Esperantopedia

Gramatika

Vzťažné vety v esperante: kiu, kiun, kio a kies

Esperanto pozná „ktorý“ aj „že“ ako dve slová: kiu opisuje podstatné meno, ke uvádza tvrdenie a -n závisí od úlohy kiu vo vlastnej vete.

Aktualizované: 6 min čítania

Esperantská vzťažná veta začína slovom na ki-, zvyčajne kiu, ktoré zastupuje opisované podstatné meno: La libro, kiun mi legas, estas bona. – „Kniha, ktorú čítam, je dobrá.“ Kiu znamená „kto“, „ktorý“ aj „ktorá“ v jedinom slove. Má -j, ak je podstatné meno v množnom čísle, a -n, ak je predmetom vo svojej vlastnej vete. PMEG im hovorí rilataj subfrazoj.

Veta stojí hneď za svojím podstatným menom. Vzťažné slovo sa nikdy nevynecháva: „kniha, ktorú som čítal(a)“ je la libro, kiun mi legis. Slovenská vzťažná veta sa bez vzťažného zámena tiež nezaobíde, takže vám to nebude robiť ťažkosti.

Ktoré vzťažné slovo použiť

Opisované podstatné menoPoužitePríklad
osoba alebo vec, podmet vetykiu, kiujLa viro, kiu loĝas tie, estas mia onklo. – „Muž, ktorý tam býva, je môj strýko.“
osoba alebo vec, predmet vetykiun, kiujnLa libroj, kiujn mi legas, estas bonaj. – „Knihy, ktoré čítam, sú dobré.“
osoba alebo vec po predložkepredložka + kiula amiko, kun kiu mi parolis – „priateľ, s ktorým som sa rozprával“
vlastníkkiesla knabino, kies patro estas kuracisto – „dievča, ktorého otec je lekár“
tio, ĉio, io, nenio alebo celá myšlienkakio, kionĉio, kion vi diris – „všetko, čo ste povedali“
miesto alebo časkie, kien, kiamla urbo, kie mi naskiĝis – „mesto, kde som sa narodil(a)“
spôsob, druh alebo množstvokiel, kia, kiomtiom da tempo, kiom vi bezonas – „toľko času, koľko potrebujete“

Kiu, kiuj, kiun, kiujn

Kiu sa zhoduje v čísle s podstatným menom, ktoré zastupuje, ako prídavné meno. Jeho -n (pozrite akuzatív) závisí len od jeho vlastnej úlohy vo vzťažnej vete, nikdy od úlohy podstatného mena v hlavnej vete.

Úloha kiu vo vlastnej veteJednotné čísloMnožné číslo
podmetkiukiuj
predmetkiunkiujn
po predložkekun kiukun kiuj

Po slovensky je to podobné: pád slova „ktorý“ určuje úloha vnútri vzťažnej vety („kniha, ktorú čítam“ – akuzatív), rod a číslo preberá po opisovanom slove. Esperanto je jednoduchšie, pretože rod nemá a pády sú len dva.

Ak chcete zvoliť tvar, premeňte vzťažnú vetu na samostatnú vetu a pozrite sa, čo kiu zastupuje: z Mi legas la libron vznikne la libro, kiun mi legas (predmet, teda -n); z La viro loĝas tie vznikne la viro, kiu loĝas tie (podmet, bez -n).

  • Mi vidis la knabon, kiu kantis. – „Videl(a) som chlapca, ktorý spieval.“ Knabon je predmet slovesa vidis, ale kiu je podmet slovesa kantis, preto nemá -n.
  • La knabo, kiun mi vidis, kantis. – „Chlapec, ktorého som videl(a), spieval.“ Teraz je knabo podmet a kiun predmet.

Predložky pred kiu

Predložka stojí priamo pred kiu a dvojica otvára vetu. Esperanto nesmie nechať predložku na konci vety (PMEG). Slovenčina tiež nie.

Po slovenskyEsperanto
priateľ, s ktorým som hovoril(a)la amiko, kun kiu mi parolis
izba, v ktorej spímela ĉambro, en kiu ni dormas
izba, do ktorej som vošiel(a)la ĉambro, en kiun mi iris

Po predložke nemá kiu žiadne -n, okrem smeru: en kiu je „v ktorom“, en kiun je „do ktorého“.

Kio: po tio, ĉio, io a nenio

Ak je opisované slovo tabuľkové slovo na -o, použite kio (predmet: kion), nie kiu:

  • Tio, kio okazis, estis stranga. – „To, čo sa stalo, bolo čudné.“
  • Mi komprenis ĉion, kion vi diris. – „Rozumel(a) som všetkému, čo ste povedali.“
  • Ŝi havas nenion, kion ŝi volas kaŝi. – „Nemá nič, čo by chcela skrývať.“

Po slovensky platí to isté: po „to, všetko, nič, niečo“ nasleduje „čo“, nie „ktoré“.

