Esperantská literatúra: pôvodné diela a preklady

Esperantská literatúra je súbor kníh napísaných v esperante alebo doň preložených od roku 1887. Zahŕňa pôvodnú poéziu, romány a drámu – od autorov ako Kálmán Kalocsay, Julio Baghy a William Auld – a preklady svetových klasikov, od Hamleta (1894) a Biblie (1926) po Pána prsteňov (1995–97). Odhady celkového počtu titulov siahajú od asi 10 000 do vyše 25 000; úplný súpis neexistuje.

Literatúra mala význam od začiatku. Zamenhof sám prekladal hry a poviedky, aby dokázal, že jazyk unesie vážne umenie, nielen listy a konverzačné príručky.

#Ako sa začala esperantská literatúra?

Zamenhof bol prvým veľkým autorom. Pred vydaním jazyka v roku 1887 aj po ňom veľa prekladal, aby jazyk preveril a obohatil. Jeho Hamleto (Shakespearov Hamlet) vyšiel v roku 1894. V roku 1903 zostavil Fundamenta Krestomatio, antológiu vzorových textov, ktorú vydalo parížske vydavateľstvo Hachette a ktorá sa na desaťročia stala štylistickým vzorom.

Medzi prvých prekladateľov patril Antoni Grabowski, ktorého esperantský preklad eposu Adama Mickiewicza Pan Tadeusz (Sinjoro Tadeo) vyšiel vo Varšave v roku 1918. Zamenhof napísal aj báseň La Espero, ktorá sa stala hymnou hnutia – pozrite vlajka a symboly.

#Čo bola budapeštianska škola?

Medzi svetovými vojnami sa centrom esperantskej literatúry stala Budapešť. Časopis Literatura Mondo („Literárny svet“) vychádzal v troch obdobiach – 1922–27, 1931–38 a 1947–49 – a jeho redaktori stanovili nové štandardy pre poéziu a prózu.

Baghyho návrh, aby sa Zamenhofove narodeniny oslavovali aj ako sviatok kníh, žije ďalej ako Zamenhofov deň a Deň esperantskej knihy 15. decembra.

#Čo bola škótska škola?

Po roku 1945 sa v Británii objavila nová generácia básnikov. V roku 1952 štyria z nich – William Auld, John Dinwoodie, John Francis a Reto Rossetti – vydali spoločnú zbierku Kvaropo („Kvarteto“) v španielskom vydavateľstve Stafeto. Kritici ich nazývajú „škótska škola“.

William Auld (1924–2006) sa všeobecne pokladá za najvýznamnejšieho esperantského básnika. Jeho dlhá báseň La infana raso („Detská rasa“, 1956) je cyklus o minulosti a budúcnosti ľudstva a neskôr preložil Pána prsteňov. Marjorie Boultonová (1924–2017), anglická básnička a bádateľka, vydala zbierku Kontralte (1955) a životopis Zamenhofa.

#Bol esperantský spisovateľ nominovaný na Nobelovu cenu?

Áno, podľa nominujúcich organizácií. Esperantské centrum PEN a Esperantská asociácia spisovateľov (EVA) oznámili, že Williama Aulda nominovali na Nobelovu cenu za literatúru od roku 1999 až do jeho smrti v roku 2006; nekrológy uvádzajú roky 1999, 2004 a 2006. Po ňom bol v roku 2007 navrhnutý Baldur Ragnarsson (Island) a od roku 2008 až do smrti v roku 2017 Marjorie Boultonová.

Tieto tvrdenia zatiaľ nemožno nezávisle overiť: Nobelova nadácia drží nominácie v tajnosti 50 rokov. Nobelovu cenu nezískal nijaký esperantský spisovateľ.

Esperantské centrum PEN vzniklo v roku 1991 a 10. septembra 1993 ho na kongrese PEN v Santiagu de Compostela prijali do PEN International – bolo to formálne uznanie esperanta ako literárneho jazyka.

#Ktoré moderné esperantské knihy sú najznámejšie?

Úplný prehľad v angličtine ponúka základná príručka: Concise Encyclopedia of the Original Literature of Esperanto od Geoffreyho Suttona (Mondial, 2008, 740 strán).

#Ktoré veľké knihy boli preložené do esperanta?

Preklady slúžia dvom účelom: sprístupňujú čitateľom svetovú literatúru v jednom spoločnom jazyku a preverujú, čo jazyk dokáže vyjadriť.

Zamenhof dokončil preklad Starého zákona v roku 1915, dva roky pred smrťou; úplná „londýnska Biblia“, ktorá spája jeho preklad s Novým zákonom od výboru, vyšla v roku 1926.

#Je slovenská literatúra preložená do esperanta?

Áno, hoci ide o okrajovú vetvu. Slovenských autorov prekladal do esperanta napríklad skladateľ a esperantista Ján Valašťan Dolinský (1892–1965): podľa slovenskej a anglickej Wikipédie preložil dielo Timravy (Je la foiro en Detva), román Ladislava Nádašiho-Jégého Adam Ŝangala a viaceré diela Pavla Országha Hviezdoslava. Na Slovensku dnes esperantské knihy vydáva aj malé vydavateľstvo Espero (pozrite nižšie).

