Kurz Saluton
Lekcia esperanta 5: akuzatív -n, jedlo a nápoje
Jedno písmeno, -n, ukáže, kto čo komu robí – a dovolí vám radiť slová takmer v ľubovoľnom poradí.
Jedna vec naraz: dialóg riadok po riadku, nové slová so zvukom a obrázkami, jedno cvičenie na obrazovku.
29 slov21 cvičení~18 min
V tejto lekcii spoznáte najslávnejšiu esperantskú koncovku: -n. Označuje priamy predmet – vec, ktorú niekto vidí, je, pije, chce alebo varí: Mi vidas la katon – „Vidím mačku“. Pretože -n ukazuje predmet, slovosled sa môže meniť bez zmeny významu. Popritom sa naučíte asi dvadsať slov o jedle a pití. Akuzatív poznáte zo slovenčiny ako 4. pád, takže -n vám nebude cudzie – niekoľko pascí na vás však čaká nižšie.
Dialóg
Videohovor v čase večere v Krakove – a obeda v São Paule.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Ana: Saluton, Tomo! Kion vi faras? | Ahoj, Tomo! Čo robíš? |
| Tomo: Mi kuiras la vespermanĝon. Kaj vi? | Varím večeru. A ty? |
| Ana: Mi manĝas mian tagmanĝon: rizon, fazeolojn kaj salaton. | Jem obed: ryžu, fazuľu a šalát. |
| Tomo: Mmm, bongusta tagmanĝo! Mi kuiras fungan supon, kiel mia avino. | Mmm, chutný obed! Ja varím hubovú polievku, ako moja babka. |
| Tomo: Ho, mi vidas la katon! Saluton, Kafo! | Ó, vidím mačku! Ahoj, Kafo! |
| Ana: Jes. Kafo ŝatas rizon, sed ne fazeolojn! | Áno. Kafo má rada ryžu, ale fazuľu nie! |
| Tomo: Kaj kion vi trinkas? | A čo piješ? |
| Ana: Mi trinkas kafon. | Pijem kávu. |
| Tomo: Kafon aŭ Kafon? | Kávu, alebo mačku Kafo? |
| Ana: Ha ha! La trinkaĵon, kompreneble, ne la katon! | Haha! Nápoj, samozrejme, nie mačku! |
| Tomo: Mi trinkas teon kun citrono. | Ja pijem čaj s citrónom. |
| Ana: Kaj la supon vi manĝas kun pano? | A polievku ješ s chlebom? |
| Tomo: Kompreneble! Supon sen pano mi ne manĝas! | Samozrejme! Polievku bez chleba nejem! |
| Ana: Nun mi volas supon! | Teraz chcem polievku! |
| Tomo: Do vi devas veni al Krakovo! | Tak musíš prísť do Krakova! |
Všimnite si vtip: kafon „kávu“ a Kafon „mačku Kafo“ znejú rovnako. Obe majú -n, pretože obe sú predmetom slovesa trinkas – rovnako ako je slovo „kávu“ vo vete „pijem kávu“ v 4. páde.
Nové slová
| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| vidi | vidieť | |
| manĝi | jesť | manĝo „jedlo“ |
| trinki | piť | trinkaĵo „nápoj“ |
| veni | prísť | |
| tagmanĝo | obed | tago „deň“ + manĝo „jedlo“ |
| vespermanĝo | večera | vespero + manĝo |
| matenmanĝo | raňajky | mateno + manĝo |
| rizo | ryža | |
| fazeolo | fazuľa | zvyčajne v množnom čísle: fazeoloj |
| salato | šalát | |
| supo | polievka | |
| fungo | huba | funga supo „hubová polievka“ |
| pano | chlieb | pozor: slovenské „pán“ je sinjoro |
| fromaĝo | syr | |
| pomo | jablko | terpomo „zemiak“ (doslova „zemné jablko“) |
| kafo | káva | |
| teo | čaj | |
| akvo | voda | |
| lakto | mlieko | |
| citrono | citrón | |
| bongusta | chutný | bona + gusto „chuť“ |
| kun | s, so | |
| sen | bez | pozor: nie je to slovenské „sen“ |
| aŭ | alebo | |
| kompreneble | samozrejme |
Gramatika
Čo robí -n
Koncovka -n označuje priamy predmet: osobu alebo vec, na ktorú dej pôsobí. Podmet – ten, kto koná – -n nemá. Zodpovedá to slovenskému 4. pádu: pýtate sa „koho? čo?“. Úplné pravidlá nájdete na stránke o akuzatíve.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Tomo vidas la katon. | Tomo vidí mačku. |
| La kato vidas Tomon. | Mačka vidí Toma. |
| Ana trinkas kafon. | Ana pije kávu. |
| Mi volas supon. | Chcem polievku. |
-n dostávajú aj zámená: min „ma, mňa“, vin „ťa, vás“, lin „ho“, ŝin „ju“, ĝin „ho, ju (o veci alebo zvierati)“, nin „nás“, ilin „ich“. La kato vidas min – „Mačka ma vidí“. A tiež opytovacie slová: Kion vi trinkas? – „Čo piješ?“
Pasce akuzatívu pre Slovákov. -n zodpovedá otázke „koho? čo?“, lenže slovenčina nepoužíva 4. pád vždy a jeho tvar často splýva s 1. pádom. Pozor na tri situácie:
- 4. pád rovnaký ako 1. pád. „Vidím auto“, „vidím stôl“, „vidím mesto“ – slovenský tvar sa nemení, a preto sa -n ľahko zabudne. Esperantský predmet ho má vždy: Mi vidas la aŭton.
