Lekcia esperanta 11: prosby, rozkaz a podmieňovací spôsob

V tejto lekcii sa naučíte zdvorilo o niečo požiadať. Koncovka -u tvorí rozkazy a želania – Venu! „Poď!“, Ni iru! „Poďme!“ – a bonvolu s infinitívom znamená „urobte, prosím…“. Koncovka -us tvorí podmieňovací spôsob: Mi ŝatus kafon „Dal by som si kávu“, Se mi povus, mi restus „Keby som mohol, zostal by som“. Nakoniec uvidíte celú tabuľku tabuľkových slov (korelatívov), 45 slov zložených z ki-, ti-, i-, ĉi- a neni-.

#Dialóg

Posledný večer kongresu. Ana, Tomo a Keiko večerajú v malej reštaurácii.

#Nové slová

#Gramatika

#Rozkazovací spôsob: -u

Koncovka -u vyjadruje rozkaz, prosbu alebo želanie. Bez vi je to priamy rozkaz: Venu! „Poď! Poďte!“, Atendu! „Počkaj! Počkajte!“. S ni znamená „poďme…“: Ni iru! „Poďme!“. S li, ŝi alebo ili zodpovedá slovenskému „nech…“: Li venu morgaŭ – „Nech príde zajtra“. Všetkých šesť slovesných koncoviek nájdete na stránke o slovesách.

Tvar na -u stojí aj po ke za slovesami želania a žiadosti: Mi volas, ke vi venu – „Chcem, aby si prišiel“. Zodpovedá to slovenskému „aby“. A všimnite si Ne timu! – „Neboj sa!“: esperantské timi „báť sa“ je obyčajné sloveso bez zvratného zámena.

#Zdvorilé prosby

Holý rozkaz môže znieť príkro. Esperanto má tri ľahké spôsoby, ako ho zjemniť.

Bonvolu je tvar na -u od bonvoli „ráčiť, byť taký láskavý“, z bona „dobrý“ + voli „chcieť“. Na Dankon! odpovedzte Ne dankinde! – „Nie je za čo!“. Ďalšie každodenné výrazy nájdete na stránke základné frázy.

Slovenské „prosím“ robí veľa vecí naraz („prosím, posaďte sa“, „prosím si kávu“, „prosím“ ako odpoveď na „ďakujem“). Esperanto ich rozdelí: bonvolu (pred infinitívom), mi petas (na konci prosby) a ne dankinde (odpoveď na poďakovanie). Pozor aj na akuzatív: po slovensky „pomôcť mi“ (3. pád), po esperantsky sa zvyčajne povie helpi min s -n.

Zdvorilé prosby

Zoraďte slová do správneho poradia.

1. Dajte nám, prosím, jedálny lístok.

   Slová: doni al donu ni bonvolu la menuon

   Odpoveď

   Bonvolu doni al ni la menuon.Správne je aj: Bonvolu doni la menuon al ni.

2. Mohli by ste odporučiť niečo chutné?

   Slová: ion bongusta ĉu rekomendi vi bongustan povus

   Odpoveď

   Ĉu vi povus rekomendi ion bongustan?

3. Počkajte, prosím!

   Slová: atendi mi atendu petas

   Odpoveď

   Atendu, mi petas!Správne je aj: Mi petas, atendu!

#Podmieňovací spôsob: -us

Koncovka -us vyjadruje niečo predstavované alebo neskutočné – slovenské „by“. Je to aj zdvorilý spôsob, ako povedať, čo chcete: Mi ŝatus „Rád by som, dal by som si“. Keď veta so se „keby“ hovorí o niečom predstavovanom, dostanú -us obe slovesá – rovnako ako po slovensky „keby som mohol, zostal by som“. Pre skutočné možnosti použite obyčajné časy: Se pluvos, mi restos hejme – „Ak bude pršať, zostanem doma“.

Rozkaz, alebo „by“?

Vyberte správnu koncovku.

1. Poď!

   Ven!

   Koncovka pre Ven-

   -as-us-u
   Odpoveď

   Venu!

2. Poďme!

   Ni ir!

   Koncovka pre ir-

   -as-us-u
   Odpoveď

   Ni iru!

3. Dal by som si kávu.

   Mi ŝat kafon.

   Koncovka pre ŝat-

   -as-us-u
   Odpoveď

   Mi ŝatus kafon.

4. Keby som mohol, zostal by som.

   Se mi 1pov, mi 2rest.

   Koncovka pre pov-

   1pov--as-us-u

   Koncovka pre rest-

   2rest--as-us-u
   Odpoveď

   Se mi povus, mi restus.

5. Posaďte sa, prosím.

   Bonvol sidiĝi.

   Koncovka pre Bonvol-

   -as-us-u
   Odpoveď

   Bonvolu sidiĝi.

#Všetkých šesť slovesných koncoviek

Teraz poznáte všetky slovesné koncovky esperanta. Každá funguje rovnako pri každom slovese a pre každú osobu.

#Tabuľka tabuľkových slov

V lekcii 7 ste spoznali sedem opytovacích slov na ki-. Patria do tabuľky 45 slov. Každé slovo spája začiatok (riadok) s koncom (stĺpec), takže si ktorékoľvek slovo z tabuľky odvodíte. Stránka o tabuľkových slovách vysvetľuje každé z nich s príkladmi.

ki- + -u = kiu

	-u kto, ktorý	-o vec	-a aký	-es čí	-e miesto	-am čas	-al dôvod	-el spôsob	-om množstvo
ki- otázka	kiu	kio	kia	kies	kie	kiam	kial	kiel	kiom
ti- ukazovanie	tiu	tio	tia	ties	tie	tiam	tial	tiel	tiom
i- neurčitosť	iu	io	ia	ies	ie	iam	ial	iel	iom
ĉi- celok	ĉiu	ĉio	ĉia	ĉies	ĉie	ĉiam	ĉial	ĉiel	ĉiom
neni- zápor	neniu	nenio	nenia	nenies	nenie	neniam	nenial	neniel	neniom

Čítajte stĺpcom nadol: kie „kde“, tie „tam“, ie „niekde“, ĉie „všade“, nenie „nikde“. Slová na -u a -a dostávajú -j a -n ako prídavné mená: ĉiuj „všetci“, kiujn „ktoré“ (predmet). Slová na -o dostávajú len -n: ion bongustan „niečo chutné“.