#Kto dnes vydáva esperantské knihy?

Esperantské vydavateľstvo je malé a medzinárodné. Medzi významné vydavateľstvá a periodiká patria:

• Stafeto (La Laguna, Španielsko) – viedol ho Juan Régulo Pérez v rokoch 1952 až 1975; vydal 93 kníh vrátane poézie Aulda a Boultonovej.
• Flandra Esperanto-Ligo (Antverpy) – knihy a spravodajský časopis Monato, ktorý vychádza od roku 1980.
• Sezonoj (Kaliningrad) – beletria, Tolkien a časopis La Ondo de Esperanto.
• Mondial (New York) – romány, Suttonova encyklopédia a literárny časopis Beletra Almanako (od roku 2007).
• Fonto (Brazília) – Gerda malaperis! a Dondiho Božská komédia.
• Espero (Slovensko) – malé súkromné vydavateľstvo Petra Baláža, založené v roku 2003; vydáva esperantské knihy, napríklad dvojjazyčnú publikáciu Internaciaj vortoj en Esperanto / Medzinárodné slová v Esperante (Partizánske, 2005).
• Universala Esperanto-Asocio – mesačník Esperanto, ktorý vychádza od roku 1905, a rozsiahly knižný katalóg. Pozrite esperantské organizácie.

#Koľko kníh existuje v esperante?

Spoľahlivý počet neexistuje. Zverejnené odhady sa veľmi líšia:

• Asi 10 000 titulov okolo roku 2000 (prehľad EBSCO Research).
• Vyše 25 000 kníh – často opakovaný, no nedoložený údaj.
• V máji 2023 previedli Knižnicu Hectora Hodlera UEA do Národnej knižnice Poľska, ktorá ju opísala ako takmer 30 000 kníh, ročeniek periodík a škatúľ s fotografiami a nahrávkami – zmiešaný počet predmetov, nielen kníh.
• Oddelenie plánových jazykov Rakúskej národnej knižnice, založené v roku 1927 ako Esperantské múzeum, uchováva asi 45 000 tlačených zväzkov a 4 500 titulov periodík a dokumentuje asi 500 plánových jazykov vrátane esperanta.

Opatrné zhrnutie: v esperante vyšli desiatky tisíc titulov, z toho niekoľko tisíc tvoria pôvodné literárne diela.

#Časté otázky

#Existuje pôvodná literatúra v esperante?

Áno. Od 90. rokov 19. storočia autori vydávajú pôvodnú poéziu, romány, poviedky a hry. Medzi hlavných autorov patria Kálmán Kalocsay, Julio Baghy, William Auld, Marjorie Boultonová a Trevor Steele.

#Kto je najznámejší esperantský spisovateľ?

Najčastejšie sa uvádza škótsky básnik William Auld (1924–2006) za La infana raso (1956) a hlásené nominácie na Nobelovu cenu. Z romanopiscov sa široko čítajú Julio Baghy a István Nemere.

#Je Biblia preložená do esperanta?

Áno. Nový zákon vyšiel v roku 1912 a celá Biblia so Zamenhofovým prekladom Starého zákona v roku 1926.

#Je Pán prsteňov dostupný v esperante?

Áno. Preklad Williama Aulda La Mastro de l' Ringoj vyšiel v rokoch 1995–97, druhé vydanie v roku 2007.

#Aká je dobrá prvá kniha na čítanie v esperante?

Gerda malaperis! od Claudea Pirona (1983) je napísaná pre študentov: každá kapitola pridáva novú slovnú zásobu a gramatiku v detektívnom príbehu. Široko sa používa v kurzoch a predáva sa v tlačenej podobe. Knihy, ktoré môžete legálne čítať zadarmo, nájdete v našom zozname literatúry na čítanie.

#Zdroje

• Wikipédia (po anglicky), Kálmán Kalocsay, Julio Baghy, William Auld, Marjorie Boulton, Baldur Ragnarsson, Trevor Steele, Jan Fethke
• Vikipedio, Literatura Mondo, Kvaropo, Stafeto, Gerda malaperis!
• Wikipédia (po anglicky), Esperanto PEN Centre a Vikipedio, Esperanta PEN-Centro
• Index.hr, „Esperantski pisci za Nobelovu nagradu nominirali Williama Aulda“, 4. februára 2003
• Wikipédia (po anglicky), Bible translations into Esperanto a Translations of The Lord of the Rings
• Project Gutenberg, Fundamenta Krestomatio a Hamleto
• Rakúska národná knižnica, Department of Planned Languages
• Lustro Biblioteki, UEA library transferred to the National Library of Poland, máj 2023
• EBSCO Research Starters, Esperanto
• Geoffrey Sutton, Concise Encyclopedia of the Original Literature of Esperanto, Mondial, 2008
• Wikipédia (po anglicky), Ján Valašťan Dolinský a Wikipédia (sk), Ján Valašťan Dolinský
• Wikipédia (po anglicky), Peter Baláž (Esperantist) a Vikipedio, Peter Baláž