Lekcia esperanta 1: pozdravy, abeceda a výslovnosť

Q: Ako sa po esperantsky povie „Volám sa…“?

Najjednoduchšie je Mi estas Ana – „Som Ana“. Počuť aj Mi nomiĝas Ana – „Volám sa Ana“ – a Mia nomo estas Ana – „Moje meno je Ana“.

V prvej lekcii sa naučíte čítať esperanto nahlas, pozdraviť sa, rozlúčiť sa a predstaviť sa. Spoznáte osobné zámená mi, vi, li, ŝi a sloveso estas („som, si, je, sme, ste, sú“), ktoré má pre všetky osoby rovnaký tvar. Ak počujete esperanto prvýkrát, prečítajte si najprv päť pravidiel výslovnosti v časti „Gramatika“ a potom sa vráťte k dialógu.

Dialóg

Ana žije v São Paule v Brazílii, Tomo v Krakove v Poľsku. Obaja sa práve pridali k internetovej konverzačnej skupine v esperante, ktorú vedie Juma z Kene.

Esperanto	Po slovensky
Juma: Saluton al ĉiuj! Mi estas Juma. Mi estas el Kenjo.	Ahojte všetci! Som Juma. Som z Kene.
Ana: Saluton, Juma! Mi estas Ana. Mi estas el Brazilo.	Ahoj, Juma! Som Ana. Som z Brazílie.
Tomo: Bonan tagon! Mi estas Tomo. Mi estas el Pollando.	Dobrý deň! Som Tomo. Som z Poľska.
Juma: Bonvenon, Ana kaj Tomo! Kiel vi fartas?	Vitajte, Ana a Tomo! Ako sa máte?
Ana: Bone, dankon. Kaj vi?	Dobre, vďaka. A ty?
Juma: Tre bone, dankon!	Veľmi dobre, vďaka!
Tomo: Mi fartas bone, sed mi estas iom nervoza. Mi estas komencanto.	Mám sa dobre, ale som trochu nervózny. Som začiatočník.
Ana: Ankaŭ mi estas komencanto!	Aj ja som začiatočníčka!
Juma: Ne gravas. Ĉi tie ni ĉiuj estas amikoj.	To nevadí. Tu sme všetci priatelia.
Tomo: Dankon, Juma. Saluton, Ana!	Vďaka, Juma. Ahoj, Ana!
Ana: Saluton, Tomo! Ĝis lundo?	Ahoj, Tomo! Uvidíme sa v pondelok?
Juma: Jes, ĝis lundo! Ĝis revido, amikoj!	Áno, tak v pondelok! Dovidenia, priatelia!
Tomo: Ĝis revido!	Dovidenia!

Každý riadok si dvakrát prečítajte nahlas. Prízvuk dávajte na predposlednú slabiku, nie na prvú ako v slovenčine: sa-LU-ton, bon-VE-non, ko-men-CAN-to.

Mená si často zachovávajú vlastný pravopis aj výslovnosť: Juma je svahilské meno a číta sa „DŽU-ma“, hoci esperantské j znie ako slovenské „j“.

Nové slová

Esperanto	Po slovensky	Poznámka
saluton	ahoj, nazdar	pozdrav na akúkoľvek dennú dobu
bonan tagon	dobrý deň	formálnejšie ako saluton
bonvenon	vitajte, vitaj
ĝis revido	dovidenia	doslova „až do opätovného videnia“, podobne ako slovenské „dovidenia“; skrátene ĝis!
mi	ja	zámeno
vi	ty, vy	jedna osoba aj viac osôb, tykanie aj vykanie
li	on	zámeno
ŝi	ona	zámeno
ni	my	zámeno
estas	som, si, je, sme, ste, sú	prítomný čas od esti „byť“
farti	mať sa, cítiť sa (o zdraví)	Kiel vi fartas? „Ako sa máš?“
el	z (zvnútra niečoho)	el Brazilo „z Brazílie“
al	k, ku, do	Saluton al ĉiuj! „Ahojte všetci!“
ĉiuj	všetci	ni ĉiuj „my všetci“
nervoza	nervózny
kaj	a	číta sa ako „kaj“ v slove „kajak“
sed	ale
kiel	ako	opytovacie slovo (lekcia 7); dve slabiky: KI-el
bone	dobre	príslovka
tre	veľmi
iom	trochu
dankon	ďakujem, vďaka
ankaŭ	aj, tiež	ankaŭ mi „aj ja“
jes	áno	pozor: esperantské ano znamená „člen“
komencanto	začiatočník, začiatočníčka	od komenci „začať, začínať“
amiko	priateľ, kamarát	množné číslo amikoj (lekcia 2)
ĉi tie	tu
ne gravas	to nevadí, na tom nezáleží	doslova „(to) nie je dôležité“

Gramatika

Výslovnosť v piatich pravidlách

Esperanto sa píše foneticky: keď poznáte týchto päť pravidiel, prečítate nahlas akékoľvek slovo. Úplnú tabuľku písmen nájdete na stránke abeceda a výslovnosť.