Kio nasleduje aj po prídavnom mene použitom samostatne vo význame „vec“: la unua, kion mi lernis – „prvé, čo som sa naučil(a)“; s podstatným menom je to zase kiu: la unua vorto, kiun mi lernis. A kio môže zastupovať celú vetu: Ŝi gajnis la konkurson, kio ĝojigis ĉiujn. – „Vyhrala súťaž, čo všetkých potešilo.“

Kies: „ktorého, ktorej“

Kies nahrádza slovenské „ktorého, ktorej, ktorých“ v spojeniach ako „dievča, ktorého otec…“. Nikdy nemá -j ani -n; majú ich podstatné meno za ním:

  • La knabino, kies patro estas kuracisto, loĝas apud mi. – „Dievča, ktorého otec je lekár, býva vedľa mňa.“
  • Jen la viro, kies hundon mi trovis. – „Tu je muž, ktorého psa som našiel(a).“

Slovenské „ktorého, ktorej, ktorých“ sa menia podľa rodu a čísla vlastníka („muž, ktorého pes“, „žena, ktorej pes“, „ľudia, ktorých pes“); esperantské kies sa nemení.

Kies vyjadruje hlavne vlastníctvo a príslušnosť. Časť vybranú zo skupiny vyjadrite pomocou el kiuj: Mi havas tri katojn, el kiuj unu estas nigra. – „Mám tri mačky, z ktorých jedna je čierna.“

Kie, kiam, kiel a dvojice tiu … kiu

Slovo na ki- často zodpovedá slovu na ti- tej istej skupiny v hlavnej vete, a preto tabuľkové slová tvoria tabuľku.

Hlavná vetaVzťažná vetaPríklad
tiukiuTiu, kiu venis, estas mia frato. – „Ten, kto prišiel, je môj brat.“
tiokioMi aŭdis tion, kion vi diris. – „Počul(a) som to, čo ste povedali.“
tiakiaMi serĉas tian ĉambron, kian vi priskribis. – „Hľadám takú izbu, akú ste opísali.“
tie, tienkie, kienMi restos tie, kie vi estas. – „Zostanem tam, kde ste.“
tiamkiamVenu tiam, kiam vi povas. – „Príďte vtedy, keď môžete.“
tielkielSkribu tiel, kiel vi parolas. – „Píšte tak, ako hovoríte.“

Slovo na ti- možno vynechať, keď by malo rovnaký tvar ako slovo na ki-: Kiu serĉas, trovas. – „Kto hľadá, nájde.“ Ak sa tvary líšia, musí zostať: Mi konas tiun, kiu telefonis. – „Poznám toho, kto volal.“ Nemožno povedať Mi konas, kiu telefonis, pretože tiun by malo -n a kiu nie.

Po podstatnom mene fungujú kie a kiam rovnako: la tago, kiam ni renkontiĝis – „deň, keď sme sa stretli“. Kie často nahrádza „v ktorom“: la ĝardeno, kie ni ludis = la ĝardeno, en kiu ni ludis – „záhrada, kde sme sa hrali“. Ako vzťažné slovo je kial zriedkavé: napíšte la kaŭzo, pro kiu ili foriris – „dôvod, prečo odišli“.

Ke, alebo kiu?

Anglické „that“ plní dve úlohy: opisuje podstatné meno („the book that I read“) a uvádza tvrdenie („I know that you are right“). Esperanto ich oddeľuje. Ke nemá vlastný význam a len označuje začiatok vety (PMEG). Pozrite spojky. Slovenčina ich oddeľuje tiež – „ktorý“ („kniha, ktorú čítam“) a „že“ („viem, že máte pravdu“) – a kiu a ke zodpovedajú slovenskému „ktorý“ a „že“ takmer presne.

Po slovenskyEsperantoPrečo
kniha, ktorú som čítal(a)la libro, kiun mi legisKniha je predmetom slovesa „čítať“.
Viem, že máte pravdu.Mi scias, ke vi pravas.Tvrdenie po slovese vedieť.
správa, ktorú mi Anna povedalala novaĵo, kiun Anna rakontis al miSpráva je predmetom slovesa „povedať“.
správa, že Anna prídela novaĵo, ke Anna venosVeta vysvetľuje, čo správa hovorí.

Test spočíva v tom, že podstatné meno vrátite do vety. Mi legis la libron funguje, preto kiun. Anna venos je úplné aj bez „správy“, preto ke.

Otázky vnútri vety

Otázka vnútri vety začína ĉu (áno/nie) alebo slovom na ki- a nemá otáznik; pozrite otázky a zápor.

