Gramatika
Stupňovanie v esperante: pli, plej, ol a ďalšie pravidlá
Pli, plej a ol nahrádzajú slovenské prípony -ejší a -ší, predponu naj- aj slovo „než“ a žiadne stupňovanie nie je nepravidelné.
Esperanto stupňuje samostatnými slovami, nie koncovkami. Pli znamená „viac“, plej „najviac“, malpli „menej“, malplej „najmenej“, ol „než“ a kiel „ako“. „Väčší než“ je teda pli granda ol a „najväčší“ je la plej granda. Vnútri prídavného mena sa nič nemení a žiadny tvar nie je nepravidelný: „lepší“ je pli bona a „najlepší“ la plej bona.
V slovenčine sa prídavné mená stupňujú príponami („-ejší, -ší“; „naj-“ pre tretí stupeň) a viaceré tvary sú nepravidelné: „dobrý – lepší – najlepší“, „zlý – horší – najhorší“, „veľký – väčší – najväčší“. Esperanto toto všetko nahrádza jedným postupom.
Prehľad vzorcov
| Význam | Vzorec | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| viac … než | pli … ol | La elefanto estas pli granda ol la muso. | „Slon je väčší než myš.“ |
| menej … než | malpli … ol | Tiu libro estas malpli malfacila ol ĉi tiu. | „Tá kniha je menej náročná než táto.“ |
| najviac | la plej … el | Ŝi estas la plej saĝa el miaj amikoj. | „Je najmúdrejšia z mojich priateľov.“ |
| rovnako … ako | tiel … kiel | Mi estas tiel alta kiel mia patro. | „Som rovnako vysoký(á) ako môj otec.“ |
| čím …, tým … | ju pli …, des pli … | Ju pli frue, des pli bone. | „Čím skôr, tým lepšie.“ |
Druhý stupeň: pli … ol
Postavte pli tesne pred prídavné meno alebo príslovku a ol pred to, s čím porovnávate. Pli sa nikdy nemení, ale prídavné meno si ponecháva obvyklé -j a -n (podstatné a prídavné mená). Slovenčina mení tvar slovo od slova („väčší, krajší“); esperanto používa pli zakaždým, nech je slovo akokoľvek dlhé.
| Základné slovo | Druhý stupeň | Tretí stupeň |
|---|---|---|
| bona „dobrý“ | pli bona „lepší“ | la plej bona „najlepší“ |
| malbona „zlý“ | pli malbona „horší“ | la plej malbona „najhorší“ |
| granda „veľký“ | pli granda „väčší“ | la plej granda „najväčší“ |
| bone „dobre“ | pli bone „lepšie“ | plej bone „najlepšie“ |
| rapide „rýchlo“ | pli rapide „rýchlejšie“ | plej rapide „najrýchlejšie“ |
- Mia frato estas pli juna ol mi. – „Môj brat je mladší než ja.“
- Mi vidis pli grandajn domojn. – „Videl(a) som väčšie domy.“
- Ŝi kantas pli bone ol mi. – „Spieva lepšie než ja.“ Príslovky sa stupňujú rovnako (príslovky).
Čo nasleduje po ol
Po ol má slovo ten tvar, ktorý by malo v úplnej vete (PMEG). Podmet nemá koncovku, predmet berie -n (akuzatív). Skúška: vetu si v duchu dokončite. V slovenčine to platí tiež: „viac než on“ × „viac než jeho“ sa líšia pádom podľa úlohy slova.
| Veta | Význam |
|---|---|
| Mi amas vin pli ol li. | „Milujem ťa viac než on.“ (ol li amas vin) |
| Mi amas vin pli ol lin. | „Milujem ťa viac než jeho.“ (ol mi amas lin) |
| Mi ŝatas kafon pli ol teon. | „Mám radšej kávu než čaj.“ |
Pred číslom znamenajú pli ol a malpli ol „viac než“ a „menej než“ a podstatné meno má koncovku, ktorú celá fráza potrebuje: Mi havas pli ol dek librojn. – „Mám viac než desať kníh.“
Pozor na slovenské „ako“: po komparatíve sa v slovenčine hovorí „vyšší ako ja“ aj „vyšší než ja“, ale to isté „ako“ znamená aj rovnosť („taký vysoký ako ja“). Esperanto tieto dve úlohy oddeľuje: porovnanie je vždy ol, rovnosť vždy kiel.
