Lekcia esperanta 3: prídavné mená, farby a zápor

Q: Stojí prídavné meno pred podstatným menom, alebo za ním?

Oboje je možné. Bela tago a tago bela znamenajú to isté, ale pred podstatným menom je to bežnejšie. Koncovky ukazujú, ktoré slovo je ktoré, takže slovosled je voľný – podobne ako v slovenčine.

Q: Ako sa povie „starý“ o človeku?

Malnova sa hovorí o veciach: malnova urbo – „staré mesto“. O ľuďoch a zvieratách sa používa maljuna – „starý“, opak juna – „mladý“. Malnova amiko je „starý priateľ“ v zmysle „dlhoročný priateľ“.

V tejto lekcii sa naučíte veci opisovať. Esperantské prídavné mená sa končia na -a a pridávajú -j, keď je ich podstatné meno v množnom čísle: bela tago „krásny deň“, belaj tagoj „krásne dni“. Naučíte sa aj dvanásť farieb, niekoľko slov o počasí, tre „veľmi“ a ne „nie“ – a prvý raz uvidíte mal-, predponu, ktorá zo slova urobí jeho opak.

Dialóg

Je október. V Krakove sa začala jeseň, v São Paule je jar.

Esperanto	Po slovensky
Ana: Saluton, Tomo! Kia estas la vetero en Krakovo?	Ahoj, Tomo! Aké je počasie v Krakove?
Tomo: Ne bona. La ĉielo estas griza, kaj la vento estas forta.	Nič moc. Obloha je sivá a vietor je silný.
Ana: Ho ne! Ĉi tie la ĉielo estas tute blua.	Ach nie! Tu je obloha úplne modrá.
Tomo: Vere?	Naozaj?
Ana: Jes! En Brazilo nun estas printempo. La tagoj estas longaj kaj varmaj.	Áno! V Brazílii je teraz jar. Dni sú dlhé a teplé.
Tomo: Kaj ĉi tie estas aŭtuno. La tagoj estas mallongaj kaj malvarmaj.	A tu je jeseň. Dni sú krátke a studené.
Ana: Ho, kompatinda Tomo!	Ach, chudák Tomo!
Tomo: Sed la aŭtuno ankaŭ estas bela. La folioj estas flavaj, oranĝaj kaj ruĝaj.	Ale aj jeseň je krásna. Listy sú žlté, oranžové a červené.
Ana: Kiel bele! En San-Paŭlo la folioj ĉiam estas verdaj.	To je krása! V São Paule sú listy stále zelené.
Tomo: Verdaj folioj kaj blua ĉielo… Mi tre envias vin!	Zelené listy a modrá obloha… Veľmi ti závidím!
Ana: Ha ha! Sed San-Paŭlo ne estas trankvila urbo. Ĝi estas tre granda kaj tre brua.	Haha! Lenže São Paulo nie je pokojné mesto. Je veľmi veľké a veľmi hlučné.
Tomo: Krakovo ne estas tiel granda, sed ĝi estas malnova kaj tre bela.	Krakov nie je taký veľký, ale je starý a veľmi krásny.
Ana: Malnovaj urboj estas tre belaj!	Staré mestá sú veľmi krásne!

Kia…? znamená „aký…?“. Znova ho stretnete v tabuľke opytovacích slov v lekcii 11.

Nové slová

Esperanto	Po slovensky	Poznámka
bela	krásny, pekný	prídavné meno
bona	dobrý	bone „dobre“
granda	veľký
longa	dlhý	mallonga „krátky“
varma	teplý	malvarma „studený“
nova	nový	malnova „starý“ (o veciach)
forta	silný
trankvila	pokojný, tichý
brua	hlučný	od bruo „hluk“
kompatinda	úbohý, poľutovaniahodný	kompatinda Tomo! „chudák Tomo!“
envii	závidieť	Mi envias vin. „Závidím ti.“ (vin: lekcia 5)
vetero	počasie	pozor, nie je to „vietor“ (ten je vento)
ĉielo	obloha, nebo
vento	vietor
folio	list (stromu aj papiera)	rovnako ako slovenské „list“
urbo	mesto
printempo	jar
aŭtuno	jeseň
tre	veľmi
tute	úplne, celkom
ne	nie	zápor aj odpoveď „nie“
tiel	tak	ne tiel granda „nie taký veľký“
ĉiam	vždy, stále
nun	teraz
en	v, vo	en Brazilo „v Brazílii“ (lekcia 9)
feliĉa	šťastný
vere	naozaj, skutočne

Gramatika

Prídavné mená sa končia na -a

Každé esperantské prídavné meno sa končí na -a: bela, granda, varma. Môže stáť pred podstatným menom aj za ním (bela tago aj tago bela znamenajú „krásny deň“), častejšie však stojí pred ním. Podrobnosti nájdete na stránke o podstatných a prídavných menách.

Zhoda: podstatné meno v množnom čísle, prídavné meno tiež

Keď je podstatné meno v množnom čísle, dostáva -j aj jeho prídavné meno. Platí to aj po estas: vo vete La tagoj estas longaj prídavné meno opisuje la tagoj, a preto má -j.

