Gramatika
Citoslovcia v esperante: ho, ve, hura, nu a onomatopoje
Oficiálnych citosloviec je len deväť; ostatné, od aha po tik tak, sú voľné slová, ktoré môže vymyslieť ktokoľvek.
Esperanto má deväť oficiálnych citosloviec: adiaŭ, bis, fi, ha, he, ho, hura, nu a ve. Citoslovce je krátke slovo, ktoré vyjadruje cit alebo upútava pozornosť. Stojí mimo bežnej gramatiky: nemá koncovku, neberie pád a nevstupuje do vzťahov s ostatnými slovami vety, ale často tvorí samostatnú výpoveď (PMEG). Všetky ostatné – aha, hej, oj, hm a slová pre zvieratá a zvuky – sú neoficiálne a PMEG hovorí, že hovoriaci môžu takéto slová voľne tvoriť. Aj slovenčina má citosloviec veľa („ach, fuj, hurá, au, no, joj“) a niektoré zodpovedajú esperantským takmer presne.
Pozdravy ako Saluton! a Dankon! vyzerajú podobne, ale citoslovcia nie sú; sú to podstatné mená v akuzatíve, ako vysvetľujeme nižšie.
Deväť oficiálnych citosloviec
Šesť ich bolo už vo Fundamente z roku 1905 (v Universala Vortaro alebo v Ekzercaro). Tri pridali neskôr Jazykový výbor a Akadémia esperanta: he (1909), hura (1921) a bis (1929).
| Slovo | Vyjadruje | Status | Príklad |
|---|---|---|---|
| adiaŭ | rozlúčku, najmä na dlho | Fundamento 1905 | Mi diris adiaŭ al la malnova domo. – „Rozlúčil(a) som sa so starým domom.“ |
| bis | „ešte raz!“: žiadosť o zopakovanie vystúpenia | 4. oficiálny dodatok, 1929 | "Bis!" kriis la publiko. – „‚Bis!‘ zvolalo publikum.“ |
| fi | pohŕdanie, odpor | Fundamento 1905 | Fi, kiel abomene! – „Fuj, to je odporné!“ |
| ha | údiv, prekvapenie | Fundamento 1905 | Ha, kiel bele! – „Ach, aké krásne!“ |
| he | upútanie pozornosti | 1. oficiálny dodatok, 1909 | He, Petro, atendu min! – „Hej, Peter, počkaj na mňa!“ |
| ho | akýkoľvek živý cit; aj pred oslovením | Fundamento 1905 | Ho, Dio! kion vi faras! – „Ó, Bože, čo to robíš!“ |
| hura | radosť, súhlas, nadšenie | 3. oficiálny dodatok, 1921 | Hura! Ni gajnis! – „Hurá! Vyhrali sme!“ |
| nu | „no tak“: nasleduje niečo pozoruhodné | Fundamento 1905 | Nu, iru pli rapide! – „No tak, choď rýchlejšie!“ |
| ve | žiaľ alebo ľútosť; aj hrozba | Fundamento 1905 | Ve, mi perdis la ŝlosilon! – „Beda, stratil(a) som kľúč!“ |
Príklady k fi, ha, ho a nu pochádzajú zo Zamenhofovej Ekzercaro (§ 26). Status a dátumy vychádzajú z Akademického slovníka (Akademia Vortaro).
Nu: slovo pre všetko
Nu oznamuje, že nasleduje niečo, čoho si treba všimnúť. PMEG uvádza mnoho použití, okrem iného:
- netrpezlivosť: Nu, iru pli rapide! – „No tak, choď rýchlejšie!“
- súhlas: Nu, bone, mi venos. – „No dobre, prídem.“
- váhanie: Nu... mi ne scias. – „No… neviem.“
- zmierenie: Nu, tia estas la vivo. – „No, taký je život.“
- útecha: Nu, nu, ĉio estos bone. – „No, no, všetko bude dobré.“
Po slovensky mu najlepšie zodpovedá citoslovce „no“. ReVo dodáva, že nu má aj význam spojky; nasledujúce „!“ alebo „…“ označuje citoslovce.
