Spojky v esperante: kaj, sed, aŭ, ke, se, ĉar a ďalšie

Esperanto má na zoznamoch PMEG 16 spojok: šesť priraďovacích, ktoré spájajú rovnocenné časti (kaj, aŭ, sed, nek, plus, minus), a desať, ktoré uvádzajú vedľajšiu vetu (ke, ĉu, se, ĉar, kvankam, dum, ĝis, kvazaŭ, apenaŭ, ol). Štrnásť pochádza z Fundamenta (1905); plus a minus pribudli v roku 1974. Nikdy sa nemenia a stoja priamo pred tým, čo spájajú alebo uvádzajú.

#Všetky esperantské spojky

Status: Fundamento = gramatika a Universala Vortaro, záväzné od roku 1905; OA 8 = Ôsmy oficiálny dodatok Akadémie esperanta. Dum a ĝis sú aj predložky. Tamen „napriek tomu“ a tial „preto“ spájajú myšlienky, ale sú to príslovky (príslovky, korelatívy); na rozdiel od sed môžu stáť vnútri svojej vety na rôznych miestach.

#Slovenské spojky a ich esperantské ekvivalenty

#Spájanie rovnocenných častí: kaj, aŭ, sed, nek

• Kaj spája slová, slovné spojenia alebo vety toho istého druhu, nikdy hlavnú vetu s vedľajšou (PMEG). Vo výpočte čiarky nahrádzajú kaj, okrem poslednej položky: supon, salaton kaj fromaĝon – „polievku, šalát a syr“.
• Aŭ ponúka alternatívy, zvyčajne „jedno, alebo druhé“, niekedy „alebo oboje“. PMEG odrádza od kaj/aŭ. Po zápore funguje aŭ ako nek: Li neniam fumas aŭ drinkas. – „Nikdy nefajčí ani nepije.“
• Sed označuje kontrast a po zápornej časti uvádza pravdu: Mi ne trinkas kafon, sed teon. – „Nepijem kávu, ale čaj.“ Môže začínať vetu: Sed kio okazis poste? – „Ale čo sa stalo potom?“
• Nek znamená „a tiež nie“ a nasleduje po vete, ktorá už obsahuje ne alebo slovo na neni-: Mi ne vidis lin, nek ŝin. – „Nevidel(a) som ho ani ju.“ Znamená len „a tiež nie“, nikdy „ani“ v zmysle „dokonca ani“ (to je eĉ ne, PMEG). Slovenské „ani“ pokrýva oboje, esperanto to rozlišuje.
• Plus a minus sú predovšetkým matematické. Plus môže pri sčítaní nahradiť aj kaj: dek eŭrojn plus kvindek cendojn – „desať eur plus päťdesiat centov“.

Štyri slová sa používajú aj v pároch. Zdvojené nek nepotrebuje žiadne ďalšie ne (pravidlo 12 zo 16 pravidiel: jedno záporné slovo vo vete).

#Podraďovacie spojky

• Ke len označuje začiatok vety (PMEG), ktorá nikdy neberie -n. Po slovesách chcenia, pýtania, rozkazovania a radenia má sloveso koncovku -u: Mi volas, ke vi helpu. – „Chcem, aby si pomohol(a).“ Slovenské „aby“ tu zodpovedá ke s -u. Fakty majú normálne časy: Mi scias, ke vi helpas.
• Slová na ki- (kiu, kie, kiam, kiel, kial…) uvádzajú vzťažné vety a nepriame otázky: Mi ne scias, kiam li venos. – „Neviem, kedy príde.“
• Se s -as/-is/-os vyjadruje skutočnú možnosť, s -us myslenú: Se mi havas tempon, mi helpos. / Se mi havus tempon, mi helpus. – „Ak mám čas, pomôžem.“ / „Keby som mal(a) čas, pomohol(a) by som.“ Pri nereálnej podmienke sa aj v slovenčine objavuje podmieňovací spôsob v oboch častiach („keby som mal(a) čas, pomohol(a) by som“), rovnako ako esperantské -us.
• Kvankam: ak je jeho veta prvá, hlavná veta často pridáva tamen: Kvankam mi estas laca, mi tamen laboras. – „Hoci som unavený(á), predsa pracujem.“
• Dum je pre dva súčasné trvajúce deje, kiam pre „kedy“ všeobecne.
• Ĝis potrebuje vetu o okamihu: Mi restis, ĝis li ekdormis. – „Zostal(a) som, kým nezaspal.“
• Kvazaŭ porovnáva s niečím domnelým, takže jeho sloveso je zvyčajne -us; po slovensky „akoby“ s podmieňovacím spôsobom. Vety s apenaŭ stoja pred hlavnou vetou.

#Kombinácie s ke a ol

Len päť predložiek sa všeobecne prijíma priamo pred ke: por, sen, anstataŭ, malgraŭ a krom (PMEG). S ostatnými pridajte tio: pri tio, ke; k významom „pretože“ a „pred“ pozrite nižšie.

Pri rovnakom podmete berie antaŭ ol infinitív: antaŭ ol manĝi – „pred jedením“. V ju … des stojí ju v prvej časti a des v druhej, každé s pli alebo malpli.

