Kurz Saluton
Lekcia esperanta 10: tvorenie slov, predpony a prípony
Naučte sa jeden koreň a hŕstku predpôn a prípon – a vaša slovná zásoba sa znásobí.
Jedna vec naraz: dialóg riadok po riadku, nové slová so zvukom a obrázkami, jedno cvičenie na obrazovku.
38 slov21 cvičení~20 min
V tejto lekcii sa naučíte trik, vďaka ktorému esperantská slovná zásoba rastie tak rýchlo: skladanie slov z častí. Koreň, k nemu predpona alebo prípona a koncovka dajú nové slovo, ktorému porozumiete bez slovníka: lern·ej·o „učiť sa + miesto + podstatné meno“ = „škola“. Naučíte sa osem najužitočnejších predpôn a prípon – mal-, -ej-, -ist-, -in-, -et-, -eg-, -ul- a -an- – a uvidíte, ako z jedného koreňa vyrastie celá rodina slov.
Dialóg
Na kongrese je večer hier. Juma, ktorý viedol internetovú skupinu z lekcie 1, moderuje slovnú hru.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Juma: Bonvenon al la vortludo! La reguloj estas simplaj: mi diras vorton, kaj vi faras novajn vortojn. | Vitajte pri slovnej hre! Pravidlá sú jednoduché: ja poviem slovo a vy z neho utvoríte nové slová. |
| Juma: La unua vorto: granda. Kio estas la malo? | Prvé slovo: granda „veľký“. Aký je jeho opak? |
| Ana: Malgranda! | Malý! |
| Juma: Ĝuste! Kaj tre, tre granda? | Správne! A veľmi, veľmi veľký? |
| Tomo: Grandega! Kiel la kongresejo! | Obrovský! Ako kongresové centrum! |
| Juma: Bonege. Nun: lerni. Kiel ni nomas la lokon, kie oni lernas? | Výborne. Teraz: lerni „učiť sa“. Ako voláme miesto, kde sa učí? |
| Keiko: Lernejo! | Škola! |
| Juma: Kaj la personon, kiu instruas tie? | A človeka, ktorý tam učí? |
| Ana: Instruisto – aŭ instruistino, se ŝi estas virino. | Učiteľ – alebo učiteľka, ak je to žena. |
| Juma: Perfekte! Kaj ni ĉiuj ĉi tie, ĉe la kongreso? | Perfektné! A my všetci tu na kongrese? |
| Tomo: Ni estas kongresanoj! | Sme účastníci kongresu! |
| Juma: Jes! Lasta vorto: domo. Kaj malgranda domo? | Áno! Posledné slovo: domo „dom“. A malý dom? |
| Keiko: Dometo! | Domček! |
| Juma: Kaj persono, kiu estas juna? | A človek, ktorý je mladý? |
| Ana: Junulo! Kiel ni! | Mladý človek! Ako my! |
| Juma: Ha ha! Gratulon – vi ĉiuj gajnis! | Haha! Gratulujem – vyhrali ste všetci! |
Kie a kiu spájajú aj dve časti vety: la lokon, kie oni lernas – „miesto, kde sa učí“; la personon, kiu instruas – „človeka, ktorý učí“. Rovnako ako slovenské „kde“ a „ktorý“.
Nové slová
| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| vortludo | slovná hra | vorto „slovo“ + ludo „hra“ |
| regulo | pravidlo | |
| simpla | jednoduchý | |
| diri | povedať, hovoriť | |
| malo | opak | mal- ako samostatné slovo |
| loko | miesto | |
| oni | (neurčito) sa, ľudia | pozor: slovenské „oni“ je ili! kie oni lernas „kde sa učí“ |
| instrui | učiť (niekoho) | lerni „učiť sa“ |
| persono | osoba, človek | |
| virino | žena | viro „muž“ |
| domo | dom | |
| juna | mladý | maljuna „starý (o ľuďoch)“ |
| lasta | posledný | |
| gajni | vyhrať, získať | |
| gratulon! | gratulujem! | |
| se | ak, keď | |
| lernejo | škola | lern- + -ej- |
| instruisto | učiteľ | instru- + -ist- |
| kongresano | účastník kongresu | kongres- + -an- |
| dometo | domček, chalúpka | dom- + -et- |
| grandega | obrovský | grand- + -eg- |
| junulo | mladý človek, mladík | jun- + -ul- |
| malsanulejo | nemocnica | mal- + san- + -ul- + -ej- |
Pozor, falošný priateľ: oni. Esperantské oni neznamená slovenské „oni“! Je to neurčité zámeno: Oni parolas Esperanton tie – „Hovorí sa tam po esperantsky“. Slovenské „oni“ a „ony“ sú ili. Veta z dialógu kie oni lernas teda znamená „kde sa učí“, nie „kde sa oni učia“. Viac o oni na stránke o zámenách.
Esperanto má aj dve slovesá tam, kde slovenčina vystačí s jedným: instrui „učiť (niekoho)“ a lerni „učiť sa“. Ana instruas je „Ana učí“, Ana lernas „Ana sa učí“.
Gramatika
Ako funguje tvorenie slov
Esperantské slovo sa skladá z koreňa, prípadných predpôn a prípon a koncovky. Koncovka hovorí, aký je to slovný druh – -o podstatné meno, -a prídavné meno, -e príslovka, -i sloveso – a predpony a prípony pridávajú význam. Fundamento (pravidlo 11) hovorí, že nové slová vznikajú spájaním existujúcich častí. Viac na stránke o tvorení slov.
lernejoškola
kongresanoúčastník kongresu
malsanulejonemocnica
Mechanizmus poznáte zo slovenčiny: „učebňa“ je miesto, kde sa učí, „učiteľ“ ten, kto učí, „domček“ malý dom. Rozdiel je jediný – v esperante všetko funguje pravidelne a pri každom koreni.