Ho, ha, he a ve
Ho je najvšeobecnejšie. Je bežné pred oslovením (ho, Dio!) a v kombináciách ako ho ve a he ho. Ha je bližšie údivu; zdvojené ha ha napodobňuje smiech. He upútava pozornosť. Ve vyjadruje zármutok a môže byť aj výstrahou: Ve al vi, se vi tion faros! – „Beda ti, ak to urobíš!“
Adiaŭ a bis v praxi
PMEG poznamenáva, že sa adiaŭ v praxi používa málo. Ľudia zvyčajne hovoria ĝis (la) revido! alebo ĝis!, čo predpokladá nové stretnutie; pozrite si pozdravy. Slovenské „dovidenia“ a „ahoj“ zodpovedajú skôr týmto výrazom, kým adiaŭ je blízke „zbohom“. Bis je obmedzené na umelecké a hudobné prostredie a je tiež zriedkavé; hovoriaci častejšie povedia pli, plian alebo denove.
Neoficiálne citoslovcia
PMEG uvádza vyše štyridsať príkladov a dodáva, že tvary a významy sa líšia podľa hovoriaceho a situácie, takže významy nemožno brať príliš doslovne. Neoficiálne neznamená chybné: tieto slová sú v reči aj v písaní normálne.
| Slovo | Vyjadruje | Príklad |
|---|---|---|
| lo | zvolanie, používané len v telefónnom ha lo | Ha lo, ĉu vi aŭdas min? – „Haló, počujete ma?“ |
| hola | zvolanie | Hola! Ĉu iu estas hejme? – „Haló! Je niekto doma?“ |
| hoj | volanie z diaľky | Hoj! Ni estas ĉi tie! – „Hej! Sme tu!“ |
| hej | povzbudenie, pobádanie k veselosti | Hej, ni dancu! – „Hej, zatancujme si!“ |
| hop | pobádanie ku skoku | Hop! Super la barilon! – „Hop! Cez plot!“ |
| stop | „stoj!“ | Stop! Ne iru plu! – „Stoj! Nechoď ďalej!“ |
| aha | všimnutie si očakávanej alebo tušenej veci | Aha, tial vi ne venis! – „Aha, tak preto si neprišiel(a)!“ |
| ehe | náhle pochopenie | Ehe, nun mi komprenas! – „Aha, teraz to chápem!“ |
| oho | prekvapenie | Oho, kiom da homoj! – „Ohó, koľko ľudí!“ |
| aĥ | silné prekvapenie alebo ľútosť | Aĥ, kia domaĝo! – „Ach, aká škoda!“ |
| aj, aŭ | bolesť | Aj, mia piedo! – „Au, moja noha!“ |
| oj | trpká ľútosť alebo bolesť | Oj, mi perdis ĉion! – „Joj, prišiel(a) som o všetko!“ |
| ba, baf | nedbalé odbytie | Ba, tio ne gravas. – „Pche, na tom nezáleží.“ |
| be | zmätok (aj bľačanie ovce) | Be... mi ne komprenas. – „Ehm… nerozumiem.“ |
| hm | pauza na rozmýšľanie, pochybnosť, nesúhlas, predstierané odkašlanie | Hm, mi devas pripensi. – „Hm, musím sa nad tým zamyslieť.“ |
| uf | úľava po námahe (fu: to isté, alebo potlačený smiech) | Uf, finfine finite! – „Uf, konečne hotovo!“ |
| hu | náhly strach | Hu! Kio estis tio? – „Brr! Čo to bolo?“ |
| hu ha | veľké vzrušenie | – |
| o kej | súhlas, „okej“ | O kej, ni iru. – „Okej, poďme.“ |
| amen, haleluja, hosana | náboženské zvolania judaizmu a kresťanstva | – |
Aŭ „au“ sa píše rovnako ako spojka aŭ „alebo“; rozlíši ich kontext. Podľa zoznamu PMEG nie je hej pozdrav: pre „ahoj“ použite Saluton!.
