Esperantopedia

Váš účetPriateliaSprávyNastaveniaPanel správcu

Gramatika

Časté chyby v esperante: 50 omylov a ako sa im vyhnúť

Každý riadok ukazuje zlú vetu, správnu vetu a dôvod, všetko roztriedené podľa druhu prehliadnutia.

Aktualizované: 2 min čítania

Najčastejšie chyby v esperante sú chýbajúci akuzatív -n, prídavné meno, ktoré nekopíruje svoje podstatné meno, zamenené -ig- a -iĝ-, lia tam, kde patrí sia, a kiel tam, kde patrí ol. Riadky nižšie sú písané s ohľadom na hovoriacich po slovensky. Každý uvádza zlý tvar, správny tvar a dôvod. Niekoľko „zlých“ viet je gramatických, ale hovorí niečo iné, než autor zamýšľal; stĺpec „Prečo“ to uvádza.

Koncovky

Úplné pravidlá: akuzatív a podstatné a prídavné mená.

ZleSprávnePrečo
Mi vidas la hundo.Mi vidas la hundon. – „Vidím psa.“Priamy predmet dostáva -n; slovosled ho neoznačuje. Po slovensky sa mení koncovka podstatného mena („psa“), po esperantsky to robí -n.
Mi estas instruiston.Mi estas instruisto. – „Som učiteľ.“Po esti slovo opisuje podmet a nie je predmetom, takže žiadne -n. Slovenský inštrumentál po „byť“ („chcem byť učiteľom“) nemá v esperante žiadnu koncovku; po esti je vždy základný tvar.
belaj domo, grandan domojbela domo, grandajn domojn – „krásny dom“, „veľké domy“Prídavné meno kopíruje číslo (-j) a -n svojho podstatného mena. Rod, ktorý slovenská zhoda vyžaduje, esperanto nemá.
katonjkatojn – „mačky“ (predmet)-j vždy stojí pred -n.
Mi havas du kato.Mi havas du katojn. – „Mám dve mačky.“Viac než jedna vec znamená množné číslo. Na rozdiel od slovenčiny („dve mačky“, „päť mačiek“) sa tvar nemení podľa čísla: po každej číslovke vyššej než jedna je -j.
Mi iras al la urbon.Mi iras al la urbo. – „Idem do mesta.“Al už vyjadruje smer; smerové -n patrí k en, sur, sub (PMEG). Slovenské „do mesta“ je genitív, nie akuzatív, takže -n si zo slovenčiny neodvodíte.
La birdo flugis en la ĉambro.La birdo flugis en la ĉambron. – „Vták vletel do izby.“Obe vety sú správne, ale bez -n už vták bol vnútri. Po slovensky rozdiel robí predložka a pád („v izbe“ × „do izby“), po esperantsky samo -n.

Slovesá

Pozrite si -ig- a -iĝ-, slovesá a príčastia.