Osem predpôn a prípon na začiatok
Esperanto má 10 oficiálnych predpôn a 31 prípon. Týchto osem pokrýva veľkú časť každodenných slov. Úplné zoznamy nájdete na stránkach o predponách a príponách.
| Predpona, prípona | Význam | Príklady |
|---|---|---|
| mal- | opak | granda → malgranda „malý“; fermi „zatvoriť“ → malfermi „otvoriť“ |
| -ej- | miesto na | lerni → lernejo „škola“; kafo → kafejo „kaviareň“ |
| -ist- | povolanie, odborník | instrui → instruisto „učiteľ“; programo → programisto „programátor“ |
| -in- | ženský náprotivok | amiko → amikino „kamarátka“; instruisto → instruistino „učiteľka“ |
| -et- | malý, slabší | domo → dometo „domček“; ridi „smiať sa“ → rideti „usmievať sa“ |
| -eg- | veľký, silnejší | granda → grandega „obrovský“; pluvo „dážď“ → pluvego „lejak“ |
| -ul- | človek s danou vlastnosťou | juna → junulo „mladý človek“; riĉa „bohatý“ → riĉulo „boháč“ |
| -an- | člen, obyvateľ | kongreso → kongresano „účastník kongresu“; urbo → urbano „mešťan“ |
Mnohé z nich majú slovenské náprotivky. -et- zodpovedá zdrobneninám („dom – domček“, domo – dometo), -in- prípone „-ka“ („učiteľ – učiteľka“, instruisto – instruistino), -an- prípone „-an“ („mešťan“, urbano) a -ist- prípone „-ista“ („pianista“, pianisto).
Zmeňte koncovku, zmení sa slovný druh
Ten istý koreň sa stane podstatným menom, prídavným menom, príslovkou alebo slovesom len zmenou koncovky.
| Koncovka | Slovo | Význam |
|---|---|---|
| -o (podstatné meno) | kanto | pieseň |
| -i (sloveso) | kanti | spievať |
| -a (prídavné meno) | kanta | spevácky, piesňový |
| -e (príslovka) | kante | spevom, spievajúc |
Jeden koreň, celá rodina
Naučte sa koreň san- „zdravý“ a rozumiete celej rodine slov. Náš slovník esperanta ukazuje pri každom hesle jeho časti aj rodinu slov.
| Slovo | Význam |
|---|---|
| sana | zdravý |
| sano | zdravie |
| malsana | chorý |
| malsano | choroba |
| malsanulo | pacient, chorý |
| malsanulejo | nemocnica |
| saniĝi | uzdraviť sa |
Po slovensky sú to rôzne slová („zdravý“, „chorý“, „pacient“, „nemocnica“), v esperante sa naučíte jeden koreň a niekoľko prípon.
Prípona -iĝ- v saniĝi znamená „stať sa (nejakým)“: už ste ju stretli v renkontiĝi, nomiĝi, komenciĝi a turniĝi. Často zodpovedá slovenskému zvratnému „sa“: „stretnúť sa“, „volať sa“, „začať sa“, „otočiť sa“. Nie každé slovenské „sa“ je však -iĝ-: „smiať sa“ je ridi, „učiť sa“ lerni, „báť sa“ timi.
Predpony a prípony môžu stáť samostatne
Keďže predpony a prípony sú samy koreňmi, môžu dostať koncovku a stať sa slovami: malo „opak“, ejo „miesto“, eta „drobný“, ega „obrovský“, ino „žena, samica“. Obzvlášť častá je príslovka ege „nesmierne“: ege bona – „nesmierne dobrý“.
Precvičovanie
Kultúrne okienko
Esperanto má vlastnú literatúru, písanú aj prekladanú od roku 1887. Spisovatelia ako Kálmán Kalocsay, Julio Baghy a škótsky básnik William Auld písali pôvodnú poéziu aj romány a Auld preložil „Pána prsteňov“ (1995–97). Všetky esperantské knihy nikto nespočítal; jeden prehľad odhaduje okolo roku 2000 asi 10 000 titulov. Preskúmajte esperantskú literatúru.
Časté otázky
Koľko predpôn a prípon má esperanto?
Oficiálnych predpôn je 10 a prípon 31, k tomu šesť prípon pre príčastia. Nepotrebujete ich všetky naraz; osem z tejto lekcie pokrýva veľkú časť bežnej reči.
Môžem si vymýšľať vlastné slová?
Áno, v rozumných medziach. Keď je spojenie jasné a bežné slovo pre ten význam ešte neexistuje, ľudia mu porozumejú. Ak už známe slovo existuje, použite ho: malsanulejo „nemocnica“ pochopí každý (nájdete aj hospitalo).
Je malbona naozaj bežné slovo pre „zlý“?
Áno. Malbona „zlý“ je štandardné slovo, rovnako ako malgranda „malý“. Začiatočníkom pripadajú slová s mal- spočiatku zvláštne, ale používa ich každý hovoriaci.
Zdroje
- Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 11, zložené slová)
- PMEG: Vortfarado – principoj (zásady tvorenia slov)
- PMEG: Prefiksoj (zoznam desiatich predpôn)
- PMEG: Sufiksoj (zoznam 31 prípon)
- PMEG: MAL
- Universala Vortaro (Fundamento, 1905)
- Wikipedia: William Auld (po anglicky)
- Wikipedia: Translations of The Lord of the Rings (po anglicky)
- EBSCO Research Starters: Esperanto (po anglicky)
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.