Zvukomalebné slová (onomatopoje) a zvuky zvierat
Zvukomalebné slová sú najvoľnejšou časťou jazyka. PMEG hovorí, že sa na ne gramatické pravidlá nevzťahujú a že môžu porušovať obvyklé pravidlá o hláskach: sss má tri rovnaké spoluhlásky a žiadnu samohlásku. Zvukomalebné slová sa v jednotlivých jazykoch líšia: slovenská mačka robí „mňau“, esperantská miaŭ.
| Slovo | Napodobňuje alebo sa používa pre |
|---|---|
| ŭa | plač bábätka; štekot psa |
| hot, hoto | poháňanie koňa alebo odháňanie kravy |
| huŝ, tju | plašenie zvierat |
| gik gak | kačica |
| hu hu | sova |
| kluk kluk | sliepka; aj, rovnako ako glu glu, voda vylievaná z fľaše |
| kŭaks, brekekekeks | ropucha |
| kva, kvak | žaba |
| kvivit | štebotajúci vták |
| glu glu glu | moriak |
| puf, pum | buchnutie pri páde |
| sss | syčanie |
| tik tak | mechanické hodiny |
- Puf! La libro falis de la breto. – „Buch! Kniha spadla z poličky.“
- La anaso diras “gik gak”, kaj la rano diras “kva”. – „Kačica hovorí ‚gik gak‘ a žaba hovorí ‚kva‘.“
Každý koreň môže stratiť koncovku a stať sa zvolaním alebo zvukom. PMEG uvádza halt! (od halti), ek! „do toho!“, eks! „preč s tým!“ a help!. Slovesá dávajú zvuky odtrhnutím koncovky, niekedy so zmenami: kraki → krak!, plaŭdi → plaŭ!, boji → boj!, tinti → tin tin!, pafi → pif, paf!. PMEG radí robiť to striedmo a len pri koreňoch s jednou samohláskou, pretože holé rapid! necháva prízvuk nejasný.
Slová odvodené z citosloviec
Oficiálne citoslovce nemá koncovku, ale od niektorých existujú odvodené slová s normálnymi koncovkami (pozrite si tvorenie slov). Tieto tvary potvrdzuje PMEG alebo ReVo:
| Citoslovce | Odvodené slová | Význam |
|---|---|---|
| adiaŭ | adiaŭi, adiaŭo, adiaŭa | rozlúčiť sa; rozlúčka; rozlúčkový |
| bis | bisi | volať „bis!“, žiadať o zopakovanie |
| fi | fia | opovrhnutiahodný; fi- je aj predpona: fihomo „podlý človek“ |
| hura | hurao, hurai | zvolanie hurá; volať hurá (ReVo) |
| ve | veo, vei (aj veadi), vea, hejmveo | nárek; nariekať; žalostný; túžba po domove |
| stop | stopi | zastaviť |
| hop | hopi | skákať po jednej nohe |
- Ni adiaŭis niajn amikojn en la stacidomo. – „Rozlúčili sme sa s priateľmi na stanici.“
- La infanoj huraas. – „Deti volajú hurá.“
PMEG ani ReVo neuvádzajú žiadne odvodené slová od he, ho ani nu, preto si ich nevymýšľajte.
Saluton a Dankon nie sú citoslovcia
Saluton! „Ahoj!“ a Dankon! „Ďakujem!“ vyzerajú ako zvolania, ale sú to podstatné mená s koncovkou akuzatívu. PMEG ich pokladá za skrátené vety: Saluton! = (Mi donas al vi) saluton „(Dávam ti) pozdrav“ a Dankon! = (Mi donas al vi) dankon. To isté platí pre Bonan matenon! – „(Prajem ti) dobré ráno“. Koncovka -n označuje predmet slovesa, ktoré sa už nevyslovuje. Odpovede nájdete v zdvorilostných frázach.
Ďalšie výrazy, ktoré len vyzerajú ako citoslovcia:
- Jes, ne, jen sú častice podobné príslovkám (príslovky).
- Pardonu!, Bonvolu!, Helpu! sú rozkazy s -u.
- Kia bela tago! je utvorené korelatívom; PMEG radí Kia ĝoja festo! medzi skrátené vety, nie medzi citoslovcia.