- Slovesá s iným pádom. Po slovensky „pomáham ti“ (3. pád) a „bojím sa psa“ (2. pád), v esperante má priamy predmet vždy -n: Mi helpas vin, Mi timas la hundon.
- Predložky. Po slovensky sa po predložke mení pád („s chlebom“, „bez chleba“), v esperante predložka žiadne -n nevyžaduje: kun pano, sen pano.
-n v množnom čísle a pri prídavných menách
Keď je predmet v množnom čísle, stojí -n za -j: -ojn. -n dostávajú aj prídavné mená a privlastňovacie zámená, ktoré predmet opisujú.
| Tvar podmetu | Tvar predmetu |
|---|---|
| fazeoloj | fazeolojn |
| mia tagmanĝo | mian tagmanĝon |
| funga supo | fungan supon |
| ruĝaj pomoj | ruĝajn pomojn |
Slovosled je voľný
Pretože -n označuje predmet, môžete ho presunúť bez toho, aby sa zmenilo, kto čo robí. Obvyklé poradie je podmet – sloveso – predmet, rovnako ako v slovenčine. Predmet na začiatku vety získava dôraz, ako v Tomovom Supon sen pano mi ne manĝas! Pozrite si slovosled.
V prvých troch vetách nižšie ukazuje šípka vždy na slovo s -n, nech stojí kdekoľvek: Tomo vidí mačku. Prvá veta má bežný slovosled. Ďalšie dve dávajú la katon na začiatok: La katon vidas Tomo zdôrazňuje, že ju vidí práve Tomo, a nie niekto iný, a La katon Tomo vidas zdôrazňuje, že Tomo vidí práve mačku, a nie niečo iné. V poslednej vete sa -n presunulo k Tomon, takže teraz sa mačka pozerá na Toma.
Tomo podmet vidas sloveso la katon predmet
Tomo vidí mačku.
La katon predmet vidas sloveso Tomo podmet
Mačku vidí Tomo.
La katon predmet Tomo podmet vidas sloveso
Mačku Tomo vidí.
La kato podmet vidas sloveso Tomon predmet
Mačka vidí Toma.
Pre Slováka nič nové: aj „Mačku vidí Tomo“ je správne a znamená to isté. Esperanto na to len potrebuje -n – po slovensky to zariadi pád.
Kedy -n nepatrí
- Po esti. La kato estas Kafo – mačka a Kafo sú to isté, takže tu žiadny predmet nie je. Po slovensky tu niekedy stojí 7. pád („je šéfom“), v esperante žiadna koncovka.
- Po predložke. kun pano „s chlebom“, sen fazeoloj „bez fazule“. Jednu výnimku, pre smer, spoznáte v lekcii 9.
Prečo sa saluton a bonan tagon končia na -n
Tieto pozdravy sú predmetom slovesa, ktoré nevyslovíte: (Mi deziras al vi) bonan tagon – „(Prajem vám) dobrý deň“. Saluton je skratka z (Mi donas al vi) saluton – „(Dávam vám) pozdrav“. Preto sa bona mení na bonan, tago na tagon a saluto „pozdrav“ na saluton. Rovnako funguje dankon „ďakujem“. Aj slovenské „prajem dobrý deň“ má pozdrav v 4. páde; na tvare „deň“ to nevidno, na „dobrú noc“ áno.
Precvičovanie
Kultúrne okienko
Esperantisti sa často stretávajú pri jedle doma. Pasporta Servo, bezplatná sieť hostiteľov, ktorú od roku 1974 prevádzkuje mládežnícka organizácia TEJO, uvádza viac než 2 400 hostiteľov v 121 krajinách. Hostia u nich bývajú zadarmo a hovoria s nimi po esperantsky – často pri večeri. Pozrite si, kde sa hovorí esperantom.
Časté otázky
Prečo má esperanto akuzatív?
Jasne ukazuje predmet, takže sa slovosled môže kvôli dôrazu meniť bez toho, aby sa zmenilo, kto čo robí – podobne ako to umožňujú slovenské pády. Fundamento (1905) ho definuje v pravidle 2: akuzatív vzniká pridaním -n k nominatívu.
Porozumejú mi ľudia, keď -n zabudnem?
Väčšinou áno, zo súvislosti. Niekedy však -n mení význam: La hundo ĉasas la katon znamená „Pes naháňa mačku“, kým La hundon ĉasas la kato znamená „Psa naháňa mačka“.
Dostávajú -n aj mená?
Mená na -o, ako Tomo alebo Kafo, dostávajú -n ako každé podstatné meno: Mi vidas Tomon. Podľa PMEG môže meno, ktoré sa končí inou samohláskou, dostať -n priamo – Mi vidas Anan – alebo zostať bez neho, keď je význam jasný.
Zdroje
- Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlá 2 a 8)
- PMEG: N-finaĵo – bazaj reguloj
- PMEG: N-finaĵo por objekto (predmet)
- PMEG: Vortordo (slovosled)
- PMEG: Mallongigitaj frazoj (pozdravy s -n)
- PMEG: Ne-esperantigitaj nomoj (mená a koncovka -n)
- Pasporta Servo
- TEJO – o organizácii (po anglicky)
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.