ZleSprávnePrečo
La filmo komencas.La filmo komenciĝas. – „Film sa začína.“Komenci potrebuje predmet (Mi komencas la filmon). Čo začína samo, dostáva -iĝ-. Slovenčina má pre obe použitia jedno sloveso („začať“, „začínať sa“).
Mi dormas la bebon.Mi dormigas la bebon. – „Uspávam bábätko.“Neprechodné sloveso dostane predmet len cez -ig-.
Mi volas lernas.Mi volas lerni. – „Chcem sa učiť.“Po voli, povi a devi zostáva druhé sloveso v infinitíve -i.
Mi volas, ke vi venas.Mi volas, ke vi venu. – „Chcem, aby si prišiel(a).“Po slovesách chcenia stojí za ke sloveso na -u; slovenské „aby“ ho zastupuje.
Li diris, ke li venus.Li diris, ke li venos. – „Povedal, že príde.“Zachovajte čas pôvodných slov („prídem“); posúvanie časov podľa angličtiny je chyba (PMEG). Slovenčina časy neposúva, takže vám táto pasca hrozí menej.
Estas varma hodiaŭ.Estas varme hodiaŭ. – „Dnes je teplo.“Veta bez podmetu má príslovku. Aj po slovensky hovoríme „je teplo“, nie „je teplé“.
La ĉambro estas varme.La ĉambro estas varma. – „Izba je teplá.“Pri skutočnom podmete sa k esti viaže prídavné meno.
La pordo estas fermata.La pordo estas fermita. – „Dvere sú zatvorené.“-at- znamená dej, ktorý ešte prebieha („práve sa zatvárajú“), -it- dej dokončený.
Mi ĵetadis la pilkon unu fojon.Mi ĵetis la pilkon unu fojon. – „Hodil(a) som loptu raz.“-ad- ukazuje dej trvajúci alebo opakovaný (PMEG); jediný čin je obyčajné sloveso. Slovenčina rozlišuje „hádzal“ × „hodil“ vidom, esperanto samostatné vidové tvary nemá, preto -ad- pridajte, len keď chcete ukázať trvanie alebo opakovanie. Pozrite si prípony.
La pordo fermas sin.La pordo fermiĝas. – „Dvere sa zatvárajú.“Slovenské „sa“ pri veci, ktorá sa deje sama, je -iĝ-, nie sin. Sin znamená, že podmet pôsobí sám na seba: Li lavas sin – „Umýva sa“.
Mi ĝojas min pri via sukceso.Mi ĝojas pri via sukceso. – „Teším sa z vášho úspechu.“Slovenské „tešiť sa“, „báť sa“, „smiať sa“ majú „sa“, ale ĝoji, timi a ridi zvratné zámeno nemajú. Mi timas min znamená „bojím sa sám seba“. Pozrite si city.

Zámená a korelatívy

Pozrite si zámená, vzťažné vety a otázky a zápor.

ZleSprávnePrečo
Petro amas lian edzinon.Petro amas sian edzinon. – „Peter miluje svoju ženu.“Sia sa vracia k podmetu („svoju“). Lian znamená ženu iného muža („jeho“).
Mi amas sian edzinon.Mi amas mian edzinon. – „Milujem svoju ženu.“Sia sa týka len podmetu v tretej osobe (PMEG). Slovenské „svoj“ sedí ku všetkým osobám („milujem svoju ženu“), preto sa ľahko prenesie; po esperantsky je pri mi a vi mia a via.
Petro kaj sia edzino venis.Petro kaj lia edzino venis. alebo Petro kun sia edzino venis. – „Peter a jeho žena prišli.“Sia nemôže byť súčasťou podmetu a je len tretej osoby: Mi venis kun mia frato, nie kun sia frato.
La libro, ke mi legisLa libro, kiun mi legis – „kniha, ktorú som čítal(a)“Podstatné meno opisujete pomocou kiu („ktorý“), s -n, ak je predmetom. Ke („že“) len uvádza výpoveď.
Mi pensas, kiu vi pravas.Mi pensas, ke vi pravas. – „Myslím, že máš pravdu.“Výpoveď po slovese myslenia alebo hovorenia vyžaduje ke.
Mi estas dudek jaroj.Mi havas dudek jarojn. alebo Mi estas dudekjara. – „Mám dvadsať rokov.“Vek sa v esperante „má“ (havi … jarojn) alebo sa vyjadruje prídavným menom na -jara; nie ste „roky“. Slovenské „mám dvadsať rokov“ má rovnakú stavbu ako po esperantsky, no zo slovenského „je mi dvadsať rokov“ láka doslovne preložiť Mi estas…. Pozrite si čas a dátumy.
Mi ne vidis neniun.Mi vidis neniun. – „Nikoho som nevidel(a).“Jedno záporné slovo vo vete. Dve sa navzájom rušia, takže zlá veta znamená „predsa som niekoho videl(a)“. Po slovensky je viacnásobný zápor povinný („nikoho som nevidel“), preto sa do esperanta tak ľahko prenáša.
Mi ne scias, se li venos.Mi ne scias, ĉu li venos. – „Neviem, či príde.“Otázky áno/nie vo vnútri vety začínajú ĉu („či“); se znamená „ak, keby“. Slovenčina „či“ a „ak“ rozlišuje, no pozor na „keď“, ktoré môže byť časové („v čase, keď“) aj podmienkové („ak“); časové „keď“ je kiam, podmienkové se.