Jednotné číslo	Množné číslo
bela tago – krásny deň	belaj tagoj – krásne dni
la granda urbo – to veľké mesto	la grandaj urboj – tie veľké mestá
La folio estas flava. – List je žltý.	La folioj estas flavaj. – Listy sú žlté.
mia malnova foto – moja stará fotka	miaj malnovaj fotoj – moje staré fotky

Platí to aj pri zámenách: Ni estas feliĉaj – „Sme šťastní“, pretože ni je v množnom čísle. Pri vi myslite na to, koľkým ľuďom to hovoríte: Vi estas feliĉa (jednej osobe), Vi estas feliĉaj (viacerým osobám). Je to podobné ako pri slovenskom vykaní: jednému človeku poviete „Vy ste šťastný“, nie „šťastní“.

Po slovensky sa prídavné meno mení podľa rodu, čísla a šiestich pádov („krásny, krásna, krásne, krásneho, krásnemu…“). V esperante zostávajú len dve zmeny: -j pre množné číslo a -n pre predmet (lekcia 5). Bela teda znamená „krásny“, „krásna“ aj „krásne“.

Farby

Farby sú obyčajné prídavné mená, takže sa tiež zhodujú: ruĝa folio, ruĝaj folioj. Ďalšie odtiene nájdete na stránke o farbách.

Esperanto	Po slovensky	Esperanto	Po slovensky
ruĝa	červený	bruna	hnedý
oranĝa	oranžový	griza	sivý
flava	žltý	nigra	čierny
verda	zelený	blanka	biely
blua	modrý	roza	ružový
viola	fialový	ora	zlatý

Tre „veľmi“ a ne „nie“

Tre stojí pred prídavným menom alebo príslovkou: tre bela „veľmi krásny“, tre bone „veľmi dobre“. Ne stojí tesne pred slovom, ktoré popiera, zvyčajne pred slovesom: La ĉielo ne estas blua – „Obloha nie je modrá“. Po slovensky píšeme zápor so slovesom väčšinou spolu („nemám“, „nevidím“), v esperante je ne vždy samostatné slovo. Ne znamená aj „nie“ ako odpoveď: Ne, la vetero ne estas bona. Pozrite si otázky a zápor.

Prvé zoznámenie s mal-

Predpona mal- dáva presný opak. Jeden koreň a mal- vám ušetria učenie ďalšieho slova. Ďalšie triky tvorenia slov spoznáte v lekcii 10.

Slovo	Opak s mal-
varma – teplý	malvarma – studený
longa – dlhý	mallonga – krátky
nova – nový	malnova – starý
bona – dobrý	malbona – zlý
granda – veľký	malgranda – malý

Po slovensky sú opaky väčšinou úplne iné slová („dobrý – zlý“, „veľký – malý“), takže mal- je veľká úspora. Pozor na dve veci. Mal- nemá nič spoločné so slovenským „malý“: malvarma nie je „trochu teplý“, ale „studený“. A nie je to ani slovenské „ne-“: malbona je „zlý“, kým ne bona znamená len „nie práve dobrý“.

Precvičovanie

Kultúrne okienko

Zelená je farba esperanta. Esperantskú vlajku – zelenú, s bielym štvorcom, v ktorom je zelená päťcípa hviezda – prijal prvý Svetový kongres esperanta v Boulogne-sur-Mer vo Francúzsku v roku 1905. Zelená tradične znamená nádej a päť cípov päť kontinentov. Nadšeným esperantistom sa dokonca prezýva verduloj – „zelení“; viac o vlajke a symboloch.

Časté otázky

Stojí prídavné meno pred podstatným menom, alebo za ním?

Oboje je možné. Bela tago a tago bela znamenajú to isté, ale pred podstatným menom je to bežnejšie. Koncovky ukazujú, ktoré slovo je ktoré, takže slovosled je voľný – podobne ako v slovenčine.

Zhoduje sa prídavné meno vždy s podstatným menom?

Áno. Prídavné meno dostáva -j pri podstatnom mene v množnom čísle a – ako uvidíte v lekcii 5 – -n, keď má -n jeho podstatné meno. Rovnako sa správajú privlastňovacie zámená ako mia.

Ako sa povie „starý“ o človeku?

Malnova sa hovorí o veciach: malnova urbo – „staré mesto“. O ľuďoch a zvieratách sa používa maljuna – „starý“, opak juna – „mladý“. Malnova amiko je „starý priateľ“ v zmysle „dlhoročný priateľ“.

#Dialóg

#Nové slová

#Gramatika

#Prídavné mená sa končia na -a

#Zhoda: podstatné meno v množnom čísle, prídavné meno tiež

#Farby

#Tre „veľmi“ a ne „nie“

#Prvé zoznámenie s mal-

#Precvičovanie

#Kultúrne okienko

#Časté otázky

#Stojí prídavné meno pred podstatným menom, alebo za ním?

#Zhoduje sa prídavné meno vždy s podstatným menom?

#Ako sa povie „starý“ o človeku?

#Zdroje