Esperantopedia

Kurz Saluton

Lekcia esperanta 4: prítomný čas a záľuby

Jedna koncovka pre prítomný čas, jedna pre slovníkový tvar – a ani jedno nepravidelné sloveso.

Aktualizované:

Začať lekciu krok za krokom

Jedna vec naraz: dialóg riadok po riadku, nové slová so zvukom a obrázkami, jedno cvičenie na obrazovku.

35 slov19 cvičení~18 min

V tejto lekcii spoznáte, ako fungujú esperantské slovesá. Prítomný čas sa pre každú osobu končí na -as a slovníkový tvar, infinitív, na -i. S piatimi užitočnými slovesami – ŝati „mať rád“, voli „chcieť“, povi „môcť“, devi „musieť“ a preferi „dávať prednosť“ – budete hovoriť o práci, o štúdiu a o tom, čo radi robíte.

Dialóg

Ana a Tomo si cez pracovný deň popoludní píšu správy.

EsperantoPo slovensky
Tomo: Ana, kion vi faras nun?Ana, čo teraz robíš?
Ana: Mi studas. Mi estas en la biblioteko.Študujem. Som v knižnici.
Tomo: Kaj kio estas via fako?A aký máš odbor?
Ana: Biologio. Mi volas esti biologo. Kaj vi? Ĉu vi laboras hodiaŭ?Biológiu. Chcem byť biologičkou. A ty? Pracuješ dnes?
Tomo: Jes, mi laboras hejme. Mi estas programisto.Áno, pracujem doma. Som programátor.
Ana: Ĉu la laboro estas interesa?Je tá práca zaujímavá?
Tomo: Jes, ĝi estas interesa. Sed vespere mi preferas kuiri.Áno, je zaujímavá. Ale večer radšej varím.
Ana: Vi kuiras? Bonege! Mi ne povas kuiri.Ty varíš? Skvelé! Ja variť neviem.
Tomo: Kaj kion vi ŝatas fari libertempe?A čo rada robíš vo voľnom čase?
Ana: Mi ŝatas kanti. Mi kantas en koruso.Rada spievam. Spievam v zbore.
Tomo: Mi ne kantas bone, sed mi ŝatas aŭskulti.Ja veľmi dobre nespievam, ale rád počúvam.
Ana: Do vi kuiras, kaj mi kantas. Perfekte!Takže ty varíš a ja spievam. Perfektné!
Tomo: Ha ha! Nun mi devas labori. Ĝis vespere!Haha! Teraz musím pracovať. Tak večer!
Ana: Ĝis! Kaj mi devas studi.Ahoj! A ja musím študovať.

Dve malé slová sa tu objavujú skôr než vo vlastnej lekcii. Ĉu urobí z vety otázku, na ktorú sa odpovedá „áno“ alebo „nie“ (lekcia 7). Kion je kio „čo“ s koncovkou predmetu -n (lekcia 5).

Nové slová

EsperantoPo slovenskyPoznámka
farirobiťkion vi faras? „čo robíš?“
studištudovaťstudento „študent“
laboripracovaťlaboro „práca“
kuirivariť
kantispievaťkanto „pieseň“
aŭskultipočúvať
ŝatimať rádMi ŝatas kanti. „Rád spievam.“
volichcieťMi volas esti biologo.
povimôcť, vedieť (byť schopný)
devimusieť
preferidávať prednosť, mať radšej
bibliotekoknižnica
fakoodbor, predmet, oddelenie
biologiobiológiabiologo „biológ“
programistoprogramátor-ist- = povolanie (lekcia 10)
korusospevácky zboraj ĥoro (lekcia 1)
interesazaujímavý
perfektedokonale; perfektné!
bonegeskvele!, výbornebone + -eg- „veľmi“ (lekcia 10)
hejmedomaod hejmo „domov“
vesperevečer (kedy?)od vespero „večer“
libertempevo voľnom časez libera tempo „voľný čas“; tempo je „čas“, nie „tempo“
hodiaŭdnes
doteda, takžepozor: nie je to slovenské „do“!
ĉu(uvádza otázku áno/nie)lekcia 7

Slovesá

Priraďte ku každému esperantskému slovu jeho význam.