  • Mi ne scias, ĉu ŝi venos. – „Neviem, či príde.“
  • Mi ne scias, kiu venos. – „Neviem, kto príde.“

Slovenské „či“ nevyjadrujte slovom se („ak“). Slovenčina ich rozlišuje rovnako: „či“ je ĉu a „ak“ je se. Mi ne scias, ĉu ŝi venos – „Neviem, či príde“, ale Se ŝi venos, mi diros al ŝi – „Ak príde, poviem jej to“. Tá istá veta s ki- môže byť otázka, alebo vzťažná veta s vynechaným tion: Mi scias, kion vi diris je „Viem, čo ste povedali“ alebo „Viem to, čo ste povedali“, s malým rozdielom (PMEG).

Čiarky

PMEG nestanovuje záväzné pravidlá pre čiarky; čiarka sa hodí tam, kde sa prirodzene robí pauza, napríklad pred vedľajšou vetou: Mi vidis katon, kiu dormis sur la tablo. – „Videl(a) som mačku, ktorá spala na stole.“ Veta uprostred dostane čiarku z oboch strán: La viro, kiu loĝas tie, estas mia onklo. Čiarky môžete vždy napísať, aj okolo vety, ktorá podstatné meno určuje (PMEG). Slovenské pravidlá sú prísnejšie: vedľajšia veta, teda aj vzťažná, sa v slovenčine oddeľuje čiarkou, a tento zvyk sa v esperante hodí.

Čiarka stojí pred predložkou, nie pred kiu: la amiko, kun kiu mi parolis, nikdy la amiko kun, kiu mi parolis.

Typické chyby

ChybaLepšiePrečo
La libro, kiu mi legasLa libro, kiun mi legasKiu je predmetom slovesa legas.
Mi vidis la viron, kiun kantis.Mi vidis la viron, kiu kantis.Kiu je podmetom slovesa kantis; -n z viron sa neprenáša.
La libro mi legasLa libro, kiun mi legasVzťažné slovo sa nedá vynechať.
La amiko, mi parolis kunLa amiko, kun kiu mi parolisPredložka patrí pred kiu.
ĉio, kiu mi dirisĉio, kion mi dirisPo ĉio použite kio.
Mi pensas, kiu vi pravas.Mi pensas, ke vi pravas.Tvrdenie potrebuje ke.
Mi ne scias, se ŝi venos.Mi ne scias, ĉu ŝi venos.Ĉu je „či“, se je „ak“.

Príklady vo vetách

  • La filmo, kiun ni vidis hieraŭ, estis tre amuza. – „Film, ktorý sme včera videli, bol veľmi zábavný.“
  • Mi havas amikon, kiu parolas kvin lingvojn. – „Mám kamaráta, ktorý hovorí piatimi jazykmi.“
  • La urbo, en kiu mi naskiĝis, estas malgranda. – „Mesto, v ktorom som sa narodil, je malé.“
  • La homoj, kun kiuj mi laboras, estas tre afablaj. – „Ľudia, s ktorými pracujem, sú veľmi milí.“
  • Jen la instruisto, kies lecionojn mi ŝatas. – „Tu je učiteľ, ktorého hodiny mám rád.“
  • Ĉio, kion vi bezonas, estas en la sako. – „Všetko, čo potrebuješ, je v taške.“
  • Mi memoras la tagon, kiam ni unue renkontiĝis. – „Pamätám si deň, keď sme sa prvýkrát stretli.“
  • Ŝi loĝas en la domo, kie loĝis ŝiaj geavoj. – „Býva v dome, kde bývali jej starí rodičia.“

Časté otázky

Ako sa v esperante povie „kto“, „ktorý“ a „že“?

Použite kiu pre osoby aj veci rovnako a kiuj pre množné číslo: la viro, kiu venis. Po tio, ĉio, io a nenio použite kio. Slovenské „že“ pred tvrdením je ke.

Kiu, alebo kiun?

Použite kiun, ak je slovo predmetom vo svojej vlastnej vete (la libro, kiun mi legas), a kiu, ak je podmetom (la viro, kiu loĝas tie).

Dá sa v esperante vynechať vzťažné zámeno?

Nie. „Kniha, ktorú som čítal“ musí byť la libro, kiun mi legis a „kamarát, s ktorým som hovoril“ musí byť la amiko, kun kiu mi parolis.

Aký je rozdiel medzi ke a kiu?

Kiu opisuje podstatné meno a vnútri vety ho zastupuje. Ke len uvádza vetu, ktorá vyjadruje tvrdenie alebo obsah podstatného mena: Mi scias, ke vi pravas; la fakto, ke li venis.

Píše sa čiarka pred kiu?

Zvyčajne áno: Mi vidis la viron, kiu loĝas tie. PMEG nestanovuje záväzné pravidlá, ale čiarka pred vedľajšou vetou je bežný zvyk.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.