Jedno písmeno, jeden zvuk. Vyslovuje sa každé písmeno a žiadne nie je nemé.
Päť čistých samohlások. a, e, i, o, u znejú ako slovenské a, e, i, o, u. Na dĺžke samohlások nezáleží; dĺžne ani písmená ä a ô esperanto nemá.
Niekoľko písmen sa od slovenčiny líši. Väčšinu z nich však poznáte – pozrite si tabuľku nižšie.
Prízvuk padá na predposlednú samohlásku. SA-lu-ton je chyba; hovorte sa-LU-ton. Rovnaké pravidlo platí pre každé slovo: BO-ne, es-pe-RAN-to, KI-el. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, preto si práve toto strážte najviac.
aj, ej, oj, uj, aŭ, eŭ tvoria vždy jednu slabiku. Kaj znie ako „kaj“ v slove „kajak“ a ankaŭ je AN-kaŭ – aŭ ako v slove „auto“.

Slová z dialógu: prízvučná slabika je vyznačená

saluton: sa-LU-ton/saˈlu.ton/

bonvenon: bon-VE-non/bonˈve.non/

komencanto: ko-men-CAN-to/ko.menˈtsan.to/

Esperanto: es-pe-RAN-to/es.peˈran.to/

kiel: KI-el/ˈki.el/

Písmeno	Znie ako	Príklad
c	c v slove „cena“	komencanto – „začiatočník“
ĉ	č v slove „čaj“	ĉi tie – „tu“
g	g v slove „guma“ (vždy, aj pred e a i)	gravas – „je dôležité“
ĝ	dž v slove „džem“	ĝis – „až do“
ĥ	ch v slove „chata“	ĥoro – „spevácky zbor“ (zriedkavé písmeno)
j	j v slove „jeseň“	jes – „áno“
ĵ	ž v slove „žaba“	ĵurnalo – „noviny“
r	r v slove „rok“	revido – „opätovné videnie“
s	s v slove „sova“, nikdy z	estas – „je“
ŝ	š v slove „šesť“	ŝi – „ona“
ŭ	u v slove „auto“ (po a alebo e)	ankaŭ – „tiež“

Tip pre Slovákov. Výslovnosť esperanta je pre Slováka mimoriadne ľahká: ĉ, ĝ, ĥ, ĵ, ŝ sú slovenské „č, dž, ch, ž, š“ a ŭ je „u“ zo slova „auto“. Pozor na štyri veci. Po prvé, prízvuk: po slovensky hovoríme „ES-pe-ran-to“, po esperantsky es-pe-RAN-to. Po druhé, d, t, n, l zostávajú pred e a i tvrdé, ako v cudzích slovách „telefón“ alebo „nervózny“: ne nečítajte „ňe“, li nie „ľi“ a ni nie „ňi“. Po tretie, esperanto nemá dvojhlásky ako slovenské „ia, ie, iu“: kiel sa číta KI-el, tie je TI-e a ĉiuj je ĈI-uj. Po štvrté, esperanto má striešku, nie mäkčeň: píše sa ĉ, nie č, a písmená ako ä, ô, ľ, ť alebo y v jeho abecede nie sú.

Osobné zámená

Esperanto má sedem základných osobných zámen (neurčité oni, slovenské „sa“ vo vete „hovorí sa“, príde v lekcii 10). Nikdy sa nemenia kvôli zdvorilosti: vi znamená „ty“ aj „vy“ – pre priateľa, pre cudzieho človeka aj pre celú skupinu. Tykanie a vykanie esperanto nerozlišuje. Celú kapitolu nájdete na stránke o zámenách.

Esperanto	Po slovensky
mi	ja
vi	ty, vy (jedna osoba aj viac, aj vykanie)
li	on
ŝi	ona
ĝi	ono (vec, zviera)
ni	my
ili	oni, ony

Pozor: slovenské „oni“ je ili. Esperantské oni je falošný priateľ – znamená „ľudia, človek“ ako vo vete „hovorí sa“; spoznáte ho v lekcii 10.