Slovenčina má veľmi podobnú sústavu: „kde – tam – niekde – všade – nikde“, „kedy – vtedy – niekedy – vždy – nikdy“. Slovenské „nie-“ zodpovedá esperantskému i- a „ni-“ esperantskému neni-: „niekto“ je iu, „nikto“ neniu, „niečo“ io, „nič“ nenio. Nedajte sa pomýliť slabikou „nie“ v slove „niekto“: nejde o zápor – „niekto“ je iu, nie neniu.

Pozor na dvojitý zápor. Po slovensky potrebujú vety „nikto neprišiel“ a „nikdy som to nevidel“ dva zápory. V esperante slovo na neni- popiera vetu samo a ne sa k nemu nepridáva: Neniu venis – „Nikto neprišiel“, Mi neniam vidis tion – „Nikdy som to nevidel“. Pridané ne by zmysel obrátilo: Neniu ne venis by znamenalo „nebol nikto, kto by neprišiel“, teda „prišli všetci“. Pozrite si otázky a zápor.

Ĉi pred slovom na ti- alebo za ním ukazuje na niečo blízke: tiu „ten“, ĉi tiu „tento“; tie „tam“, ĉi tie „tu“. Nepleťte si toto ĉi s riadkom ĉi- („každý“): ĉiu znamená „každý, všetci“.

Tabuľkové slová

Priraďte ku každému esperantskému slovu jeho význam.

• • ĉiam
    Odpoveď

    vždy
  • neniam
    Odpoveď

    nikdy
  • ie
    Odpoveď

    niekde
  • nenio
    Odpoveď

    nič
  • ĉiu
    Odpoveď

    každý, všetci
  • tie
    Odpoveď

    tam

  Významy: niekde · tam · nič · nikdy · každý, všetci · vždy

#Precvičovanie

Precvičovanie k lekcii 11

1. Ktorá koncovka tvorí rozkaz?

   -us-u-os
   Odpoveď

   -u

2. Preložte s bonvolu: „Posaďte sa, prosím.“

   Odpoveď

   Bonvolu sidiĝi

3. Čo znamená Mi ŝatus kafon?

   „Mal som rád kávu.“„Dal by som si kávu.“„Mám rád kávu.“
   Odpoveď

   „Dal by som si kávu.“

4. Doplňte resti: Se mi havus tempon, mi ___ ĉi tie.

   Odpoveď

   restus

5. Preložte do esperanta: „Poďme!“

   Odpoveď

   Ni iru

6. Ktoré slovo znamená „nikto“?

   neniunenioneniam
   Odpoveď

   neniu

7. Ktoré slovo znamená „vždy“?

   ĉiamiamtiam
   Odpoveď

   ĉiam

8. Preložte do esperanta: „Mohli by ste mi pomôcť?“

   Odpoveď

   Ĉu vi povus helpi min / Ĉu vi povus min helpi / Ĉu vi povus helpi al mi

9. Ktoré slovo znamená „niekde“?

   ietieĉie
   Odpoveď

   ie

10. Preložte do esperanta: „Počkajte!“

    Odpoveď

    Atendu

SkontrolovaťSkúsiť znova

#Kultúrne okienko

Esperantské stretnutia majú jedno nepísané pravidlo zdvorilosti: „nekrokodíliť“ (po esperantsky krokodili), teda neprechádzať do materinského jazyka, keď by sa ostatní mohli zapojiť v esperante. Odkiaľ slovo pochádza, nikto s istotou nevie; Vikipedio uvádza niekoľko príbehov, medzi nimi dreveného krokodíla z jazykových kurzov, ktoré viedol Andreo Cseh. V otázkach správneho používania jazyka radí Akadémia esperanta vo svojej poradni Lingva Konsultejo.

#Časté otázky

#Aký je rozdiel medzi bonvolu a mi petas?

Oboje znamená „prosím“. Bonvolu stojí na začiatku a spája sa s infinitívom: Bonvolu atendi. Mi petas sa pridáva k prosbe alebo k rozkazu: Atendu, mi petas.

#Ako sa po esperantsky povie „poďme…“?

Použite ni a koncovku -u: Ni iru! – „Poďme!“, Ni manĝu! – „Poďme jesť!“. Rovnaký tvar slúži aj na otázku, čo robiť: Kion ni faru? – „Čo máme robiť?“.

#Musím sa teraz naučiť všetkých 45 tabuľkových slov?

Nie. Začnite riadkom ki- a najčastejšími slovami: tio, ĉio, nenio, ĉiu, neniu, tie, ĉiam, neniam, iom. Ostatné si podľa vzoru odvodíte, keď ich stretnete.

#Zdroje

• Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 6, slovesá)
• PMEG: U (rozkazovací spôsob)
• PMEG: US (podmieňovací spôsob)
• PMEG: Tabelvortoj – bazaj reguloj (tabuľkové slová)
• PMEG: Postpartoj kaj finaĵoj (koncovky tabuľkových slov)
• PMEG: Neado (zápor)
• Vikipedio: Krokodili
• Akademio de Esperanto