Kurz Saluton
Lekcia esperanta 2: rodina, podstatné mená a množné číslo
Jedna koncovka pre podstatné mená, jedna pre množné číslo a jediné slovo „la“ – a predstavíte celú rodinu.
Jedna vec naraz: dialóg riadok po riadku, nové slová so zvukom a obrázkami, jedno cvičenie na obrazovku.
29 slov18 cvičení~17 min
V tejto lekcii spoznáte, ako fungujú esperantské podstatné mená. Každé podstatné meno sa končí na -o, množné číslo pridáva -j a jediný člen, la, stojí pri všetkých podstatných menách. Rodinu opíšete pomocou mia – „môj“, na veci ukážete slovom jen – „hľa, tu je“ a ďalších ľudí pridáte slovami kaj – „a“ a ankaŭ – „aj, tiež“.
Dialóg
O týždeň neskôr majú Ana a Tomo videohovor. Ana ukazuje fotku svojej rodiny.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Ana: Saluton, Tomo! Jen foto de mia familio. | Ahoj, Tomo! Tu je fotka mojej rodiny. |
| Tomo: Saluton! Ho, granda familio! | Ahoj! Ó, veľká rodina! |
| Ana: Jes! Jen miaj gepatroj, Paulo kaj Rita. | Áno! Toto sú moji rodičia, Paulo a Rita. |
| Tomo: Kaj la knabo? | A ten chlapec? |
| Ana: La knabo estas mia frato, Pedro. Li estas studento, kiel mi. | Ten chlapec je môj brat Pedro. Je študent ako ja. |
| Tomo: Kaj la du knabinoj? | A tie dve dievčatá? |
| Ana: Ili estas miaj fratinoj, Bia kaj Lara. Ili estas ĝemeloj. | To sú moje sestry, Bia a Lara. Sú to dvojičky. |
| Tomo: Kaj la kato? | A tá mačka? |
| Ana: La kato estas Kafo. Ĝi estas la ĉefo de la familio! | Tá mačka je Kafo („Káva“). Je to šéfka celej rodiny! |
| Tomo: Ha ha! Jen ankaŭ mia familio: miaj gepatroj, mia fratino Marta kaj mi. | Haha! A tu je aj moja rodina: moji rodičia, moja sestra Marta a ja. |
| Ana: Kaj la sinjorino? | A tá pani? |
| Tomo: Ŝi estas mia avino, Zofia. Ŝi estas la ĉefo de nia familio! | To je moja babka Zofia. Tá je šéfkou našej rodiny! |
| Ana: Ha ha! Kafo kaj Zofia – du ĉefoj! | Haha! Kafo a Zofia – dve šéfky! |
Nové slová
| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| familio | rodina | podstatné meno |
| foto | fotka, fotografia | |
| patro | otec | patrino „matka“ |
| gepatroj | rodičia | ge- = obe pohlavia |
| frato | brat | fratino „sestra“ |
| avo | starý otec, dedko | avino „stará mama, babka“, geavoj „starí rodičia“ |
| knabo | chlapec | knabino „dievča“ |
| studento | študent, študentka | pre kohokoľvek |
| ĝemeloj | dvojčatá, dvojičky | jednotné číslo ĝemelo |
| kato | mačka, kocúr | |
| ĉefo | šéf, vedúci, hlava | podobné slovenskému „šéf“, ale číta sa „čefo“ |
| sinjorino | pani | sinjoro „pán“ |
| la | ten, tá, to (určitý člen) | jediný člen |
| jen | hľa, tu je, tu sú | na ukazovanie |
| de | od; vyjadruje aj 2. pád | foto de mia familio „fotka mojej rodiny“ |
| mia | môj, moja, moje | miaj pred množným číslom |
| via | tvoj, váš | |
| nia | náš | |
| du | dva, dve | číslovky v lekcii 8 |
| granda | veľký | prídavné meno (lekcia 3) |
| kiel | ako | kiel mi „ako ja“ |
| ho | ó, ach | citoslovce |
Gramatika
Podstatné mená sa končia na -o
Každé esperantské podstatné meno sa končí na -o: familio, patro, kato, foto. Podstatné meno tak spoznáte na prvý pohľad, aj keď slovo nepoznáte. Podstatné mená nemajú gramatický rod: la familio aj la kato majú rovnaké la. Viac nájdete na stránke o podstatných a prídavných menách.
Pre Slováka je to úľava: nemusíte sa učiť, že „stôl“ je „on“, „lampa“ „ona“ a „okno“ „ono“. V esperante je každá vec jednoducho ĝi.
Množné číslo: pridajte -j
Množné číslo vytvoríte pridaním -j. Koncovka -oj znie ako slovenské „oj“ v slove „boj“.
| Jednotné číslo | Množné číslo | Po slovensky |
|---|---|---|
| frato | fratoj | bratia |
| familio | familioj | rodiny |
| knabino | knabinoj | dievčatá |
| ĉefo | ĉefoj | šéfovia |
Nepravidelné množné čísla neexistujú: infano „dieťa“ → infanoj „deti“, homo „človek“ → homoj „ľudia“. Žiadne „človek – ľudia“ ani „oko – oči“ ako v slovenčine: v esperante vždy stačí -j.
