pli bona a „najlepší“ la plej bona.

V slovenčine sa prídavné mená stupňujú príponami („-ejší, -ší“; „naj-“ pre tretí stupeň) a viaceré tvary sú nepravidelné: „dobrý – lepší – najlepší“, „zlý – horší – najhorší“, „veľký – väčší – najväčší“. Esperanto toto všetko nahrádza jedným postupom.

Prehľad vzorcov

VýznamVzorecPríkladPreklad
viac … nežpli … olLa elefanto estas pli granda ol la muso.„Slon je väčší než myš.“
menej … nežmalpli … olTiu libro estas malpli malfacila ol ĉi tiu.„Tá kniha je menej náročná než táto.“
najviacla plej … elŜi estas la plej saĝa el miaj amikoj.„Je najmúdrejšia z mojich priateľov.“
rovnako … akotiel … kielMi estas tiel alta kiel mia patro.„Som rovnako vysoký(á) ako môj otec.“
čím …, tým …ju pli …, des pli …Ju pli frue, des pli bone.„Čím skôr, tým lepšie.“

Druhý stupeň: pli … ol

Postavte pli tesne pred prídavné meno alebo príslovku a ol pred to, s čím porovnávate. Pli sa nikdy nemení, ale prídavné meno si ponecháva obvyklé -j a -n (podstatné a prídavné mená). Slovenčina mení tvar slovo od slova („väčší, krajší“); esperanto používa pli zakaždým, nech je slovo akokoľvek dlhé.

Základné slovoDruhý stupeňTretí stupeň
bona „dobrý“pli bona „lepší“la plej bona „najlepší“
malbona „zlý“pli malbona „horší“la plej malbona „najhorší“
granda „veľký“pli granda „väčší“la plej granda „najväčší“
bone „dobre“pli bone „lepšie“plej bone „najlepšie“
rapide „rýchlo“pli rapide „rýchlejšie“plej rapide „najrýchlejšie“
  • Mia frato estas pli juna ol mi. – „Môj brat je mladší než ja.“
  • Mi vidis pli grandajn domojn. – „Videl(a) som väčšie domy.“
  • Ŝi kantas pli bone ol mi. – „Spieva lepšie než ja.“ Príslovky sa stupňujú rovnako (príslovky).

Čo nasleduje po ol

Po ol má slovo ten tvar, ktorý by malo v úplnej vete (PMEG). Podmet nemá koncovku, predmet berie -n (akuzatív). Skúška: vetu si v duchu dokončite. V slovenčine to platí tiež: „viac než on“ × „viac než jeho“ sa líšia pádom podľa úlohy slova.

VetaVýznam
Mi amas vin pli ol li.„Milujem ťa viac než on.“ (ol li amas vin)
Mi amas vin pli ol lin.„Milujem ťa viac než jeho.“ (ol mi amas lin)
Mi ŝatas kafon pli ol teon.„Mám radšej kávu než čaj.“

Pred číslom znamenajú pli ol a malpli ol „viac než“ a „menej než“ a podstatné meno má koncovku, ktorú celá fráza potrebuje: Mi havas pli ol dek librojn. – „Mám viac než desať kníh.“

Pozor na slovenské „ako“: po komparatíve sa v slovenčine hovorí „vyšší ako ja“ aj „vyšší než ja“, ale to isté „ako“ znamená aj rovnosť („taký vysoký ako ja“). Esperanto tieto dve úlohy oddeľuje: porovnanie je vždy ol, rovnosť vždy kiel.

Tretí stupeň: la plej … el

Plej stojí pred prídavným menom, zvyčajne s la, pretože tretí stupeň spravidla ukazuje na jednu jedinečnú vec. Skupina, do ktorej patrí, nasleduje po el – „z“. Funguje aj predložka miesta ako en.

  • Ŝi estas la plej saĝa el miaj amikoj. – „Je najmúdrejšia z mojich priateľov.“
  • Ŝi kuras plej rapide. – „Beží najrýchlejšie.“ (pri príslovke bez la)
  • Tio estas la dua plej alta turo en la urbo. – „To je druhá najvyššia veža v meste.“

Pri presne dvoch veciach je prirodzenou voľbou la pli a el la du možno vynechať: Li estas la pli juna el la du fratoj. – „Je mladší z dvoch bratov.“

Menej a najmenej: malpli, malplej

Malpli a malplej sú pli a plej obrátené predponou mal-: Teo estas malpli forta ol kafo. – „Čaj je menej silný než káva.“ Malpli a pli mal- však nie sú vždy zameniteľné. Dvojica z PMEG: Li estas malpli bela ol vi – „Je menej pohľadný než ty“ – je kompliment pre teba, kým Li estas pli malbela ol vi – „Je škaredší než ty“ – je urážka pre neho.

Rovnosť: tiel … kiel, same … kiel

VzorecPríkladPreklad
tiel … kiel – tak … akoMia fratino estas tiel forta kiel mi.„Moja sestra je taká silná ako ja.“
ne tiel … kiel – nie tak … akoTeo ne estas tiel forta kiel kafo.„Čaj nie je taký silný ako káva.“
same … kiel – rovnako … akoŜi parolas same bone kiel mi.„Hovorí rovnako dobre ako ja.“
sama … kiel – ten istý … akoMi aĉetis la saman libron kiel vi.„Kúpil(a) som tú istú knihu ako ty.“
tiom da … kiom – toľko … koľkoNi havas tiom da tempo, kiom ni bezonas.„Máme toľko času, koľko potrebujeme.“

Tiel sa pred kiel často vynecháva: Ŝi kantas kiel birdo. – „Spieva ako vták.“ Zamenhof písal tiel same kiel; dnes je normálne kratšie same kiel a samkiel je prijatý skrátený tvar (PMEG). Tiel a kiel označujú stupeň, tiom a kiom množstvo. Slovo po kiel sa riadi rovnakým pravidlom o úlohe ako po ol.