Jeden tvar slovesa pre všetkých: estas

Sloveso „byť“ je esti. V prítomnom čase znie pre každú osobu estas – žiadne „som, si, je, sme, ste, sú“. Rovnako sa správa každé esperantské sloveso, ako uvidíte v lekcii 4 a na stránke o slovesách.

Esperanto	Po slovensky
Mi estas Ana.	Som Ana.
Vi estas komencanto.	Si začiatočník.
Li estas el Pollando.	On je z Poľska.
Ŝi estas el Brazilo.	Ona je z Brazílie.
Ni estas amikoj.	Sme priatelia.
Ili estas el Kenjo.	Oni sú z Kene.

Po slovensky zámeno zvyčajne vynechávame („Som Ana“), pretože koncovka slovesa prezradí, o koho ide. Esperantské estas to neprezradí, a preto je zámeno povinné: Mi estas Ana, nie samotné Estas Ana.

Neurčitý člen esperanto nemá, rovnako ako slovenčina: Mi estas komencanto znamená „Som začiatočník“. Má však určitý člen la, ktorý slovenčina nepozná – spoznáte ho v lekcii 2.

Pozdravy pre každú situáciu

Esperanto	Po slovensky	Kedy
Saluton!	Ahoj! Nazdar!	kedykoľvek
Bonan matenon!	Dobré ráno!	ráno
Bonan tagon!	Dobrý deň!	cez deň, trochu formálne
Bonan vesperon!	Dobrý večer!	večer
Bonan nokton!	Dobrú noc!	pred spaním
Ĝis revido! / Ĝis!	Dovidenia! / Ahoj!	pri lúčení
Ĝis lundo!	Uvidíme sa v pondelok!	ĝis + čas

Koncovka -n v saluton a bonan tagon nie je ozdoba: obe sú skrátené z celých viet – bonan tagon z „prajem vám dobrý deň“, saluton z „posielam vám pozdrav“. Aj po slovensky je vo vete „Prajem vám dobrý deň“ pozdrav predmetom v 4. páde a slovenské „Dobrú noc!“ má dokonca koncovku 4. pádu („dobrá“ → „dobrú“), presne ako bonan nokton. Esperanto takýto predmet označí koncovkou vždy, aj keď ho slovenský tvar neprezradí, ako pri „dobrý deň“. Túto koncovku spoznáte v lekcii 5. Ďalšie pozdravy nájdete v článku pozdravy v esperante.

Precvičovanie

Kultúrne okienko

Esperanto má narodeniny: 26. júla 1887. V ten deň vydal očný lekár Ludwik Lejzer Zamenhof vo Varšave prvú učebnicu jazyka, napísanú po rusky a podpísanú Doktoro Esperanto – „Doktor Dúfajúci“. Čoskoro sa podľa tohto pseudonymu začalo hovoriť Esperanto aj samotnému jazyku. Prvú učebnicu esperanta v slovenčine vydal o dvadsať rokov neskôr, v roku 1907 v Martine, tolstojovec Albert Škarvan spolu s N. P. Evstifejevom. Čo sa dialo ďalej, sa dočítate v dejinách esperanta.

Časté otázky

Dajú sa ĉ, ĝ a ŝ napísať na bežnej klávesnici?

Áno. Najrozšírenejšou náhradou je x-systém: napíšte cx namiesto ĉ, gx namiesto ĝ, sx namiesto ŝ a ux namiesto ŭ. Cvičenia v tomto kurze ich pri písaní samy prevádzajú. Slovenské písmená s mäkčeňom („č, š, ž“) namiesto nich nepoužívajte.

Je vi tykanie, alebo vykanie?

Oboje. Vi znamená „ty“ pre jednu osobu aj „vy“ pre viac osôb, pre priateľa aj pre cudzieho človeka, ktorému by ste po slovensky vykali. Osobitný dôverný tvar pre jednu osobu, ci, síce teoreticky existuje, ale takmer sa nepoužíva.

Ako sa po esperantsky povie „Volám sa…“?

Najjednoduchšie je Mi estas Ana – „Som Ana“. Počuť aj Mi nomiĝas Ana – „Volám sa Ana“ – a Mia nomo estas Ana – „Moje meno je Ana“.

#Dialóg

#Nové slová

#Gramatika

#Výslovnosť v piatich pravidlách

#Osobné zámená

#Jeden tvar slovesa pre všetkých: estas

#Pozdravy pre každú situáciu

#Precvičovanie

#Kultúrne okienko

#Časté otázky

#Dajú sa ĉ, ĝ a ŝ napísať na bežnej klávesnici?

#Je vi tykanie, alebo vykanie?

#Ako sa po esperantsky povie „Volám sa…“?

#Zdroje