Tretí stupeň: la plej … el
Plej stojí pred prídavným menom, zvyčajne s la, pretože tretí stupeň spravidla ukazuje na jednu jedinečnú vec. Skupina, do ktorej patrí, nasleduje po el – „z“. Funguje aj predložka miesta ako en.
- Ŝi estas la plej saĝa el miaj amikoj. – „Je najmúdrejšia z mojich priateľov.“
- Ŝi kuras plej rapide. – „Beží najrýchlejšie.“ (pri príslovke bez la)
- Tio estas la dua plej alta turo en la urbo. – „To je druhá najvyššia veža v meste.“
Pri presne dvoch veciach je prirodzenou voľbou la pli a el la du možno vynechať: Li estas la pli juna el la du fratoj. – „Je mladší z dvoch bratov.“
Menej a najmenej: malpli, malplej
Malpli a malplej sú pli a plej obrátené predponou mal-: Teo estas malpli forta ol kafo. – „Čaj je menej silný než káva.“ Malpli a pli mal- však nie sú vždy zameniteľné. Dvojica z PMEG: Li estas malpli bela ol vi – „Je menej pohľadný než ty“ – je kompliment pre teba, kým Li estas pli malbela ol vi – „Je škaredší než ty“ – je urážka pre neho.
Rovnosť: tiel … kiel, same … kiel
| Vzorec | Príklad | Preklad |
|---|---|---|
| tiel … kiel – tak … ako | Mia fratino estas tiel forta kiel mi. | „Moja sestra je taká silná ako ja.“ |
| ne tiel … kiel – nie tak … ako | Teo ne estas tiel forta kiel kafo. | „Čaj nie je taký silný ako káva.“ |
| same … kiel – rovnako … ako | Ŝi parolas same bone kiel mi. | „Hovorí rovnako dobre ako ja.“ |
| sama … kiel – ten istý … ako | Mi aĉetis la saman libron kiel vi. | „Kúpil(a) som tú istú knihu ako ty.“ |
| tiom da … kiom – toľko … koľko | Ni havas tiom da tempo, kiom ni bezonas. | „Máme toľko času, koľko potrebujeme.“ |
Tiel sa pred kiel často vynecháva: Ŝi kantas kiel birdo. – „Spieva ako vták.“ Zamenhof písal tiel same kiel; dnes je normálne kratšie same kiel a samkiel je prijatý skrátený tvar (PMEG). Tiel a kiel označujú stupeň, tiom a kiom množstvo. Slovo po kiel sa riadi rovnakým pravidlom o úlohe ako po ol.
Porovnávanie množstva: pli da, malpli da
Ak chcete povedať „viac čoho“, spojte počítanú vec pomocou da (predložky). Podstatné meno po da neberie -n, ani keď je predmetom; množné číslo si ponecháva -j. Po slovensky tu stojí genitív: „viac kávy“, „menej času“.
- Mi volas pli da kafo. – „Chcem viac kávy.“
- Mi havas pli da libroj ol vi. – „Mám viac kníh než ty.“
- Ŝi havas malpli da tempo ol mi. – „Má menej času než ja.“
Pli da libroj porovnáva množstvá. Pli ol dek libroj porovnáva s číslom.
Zosilnenie stupňa
| Slovo | Význam | Príklad | Preklad |
|---|---|---|---|
| multe pli | oveľa viac | Ŝi estas multe pli alta ol mi. | „Je oveľa vyššia než ja.“ |
| ankoraŭ pli, eĉ pli | ešte viac | Hodiaŭ estas ankoraŭ pli varme. | „Dnes je ešte teplejšie.“ |
| tre | veľmi | tre granda | „veľmi veľký“ |
| tro | príliš | tro granda | „príliš veľký“ |
Pli zosilňujte slovom multe, nie tre: multe pli granda (PMEG). Plej nikdy neznamená „veľmi“; to je tre.
Prípona -eg- zväčšuje význam vnútri slova: varma – „teplý“ → varmega – „horúci, veľmi teplý“, bona → bonega – „skvelý“, bone → bonege. Nie je to druhý stupeň: bonega neznamená „lepší“.