#Ĉar a pro tio ke

PMEG definuje ĉar ako „pro tio ke“, takže význam je rovnaký; tretím ekvivalentom je tial ke. Ĉar je najkratšie a veta s ĉar môže stáť aj samostatne a vysvetľovať predchádzajúcu vetu. Po slovensky je to podobné: „pretože“ vzniklo zo spojenia „pre to, že“. Keď veta s ĉar stojí prvá, hlavná veta môže začínať tial: Ĉar pluvis, tial ni restis hejme. – „Pretože pršalo, zostali sme doma.“ Pred podstatným menom použite predložku pro: pro la pluvo – „kvôli dažďu“. Tial znamená „z toho dôvodu“, teda „preto“, nie „pretože“.

#Ke, ĉu a se

Ke uvádza tvrdenie: Mi scias, ke li venos. Ĉu uvádza otázku áno/nie vnútri vety a znamená „či“: Mi ne scias, ĉu li venos. Doplňovacia otázka používa slovo na ki-. Pozrite si otázky a zápor.

Slovenské „či“ zodpovedá ĉu a „ak“ alebo „keby“ zodpovedá se; esperanto ich oddeľuje rovnako ako slovenčina. Li diros, ĉu li venos – „Povie, či príde.“ Li diros, se li venos – „Ak príde, povie nám to.“ Pozor však na „keď“, ktoré môže znamenať „v čase, keď“ aj „ak“ („keď prší, zostanem doma“). Časové „keď“ je kiam, podmienkové se.

V nepriamej reči si sloveso zachováva čas pôvodných slov: Li diris: "Mi estas laca" sa stáva Li diris, ke li estas laca (PMEG). Po slovensky sa časy v nepriamej reči neposúvajú, takže vám to bude prirodzené. Pozrite si slovesá.

#Slovosled a čiarky

Spojka stojí priamo pred tým, čo spája. Vedľajšia veta môže nasledovať po hlavnej, predchádzať jej, alebo stáť vnútri nej: Mi restas hejme, se pluvas. = Se pluvas, mi restas hejme. Veta s ke môže otvárať aj celú vetu: Ke ŝi pravas, mi ne dubas. – „Že má pravdu, nepochybujem.“ Vnútri vety je poradie voľné ako všade, ale slovo na ki- alebo ĉu stojí na začiatku (slovosled).

Esperanto nemá záväzné pravidlá pre čiarky (PMEG), na rozdiel od slovenčiny, kde je čiarka pred podraďovacou spojkou povinná. Autori ju dávajú tam, kde je prirodzená pauza, zvyčajne pred vedľajšou vetou a medzi spojenými hlavnými vetami: Ili manĝis, sed ili ne satiĝis. – „Jedli, ale nenajedli sa.“

#Chyby, ktorých sa študenti dopúšťajú

#Príklady vo vetách

• Mi trinkas kafon, kaj mia edzino trinkas teon. – „Pijem kávu a moja manželka pije čaj.“
• Ĉu vi volas teon aŭ kafon? – „Chceš čaj alebo kávu?“
• Li estas juna, sed tre sperta. – „Je mladý, ale veľmi skúsený.“
• Mi havas nek tempon nek monon. – „Nemám ani čas, ani peniaze.“
• Mi scias, ke vi pravas. – „Viem, že máš pravdu.“
• Ŝi demandis, ĉu ni venos. – „Spýtala sa, či prídeme.“
• Se morgaŭ pluvos, ni restos hejme. – „Ak bude zajtra pršať, zostaneme doma.“
• Ni ne iris al la plaĝo, ĉar estis malvarme. – „Neišli sme na pláž, pretože bola zima.“
• Kvankam li estis laca, li daŭre laboris. – „Hoci bol unavený, ďalej pracoval.“
• Mi skribas al vi, por ke vi sciu, ke ĉio estas en ordo. – „Píšem ti, aby si vedel, že je všetko v poriadku.“

#Časté otázky

#Koľko spojok má esperanto?

Šestnásť na zoznamoch PMEG: šesť priraďovacích a desať, ktoré uvádzajú vedľajšie vety. Štrnásť je vo Fundamente; plus a minus pochádzajú z roku 1974.

#Aký je rozdiel medzi ĉar a pro tio ke?

Vo význame žiadny: PMEG definuje ĉar ako „pro tio ke“. Ĉar je kratšie a jeho veta môže stáť aj samostatne ako vysvetlenie.

#Aký je rozdiel medzi ke a ĉu?

Ke uvádza tvrdenie (Mi scias, ke li venos). Ĉu uvádza otázku áno/nie vnútri vety (Mi ne scias, ĉu li venos).

#Je slovenské „ak“ v esperante se, alebo ĉu?

Se je „ak, keby“ pre podmienku; ĉu je „či“ v nepriamej otázke. Zámena mení význam.

#Dáva sa v esperante čiarka pred ke?

Zvyčajne áno, pretože čiarka značí prirodzenú pauzu pred vedľajšou vetou. PMEG hovorí, že záväzné pravidlá pre čiarky neexistujú.

#Zdroje

• Fundamento – gramatika po anglicky (pravidlá 3 a 12)
• Fundamento – Universala Vortaro
• PMEG – Kunligaj vortetoj (kaj, aŭ, sed, plus, minus)
• PMEG – Kombinitaj vortetoj (kaj … kaj, nek … nek, ĉu … ĉu, ju … des)
• PMEG – Subfrazoj (ke, ĉu, se, ĉar a ďalšie spojky)
• PMEG – ke po predložkách
• PMEG – Ĉar-frazoj
• PMEG – apenaŭ, dum, ĝis, kvankam, kvazaŭ, ol
• PMEG – Slovesné tvary v nepriamej reči
• PMEG – Zápor (nek)
• PMEG – Slovosled a interpunkčné znamienka
• Vikipedio – Oka Oficiala Aldono (plus, minus, 1974)