Voľba slov

Pozrite si stupňovanie, predložky a člen.

ZleSprávnePrečo
Li estas pli alta kiel mi.Li estas pli alta ol mi. – „Je vyšší než ja.“„Než“ je ol; kiel znamená „ako“ v zmysle rovnosti. Po slovensky sa hovorí „vyšší ako ja“ aj „vyšší než ja“ a slovenské „ako“ zodpovedá aj kiel, aj ol; po pli však patrí vždy ol.
Mi volas glason de akvo.Mi volas glason da akvo. – „Chcem pohár vody.“Da pomenúva množstvo. Glaso de akvo je pohár súvisiaci s vodou, napríklad taký, v ktorom voda bola (PMEG). Slovenský genitív („pohár vody“) napovedá de, ale miera sa s látkou spája cez da.
multe de homojmulte da homoj – „veľa ľudí“Slová označujúce množstvo sa k počítanej veci spájajú pomocou da a za ním nie je -n: Mi vidis multe da homoj.
Mi venos en la oka.Mi venos je la oka. – „Prídem o ôsmej.“Hodiny berú je. Dni berú -n: lundon – „v pondelok“.
Tiu ŝtofo kostas dek eŭrojn po metro.Tiu ŝtofo kostas po dek eŭrojn por metro. – „Tá látka stojí desať eur za meter.“Po stojí pred sumou, ktorá sa opakuje, a „za“ vo význame „na jednu jednotku“ je por (PMEG).
Mi parolas anglan.Mi parolas la anglan. – „Hovorím po anglicky.“Jazyk pomenovaný prídavným menom berie la: la angla. Slovenské „po anglicky“ možno vyjadriť aj príslovkou angle.
Mi lernas la Esperanton.Mi lernas Esperanton. – „Učím sa esperanto.“Názvy jazykov na -o (Esperanto, Ido, Volapuko) sú vlastné mená a la neberú.
Mi vidis hundon. Hundo estis nigra.Mi vidis hundon. La hundo estis nigra. – „Videl(a) som psa. Ten pes bol čierny.“Už spomenutá vec berie la. Slovenčina člen nemá, a preto sa la ľahko zabúda.

Falošní priatelia

Slová, ktoré vyzerajú slovensky, ale znamenajú niečo iné (overené v ReVo):

ZleSprávnePrečo
Ano, mi komprenas.Jes, mi komprenas. – „Áno, rozumiem.“Ano je „člen (skupiny)“, napríklad ano de klubo. Slovenské „áno“ je jes.
Mi havas novan kolon.Mi havas novan biciklon. – „Mám nové kolo.“Kolo je krk. Slovenské „kolo“ vo význame bicykla je biciklo, kolo vozidla je rado.
La firmao suferis grandajn stratojn.La firmao suferis grandajn perdojn. – „Firma utrpela veľké straty.“Strato je ulica. Slovenská „strata“ je perdo.
Li kuras kun granda tempo.Li kuras kun granda rapideco. – „Beží veľkým tempom.“Tempo je čas (Mi ne havas tempon – „Nemám čas“). Slovenské „tempo“ vo význame rýchlosti je rapideco.
Ni grimpis sur altan horon.Ni grimpis sur altan monton. – „Vyšplhali sme sa na vysokú horu.“Horo je hodina. Slovenská „hora“ je monto.
Mi estas doma.Mi estas hejme. – „Som doma.“Doma je prídavné meno od domo („domový, domáci“), nie príslovka „doma“. Slovenské „doma“ je hejme, „domov“ je hejmen.
Tio estas donaco pro vi.Tio estas donaco por vi. – „To je darček pre teba.“Por znamená „pre“ (účel, adresát), pro znamená „kvôli“ (príčina). Slovenské „pre“ pokrýva oboje: „pre teba“, „pre dážď“ (pro la pluvo).
Po la laboro mi iras hejmen.Post la laboro mi iras hejmen. – „Po práci idem domov.“Post je „po“ v čase; po rozdeľuje: po tri – „po troch“.