    • kuiri
      Odpoveďvariť
    • kanti
      Odpoveďspievať
    • labori
      Odpoveďpracovať
    • aŭskulti
      Odpoveďpočúvať
    • studi
      Odpoveďštudovať
    • voli
      Odpoveďchcieť

    Významy: variť · študovať · počúvať · spievať · chcieť · pracovať

Gramatika

Prítomný čas: -as pre všetkých

Každé sloveso má v prítomnom čase koncovku -as, nech ide o ktorúkoľvek osobu. Nepravidelné slovesá neexistujú – nepravidelné nie je ani esti „byť“. Celý systém opisuje stránka o slovesách.

EsperantoPo slovensky
mi laboraspracujem
vi laboraspracuješ, pracujete
li / ŝi laborason / ona pracuje
ni laboraspracujeme
ili laboraspracujú

Mi laboras znamená „pracujem“ aj „práve teraz pracujem“ – osobitný priebehový tvar esperanto nepotrebuje.

Po slovensky sa sloveso časuje podľa osôb („pracujem, pracuješ, pracuje…“), takže zámeno môžete vynechať. Esperantské -as nehovorí, kto koná, a preto je zámeno povinné: Mi laboras, nie samotné Laboras. Zato máte celé časovanie v jednej koncovke a bez nepravidelností typu „byť – som – sú“, „ísť – idem“ alebo „jesť – jedia“.

Infinitív: -i

Infinitív sa končí na -i: labori „pracovať“, kuiri „variť“, esti „byť“. V slovníkoch nájdete slovesá práve v tomto tvare. Prítomný čas dostanete, keď -i vymeníte za -as: kanti → kantas. Slovenské infinitívy sa končia na „-ť“ (pracovať), esperantské vždy na -i.

Sloveso + infinitív

Po ŝati, voli, povi, devi a preferi zostáva druhé sloveso v infinitíve, rovnako ako po slovensky „chcem spievať“ alebo „musím pracovať“.

EsperantoPo slovensky
Mi ŝatas kanti.Rád spievam.
Mi volas esti biologo.Chcem byť biológom.
Mi ne povas kuiri.Neviem variť.
Mi devas labori.Musím pracovať.
Vespere mi preferas kuiri.Večer radšej varím.

Pozor na ŝati a preferi: po slovensky povieme „rád spievam“ a „radšej varím“, takže slovesom je tu „spievam“ a „varím“. V esperante sú slovesami ŝati a preferi a činnosť za nimi stojí v infinitíve: Mi ŝatas kanti, Mi preferas kuiri.

Zápor vytvoríte tak, že pred popierané sloveso dáte ne: Mi ne povas kuiri.

-i, alebo -as?

Vyberte správnu koncovku.

  1. Rád spievam.

    Mi ŝat kant.

    Koncovka pre ŝat-
    Koncovka pre kant-
    OdpoveďMi ŝatas kanti.
  2. Ana chce byť biologičkou.

    Ana vol est biologo.

    Koncovka pre vol-
    Koncovka pre est-
    OdpoveďAna volas esti biologo.
  3. Neviem variť.

    Mi ne pov kuir.

    Koncovka pre pov-
    Koncovka pre kuir-
    OdpoveďMi ne povas kuiri.
  4. Musíme pracovať.

    Ni dev labor.

    Koncovka pre dev-
    Koncovka pre labor-
    OdpoveďNi devas labori.
  5. Večer Tomo radšej varí.

    Vespere Tomo prefer kuir.

    Koncovka pre prefer-
    Koncovka pre kuir-
    OdpoveďVespere Tomo preferas kuiri.