O koľko viac: rozdiely a násobky
Údaj o rozdiele berie -n: Mia fratino estas tri jarojn pli aĝa ol mi. – „Moja sestra je o tri roky staršia než ja.“ Násobky vyjadrite slovom fojojn: Ĝi estas dek fojojn pli rapida ol la malnova. – „Je desaťkrát rýchlejší než ten starý.“
Čím viac, tým viac: ju … des
Ju uvádza prvú časť a des druhú, každé s pli alebo malpli (spojky). Po slovensky je to „čím … tým“.
- Ju pli mi lernas, des pli mi ŝatas la lingvon. – „Čím viac sa učím, tým viac sa mi ten jazyk páči.“
- Ju pli mi pensas pri tio, des malpli mi komprenas. – „Čím viac nad tým rozmýšľam, tým menej chápem.“
Čo najviac: kiel eble plej
Kiel eble plej žiada najvyšší možný stupeň: Venu kiel eble plej baldaŭ. – „Príď čo najskôr.“ Slovenská konštrukcia „čo naj-“ je jej veľmi podobná. Existuje aj jednoslovný tvar plejeble. Miernejšie kiom eble znamená „pokiaľ možno“: Mi kiom eble evitas sukeron. – „Pokiaľ možno sa vyhýbam cukru.“
Časté chyby
| Zle | Správne | Prečo |
|---|---|---|
| bonpli, bona pli | pli bona | Pli je samostatné slovo pred prídavným menom. |
| pli bona kiel mi, pli bona ke mi | pli bona ol mi | „Než“ je ol; kiel slúži na rovnosť. Slovenské „lepší ako ja“ láka ku kiel, ale po pli patrí vždy ol. |
| Petro estas pli alta ol min. | Petro estas pli alta ol mi. | Po ol má slovo úlohu z úplnej vety: je to podmet, teda bez -n. |
| Mi ŝatas kafon pli ol teo. | Mi ŝatas kafon pli ol teon. | Porovnávaný predmet si ponecháva -n. |
| tre pli granda | multe pli granda | Tre pli nezosilňuje. |
| Mi havas pli da librojn. | Mi havas pli da libroj. | Po da žiadne -n. |
Príklady vo vetách
- Mia nova telefono estas pli malpeza ol la malnova. – „Môj nový telefón je ľahší ako ten starý.“
- Ĉi tiu estas la plej bona kafo en la urbo. – „Toto je najlepšia káva v meste.“
- Julio estas la plej varma monato de la jaro. – „Júl je najteplejší mesiac v roku.“
- Mia filino legas pli multe ol mi. – „Moja dcéra číta viac ako ja.“
- Hodiaŭ estas malpli varme ol hieraŭ. – „Dnes je menej teplo ako včera.“
- Ŝia aŭto estas same rapida kiel la mia. – „Jej auto je rovnako rýchle ako moje.“
- Ju pli longe mi atendas, des pli nervoza mi iĝas. – „Čím dlhšie čakám, tým som nervóznejší.“
- En la klaso estas pli da knabinoj ol da knaboj. – „V triede je viac dievčat ako chlapcov.“
Časté otázky
Ako sa v esperante povie „lepší“ a „najlepší“?
Pli bona je „lepší“ a la plej bona „najlepší“. Pri príslovkách: pli bone, plej bone. „Horší“ a „najhorší“ je pli malbona a la plej malbona. Nepravidelné tvary neexistujú.
Je to pli … ol, alebo pli … kiel?
Pli … ol. Ol znamená po pli a malpli „než“. Kiel sa používa na rovnosť: tiel … kiel, same … kiel.
Ako sa v esperante povie „čím viac, tým viac“?
Použite ju pli … des pli …: Ju pli frue, des pli bone. – „Čím skôr, tým lepšie.“ Ju … ju nie je správne.
Aký je rozdiel medzi pli a plu?
Pli vyjadruje stupeň alebo množstvo: Li laboras pli ol mi. – „Pracuje viac než ja.“ Plu vyjadruje pokračovanie: Li ne laboras plu. – „Už nepracuje.“ Zamenhof dvojicu vysvetlil takto (ReVo).
Zdroje
- PMEG: Pli, plej, Tre, Ju kaj des
- PMEG, kapitola 20 o porovnávaní: Kiel kaj ol, s ukazovateľmi úloh, Tiel same kiel, same kiel, samkiel
- PMEG: Grado kaj kvanto, N por mezuro, Nuanciloj de nombro, EG
- Reta Vortaro (ReVo): pli, plej, ol, plu
- Fundamento de Esperanto – Akademio de Esperanto
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.