Výslovnosť a pravopis

Tieto chyby plynú zo slovenských návykov. Pozrite si stránku o abecede.

ZleSprávnePrečo
ES-pe-ran-to, FA-mi-li-oes-pe-RAN-to, fa-mi-LI-oPrízvuk padá na predposlednú samohlásku a i pred o je samostatná slabika. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, a preto prízvuk padá príliš skoro.
ni čítané „ňi“, tiu čítané „ťiu“ni čítané „ni“, tiu čítané „tiu“Slovenské di, ti, ni sa v domácich slovách zvyčajne vyslovujú mäkko (ď, ť, ň), hoci sa mäkčeň nepíše. V esperante sú d, t, n vždy tvrdé, aj pred i.
Ču vi komprenas?Ĉu vi komprenas? – „Rozumiete?“Esperanto používa striešku, nie mäkčeň: ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ; písmená č, š, ž, ď, ť, ň, ľ v abecede nie sú. Ak nemôžete písať ĉ, použite x-systém (cx).
chaoso, monachoĥaoso – „chaos“, monaĥo – „mních“Slovenské „ch“ je v esperante jediné písmeno ĥ. Zápis ch sa v h-systéme číta ako ĉ, nie ako slovenské „ch“.
Ĝis revído!Ĝis revido!Esperanto nemá dĺžne nad samohláskami a dĺžka samohlásky nič nemení.
systemo, stylosistemo – „systém“, stilo – „štýl“V esperante nie je písmeno y; píše sa aj číta i.
Mi scias, ke si venos.Mi scias, ke ŝi venos. – „Viem, že ona príde.“Si bez striešky je zvratné zámeno, úplne iné slovo. Nemôžete písať ŝ? Použite x-systém.
Ŝi parolas la Francan.Ŝi parolas la francan. – „Hovorí po francúzsky.“Prídavné mená z názvov jazykov a národností sa spravidla píšu malým písmenom. Veľké písmeno majú názvy jazykov na -o, napríklad Esperanto. Slovenské „Slovák“ a „Francúz“ sú slovako a franco, bez veľkého písmena.

Časté otázky

Ktoré chyby v esperante menia význam vety?

Niekoľko: lian namiesto sian (žena iného muža, nie vlastná), -ata namiesto -ita („práve sa zatvárajú“ namiesto „sú zatvorené“), chýbajúce smerové -n (vnútri izby namiesto do izby) a dvojitý zápor (veta sa stane kladnou).

Prečo hovoriacim po slovensky ľahko splývajú -ig- a -iĝ-?

Slovenčina často používa to isté sloveso pre oboje a rozlišuje ich zvratným „sa“ („dvere sa otvorili“ × „otvoril som dvere“), alebo vôbec nie („film začína“ × „začínam film“). Esperanto má dve slovesá: La pordo malfermiĝis a Mi malfermis la pordon. Dvojice uvádza stránka o -ig- a -iĝ-.

Píšu sa v esperante názvy jazykov veľkým písmenom?

Len názvy na -o, napríklad Esperanto, Ido a Latino. Prídavné mená ako angla a franca a väčšina názvov národností (anglo, usonano) sa spravidla píšu malým písmenom. Po slovensky píšeme „Slovák“ a „Francúz“ veľkým, takže to býva pasca.

Ako skontrolovať vlastné esperanto?

Skontrolujte v každej vete -n pri každom predmete, -j a -n pri každom prídavnom mene, správny tvar -ig-/-iĝ-, sia len pre podmet a ol, ke, ĉu na správnych miestach. Potom vetu prečítajte nahlas a overte prízvuk.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.