Jediný člen: la
La je určitý člen a nikdy sa nemení: la knabo, la knaboj, la knabino. Slovenčina člen nemá, takže la zodpovedá zhruba slovenskému „ten, tá, to“. Jednoduchý test: kde by sa do slovenskej vety hodilo „ten“, dajte la; kde by sa hodilo „nejaký“, nedávajte nič. Preto kato je „mačka“ alebo „nejaká mačka“ a la kato „tá mačka“. Podrobnosti nájdete na stránke o člene.
Ženské tvary s -in-
Niekoľko slov pre ľudí označuje bez prípony muža: slová o rodine ako patro, frato, avo a tiež knabo „chlapec“ a sinjoro „pán“. Prípona -in- z nich tvorí ženský tvar: patrino „matka“, fratino „sestra“. Predpona ge- znamená „obe pohlavia spolu“: gepatroj „rodičia“, gefratoj „súrodenci“. Väčšina ostatných slov pre ľudí, ako studento a amiko, sa hodí pre kohokoľvek.
| Mužský | Ženský | Obe pohlavia |
|---|---|---|
| patro – otec | patrino – matka | gepatroj – rodičia |
| frato – brat | fratino – sestra | gefratoj – súrodenci |
| avo – starý otec | avino – stará mama | geavoj – starí rodičia |
| knabo – chlapec | knabino – dievča | geknaboj – chlapci a dievčatá |
patrinomatka
gepatrojrodičia
Slovenské „rodičia“ a „súrodenci“ sú celkom iné slová ako „otec“ a „brat“; esperantu stačí ge-.
„Môj“, „tvoj“, „náš“: k zámenu pridajte -a
Privlastňovacie zámená sú osobné zámená s koncovkou prídavných mien -a. Pred podstatným menom v množnom čísle dostávajú -j, rovnako ako podstatné meno: mia frato „môj brat“, miaj fratoj „moji bratia“. Všetky tvary nájdete na stránke o zámenách.
| Zámeno | Privlastňovacie | Príklad |
|---|---|---|
| mi | mia – môj | mia familio |
| vi | via – tvoj, váš | via frato |
| li | lia – jeho | lia patrino |
| ŝi | ŝia – jej | ŝiaj gepatroj |
| ĝi | ĝia – jeho (veci, zvieraťa) | ĝia nomo |
| ni | nia – náš | nia avino |
| ili | ilia – ich | ilia kato |
Zhodu privlastňovacieho zámena s podstatným menom poznáte zo slovenčiny („môj brat, moja sestra, moji bratia“). V esperante z nej zostáva len mia a miaj.
Jen, kaj, ankaŭ
Jen na niečo ukazuje: Jen mia frato – „Tu je môj brat“, Jen la fotoj – „Tu sú tie fotky“. Kaj spája slová aj vety: Paulo kaj Rita. Ankaŭ znamená „aj, tiež“ a obvykle stojí tesne pred slovom, ku ktorému sa vzťahuje, podobne ako slovenské „aj“: Ankaŭ Marta estas studento – „Aj Marta je študentka“. Pri mene alebo zámene budete počuť aj opačné poradie s rovnakým významom: Marta ankaŭ estas studento.
Precvičovanie
Kultúrne okienko
V niektorých rodinách sa esperantom hovorí doma. Deťom, ktoré s ním vyrastajú, sa hovorí denaskuloj – „ľudia od narodenia“ – a výskumníci odhadujú, že ich je asi 1 000 až 2 000. Niektoré pochádzajú z párov, ktoré sa zoznámili vďaka esperantu a iný spoločný jazyk nemajú; častejšie však po esperantsky hovoria s deťmi rodičia, ktorí majú spoločný materinský jazyk. Viac o rodených hovoriacich esperantom.
Časté otázky
Má esperanto gramatický rod?
Nie. Podstatné mená rod nemajú a la je pri všetkých rovnaké. Pohlavie môžu vyjadrovať len slová pre ľudí a zvieratá a ženský tvar tvorí -in-.
Má esperanto neurčitý člen?
Nie. Má len jeden člen, určitý: la. Neurčitý člen chýba rovnako ako v slovenčine: kato znamená „mačka“ alebo „nejaká mačka“ a la kato „tá mačka“.
Prečo sa hovorí miaj gepatroj, a nie mia gepatroj?
Mia sa správa ako prídavné meno a prídavné mená dostávajú -j, keď je podstatné meno v množnom čísle – rovnako ako po slovensky hovoríme „moji rodičia“, a nie „môj rodičia“. Precvičíte si to v lekcii 3.
Zdroje
- Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlá 1–3)
- PMEG: La – bazaj reguloj (člen)
- PMEG: Nombro – bazaj reguloj (množné číslo)
- PMEG: Seksa signifo de O-vortoj (mužské, ženské a neutrálne podstatné mená)
- PMEG: Posedaj pronomoj (privlastňovacie zámená)
- PMEG: Ankaŭ (miesto vo vete)
- Jouko Lindstedt, „Native Esperanto as a test case for natural language“, SKY Journal of Linguistics 19 (2006)
- Wikipedia: Native Esperanto speakers (po anglicky)
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.