Porovnávanie množstva: pli da, malpli da

Ak chcete povedať „viac čoho“, spojte počítanú vec pomocou da (predložky). Podstatné meno po da neberie -n, ani keď je predmetom; množné číslo si ponecháva -j. Po slovensky tu stojí genitív: „viac kávy“, „menej času“.

  • Mi volas pli da kafo. – „Chcem viac kávy.“
  • Mi havas pli da libroj ol vi. – „Mám viac kníh než ty.“
  • Ŝi havas malpli da tempo ol mi. – „Má menej času než ja.“

Pli da libroj porovnáva množstvá. Pli ol dek libroj porovnáva s číslom.

Zosilnenie stupňa

SlovoVýznamPríkladPreklad
multe plioveľa viacŜi estas multe pli alta ol mi.„Je oveľa vyššia než ja.“
ankoraŭ pli, eĉ pliešte viacHodiaŭ estas ankoraŭ pli varme.„Dnes je ešte teplejšie.“
treveľmitre granda„veľmi veľký“
troprílištro granda„príliš veľký“

Pli zosilňujte slovom multe, nie tre: multe pli granda (PMEG). Plej nikdy neznamená „veľmi“; to je tre.

Prípona -eg- zväčšuje význam vnútri slova: varma – „teplý“ → varmega – „horúci, veľmi teplý“, bona → bonega – „skvelý“, bone → bonege. Nie je to druhý stupeň: bonega neznamená „lepší“.

O koľko viac: rozdiely a násobky

Údaj o rozdiele berie -n: Mia fratino estas tri jarojn pli aĝa ol mi. – „Moja sestra je o tri roky staršia než ja.“ Násobky vyjadrite slovom fojojn: Ĝi estas dek fojojn pli rapida ol la malnova. – „Je desaťkrát rýchlejší než ten starý.“

Čím viac, tým viac: ju … des

Ju uvádza prvú časť a des druhú, každé s pli alebo malpli (spojky). Po slovensky je to „čím … tým“.

  • Ju pli mi lernas, des pli mi ŝatas la lingvon. – „Čím viac sa učím, tým viac sa mi ten jazyk páči.“
  • Ju pli mi pensas pri tio, des malpli mi komprenas. – „Čím viac nad tým rozmýšľam, tým menej chápem.“

Čo najviac: kiel eble plej

Kiel eble plej žiada najvyšší možný stupeň: Venu kiel eble plej baldaŭ. – „Príď čo najskôr.“ Slovenská konštrukcia „čo naj-“ je jej veľmi podobná. Existuje aj jednoslovný tvar plejeble. Miernejšie kiom eble znamená „pokiaľ možno“: Mi kiom eble evitas sukeron. – „Pokiaľ možno sa vyhýbam cukru.“

Časté chyby

ZleSprávnePrečo
bonpli, bona plipli bonaPli je samostatné slovo pred prídavným menom.
pli bona kiel mi, pli bona ke mipli bona ol mi„Než“ je ol; kiel slúži na rovnosť. Slovenské „lepší ako ja“ láka ku kiel, ale po pli patrí vždy ol.
Petro estas pli alta ol min.Petro estas pli alta ol mi.Po ol má slovo úlohu z úplnej vety: je to podmet, teda bez -n.
Mi ŝatas kafon pli ol teo.Mi ŝatas kafon pli ol teon.Porovnávaný predmet si ponecháva -n.
tre pli grandamulte pli grandaTre pli nezosilňuje.
Mi havas pli da librojn.Mi havas pli da libroj.Po da žiadne -n.

Príklady vo vetách

  • Mia nova telefono estas pli malpeza ol la malnova. – „Môj nový telefón je ľahší ako ten starý.“
  • Ĉi tiu estas la plej bona kafo en la urbo. – „Toto je najlepšia káva v meste.“
  • Julio estas la plej varma monato de la jaro. – „Júl je najteplejší mesiac v roku.“
  • Mia filino legas pli multe ol mi. – „Moja dcéra číta viac ako ja.“
  • Hodiaŭ estas malpli varme ol hieraŭ. – „Dnes je menej teplo ako včera.“
  • Ŝia aŭto estas same rapida kiel la mia. – „Jej auto je rovnako rýchle ako moje.“
  • Ju pli longe mi atendas, des pli nervoza mi iĝas. – „Čím dlhšie čakám, tým som nervóznejší.“
  • En la klaso estas pli da knabinoj ol da knaboj. – „V triede je viac dievčat ako chlapcov.“

Časté otázky

Ako sa v esperante povie „lepší“ a „najlepší“?

Pli bona je „lepší“ a la plej bona „najlepší“. Pri príslovkách: pli bone, plej bone. „Horší“ a „najhorší“ je pli malbona a la plej malbona. Nepravidelné tvary neexistujú.

Je to pli … ol, alebo pli … kiel?

Pli … ol. Ol znamená po pli a malpli „než“. Kiel sa používa na rovnosť: tiel … kiel, same … kiel.

Ako sa v esperante povie „čím viac, tým viac“?

Použite ju pli … des pli …: Ju pli frue, des pli bone. – „Čím skôr, tým lepšie.“ Ju … ju nie je správne.

Aký je rozdiel medzi pli a plu?

Pli vyjadruje stupeň alebo množstvo: Li laboras pli ol mi. – „Pracuje viac než ja.“ Plu vyjadruje pokračovanie: Li ne laboras plu. – „Už nepracuje.“ Zamenhof dvojicu vysvetlil takto (ReVo).

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.