Príslovky času a miesta s -e

Koncovka -e urobí zo slova príslovku – slovo, ktoré hovorí ako, kedy alebo kde. Z vespero „večer“ vznikne vespere „večer“ (kedy?), z hejmo „domov“ hejme „doma“. Mnoho ďalších nájdete na stránke o príslovkách.

Podstatné menoPríslovka
mateno – ránomatene – ráno (kedy?)
vespero – večervespere – večer (kedy?)
hejmo – domovhejme – doma
libera tempo – voľný časlibertempe – vo voľnom čase

Po slovensky slúžia „ráno“ a „večer“ ako podstatné meno aj ako príslovka; esperanto ich rozlíši koncovkou: mateno – matene. Aj slovenské príslovky sa často končia na -e („dobre, pekne, zle“); esperantské príslovky utvorené z iných slov sa na -e končia vždy.

Od podstatného mena k príslovke

Napíšte odpoveď. Namiesto ĉ, ĝ, ŝ, ŭ môžete písať cx, gx, sx, ux.

  1. vespero „večer“ → „večer“ (kedy?)

    Odpoveďvespere
  2. mateno „ráno“ → „ráno“ (kedy?)

    Odpoveďmatene
  3. hejmo „domov“ → „doma“

    Odpoveďhejme
  4. tago „deň“ → „cez deň“

    Odpoveďtage

Precvičovanie

Precvičovanie k lekcii 4

  1. Ktorá koncovka označuje prítomný čas?

    Odpoveď-as
  2. Preložte do esperanta: „Pracujem.“

    OdpoveďMi laboras
  3. Doplňte sloveso kanti: Ŝi ___ en koruso.

    Odpoveďkantas
  4. Preložte do esperanta: „Chcem spievať.“

    OdpoveďMi volas kanti
  5. Čo znamená Mi devas studi?

    Odpoveď„Musím študovať.“
  6. Ktoré slovo je infinitív (slovníkový tvar)?

    Odpoveďkuiri
  7. Preložte do esperanta: „Radi varíme.“

    OdpoveďNi ŝatas kuiri
  8. Doplňte: Ili ne ___ kanti. („Nevedia spievať.“)

    Odpoveďpovas
  9. Preložte do esperanta: „Tomo pracuje doma.“

    OdpoveďTomo laboras hejme / Tomo hejme laboras / laboras Tomo hejme / laboras hejme Tomo / hejme Tomo laboras / hejme laboras Tomo

Kultúrne okienko

Esperanto má vlastnú hudobnú scénu. Vydavateľstvo Vinilkosmo, ktoré v roku 1990 založil Floréal Martorell neďaleko Toulouse vo Francúzsku, vydáva v esperante rock, folk, pop, metal aj hip-hop. Medzi známe mená patrí švédska rocková skupina Persone (založená v roku 1986), frízska folková skupina Kajto a francúzsky spevák JoMo. Ďalšie kapely, filmy a rozhlasové stanice nájdete na stránke hudba a film.

Časté otázky

Má esperanto priebehový čas?

Nie. Mi laboras znamená „pracujem“ aj „práve teraz pracujem“, rovnako ako v slovenčine. Čo presne myslíte, ukáže súvislosť.

Má esperanto nepravidelné slovesá?

Nie. Všetky slovesá majú rovnaké koncovky vrátane esti „byť“: estas, estis, estos. Minulý a budúci čas spoznáte v lekcii 6. Žiadne „som – bol – budem“ ani „idem – šiel“.

Aký je rozdiel medzi ŝati a ami?

Ŝati znamená „mať rád“: Mi ŝatas kafon – „Mám rád kávu“. Ami znamená „milovať, ľúbiť“: Mi amas vin – „Ľúbim ťa“. Slovenské „mám ťa rád“ môže byť vyznaním lásky; to sa po esperantsky povie Mi amas vin, kým Mi ŝatas vin znamená skôr „mám ťa rád, si mi sympatický“.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.