Výslovnosť a pravopis
Prízvuk normálne padá na predposlednú samohlásku (pozrite si abecedu): HU-ra, A-ha, HO-la. PMEG poznamenáva, že citoslovcia často dostávajú iný prízvuk, než naznačuje pravopis. Odporúča potom slovo rozdeliť alebo prepísať tak, aby písanie zodpovedalo zvuku.
| Slovo | Prízvuk podľa pravidla | Bežná výslovnosť | Zápis |
|---|---|---|---|
| hura | HU-ra | hu-RA | hu ra |
| hola | HO-la | ho-LA | ho la |
| aha, ehe, oho | A-ha, E-he, O-ho | a-HA, e-HE, o-HO | a ha, e he, o ho |
| o kej | O-kej | o-KEJ | o kej, nie okej |
| miaŭ | MI-aŭ | mi-AŬ | mjaŭ |
Telefónne ha lo sa vždy hovorí „ha-LO“. Zapísané halo by sa čítalo ako bežné podstatné meno halo s prízvukom HA-lo. Písmeno ŭ normálne nasleduje po a alebo e, ale v roku 2023 Akadémia esperanta prijala jeho použitie aj na iných miestach vo zvolaniach a zvukomalebných slovách, ako ŭa a kŭaks.
Použitie a kultúra
- Mnohé citáty v ReVo pri ve, ho, nu a hura pochádzajú zo Zamenhofových prekladov Andersena, Schillera a Starého zákona. Jeho Preĝo sub la Verda Standardo používa ho pri vzývaní „mocného, nehmotného Tajomstva“.
- PMEG opisuje ha lo ako zvolanie užívané najmä v telefóne. ReVo s odvolaním na jazykovú príručku tam dáva prednosť saluton.
Príklady vo vetách
- Ho, kia bela vespero! – „Ó, aký krásny večer!“
- Ha, jen vi estas! – „Ach, tu si!“
- He, atendu min! – „Hej, počkaj na mňa!“
- Nu, kion ni faru nun? – „No, čo budeme teraz robiť?“
- Ve, la lasta buso jam foriris! – „Joj, posledný autobus už odišiel!“
- Fi, kia malpura ĉambro! – „Fuj, aká špinavá izba!“
- Hura, morgaŭ komenciĝas la ferioj! – „Hurá, zajtra začínajú prázdniny!“
- Post la koncerto ĉiuj kriis: Bis! Bis! – „Po koncerte všetci volali: Bis! Bis!“
- Adiaŭ, kara amiko! – „Zbohom, drahý priateľu!“
- Aj, mi tranĉis mian fingron! – „Au, porezal som si prst!“
Časté otázky
Koľko citosloviec má esperanto?
Deväť je oficiálnych: adiaŭ, bis, fi, ha, he, ho, hura, nu, ve. Oveľa viac ich je neoficiálnych a hovoriaci môžu zvukomalebné slová voľne vymýšľať.
Je Saluton citoslovce?
Nie. Je to podstatné meno saluto „pozdrav“ s koncovkou akuzatívu -n, skratka za Mi donas al vi saluton. Dankon funguje rovnako.
Ako sa v esperante povie „au“?
Bolesť vyjadrite výrazom aj! alebo aŭ!. Oj! vyjadruje trpkú ľútosť alebo bolesť.
Aké je esperantské slovo pre „hurá“?
Hura! Je to oficiálne citoslovce, pridané v roku 1921. „Volať hurá“ je hurai: La infanoj huraas. – „Deti volajú hurá.“
Môžu citoslovcia prijímať koncovky?
Niektoré áno: veo, adiaŭi, bisi, fia, hurai. Iné, napríklad ho a nu, štandardné odvodené slová nemajú.
Kde padá prízvuk v hura a aha?
Podľa pravidla na HU-ra a A-ha. Mnohí hovoriaci hovoria hu-RA a a-HA; PMEG potom navrhuje písať hu ra a a ha.
Zdroje
- PMEG, kap. 18 – Citoslovcia a zvukomalebné slová
- PMEG 18.1 – Oficiálne citoslovcia
- PMEG 18.2 – Obyčajné korene ako citoslovcia
- PMEG 18.3 – Neoficiálne citoslovcia a zvukomalebné slová
- PMEG 18.4 – Výslovnosť a pravopis
- PMEG 32.3 – Skrátené vety (Saluton!, Dankon!)
- Fundamento de Esperanto – Ekzercaro, § 26 a Universala Vortaro
- Akademia Vortaro – status každého prvku a poznámky s dátumami oficiálnych dodatkov
- Akademio de Esperanto – Vyhlásenie o písmene ŭ (9. apríla 2023)
- ReVo (Reta Vortaro): ve, hura, nu, bis, adiaŭ, hola
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.