Kurz Saluton
Lekcia esperanta 6: minulý a budúci čas, dni v týždni
Vymeňte jednu samohlásku a posuniete sa v čase: laboris, laboras, laboros.
Jedna vec naraz: dialóg riadok po riadku, nové slová so zvukom a obrázkami, jedno cvičenie na obrazovku.
53 slov19 cvičení~21 min
V tejto lekcii sa naučíte hovoriť o minulosti a budúcnosti. Esperanto má tri časové koncovky – -is pre minulosť, -as pre prítomnosť a -os pre budúcnosť – a pri všetkých slovesách fungujú rovnako. Naučíte sa aj dni v týždni, slová ako hieraŭ „včera“ a morgaŭ „zajtra“ a ako povedať „v pondelok“.
Dialóg
Ana má novinu. V utorok večer volá Tomovi.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Ana: Tomo! Mi havas grandan novaĵon! | Tomo! Mám veľkú novinu! |
| Tomo: Kio okazis? | Čo sa stalo? |
| Ana: Hieraŭ mi aĉetis flugbileton. En Julio mi iros al la Universala Kongreso! | Včera som si kúpila letenku. V júli pôjdem na Svetový kongres! |
| Tomo: Vere? Bonege! | Naozaj? Skvelé! |
| Ana: Kaj vi? Vi ankaŭ venos, ĉu ne? | A ty? Prídeš tiež, však? |
| Tomo: Mi ankoraŭ ne decidis. Mi devos peti feriojn. | Ešte som sa nerozhodol. Budem musieť požiadať o dovolenku. |
| Ana: Vi devas veni! Ni finfine renkontiĝos! | Musíš prísť! Konečne sa stretneme! |
| Tomo: Vi pravas. Lundon mi parolos kun mia ĉefo. | Máš pravdu. V pondelok sa porozprávam so šéfom. |
| Ana: Bone! Kaj kion vi faris dum la semajnfino? | Dobre! A čo si robil cez víkend? |
| Tomo: Sabaton mi vizitis mian avinon. Dimanĉon mi dormis la tutan tagon! | V sobotu som navštívil babku. V nedeľu som celý deň spal! |
| Ana: Ha ha! Mi ne dormis multe. Mi kantis kun la koruso en du koncertoj. | Haha! Ja som veľa nespala. Spievala som so zborom na dvoch koncertoch. |
| Tomo: Kaj kion vi faros morgaŭ? | A čo budeš robiť zajtra? |
| Ana: Morgaŭ mi havos ekzamenon pri biologio. Hodiaŭ mi devas studi! | Zajtra mám skúšku z biológie. Dnes sa musím učiť! |
| Tomo: Bonŝancon! Mi skribos al vi lundon, post la renkontiĝo kun la ĉefo. | Veľa šťastia! Napíšem ti v pondelok, po stretnutí so šéfom. |
Ĉu ne? na konci vety funguje ako slovenské „však?“, „že áno?“ alebo „nie?“.
Nové slová
| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| hieraŭ | včera | |
| hodiaŭ | dnes | |
| morgaŭ | zajtra | |
| ankoraŭ ne | ešte nie | ankoraŭ „ešte, stále“ |
| finfine | konečne | |
| havi | mať | |
| aĉeti | kúpiť, kupovať | |
| iri | ísť | |
| okazi | stať sa, konať sa | Kio okazis? „Čo sa stalo?“ |
| decidi | rozhodnúť (sa) | |
| peti | prosiť, žiadať (o niečo) | |
| paroli | hovoriť, rozprávať | |
| viziti | navštíviť | |
| dormi | spať | |
| skribi | písať | |
| renkontiĝi | stretnúť sa | renkontiĝo „stretnutie“ |
| pravi | mať pravdu | je to sloveso: Vi pravas. „Máš pravdu.“ |
| novaĵo | novina, novinka | od nova „nový“ |
| flugbileto | letenka | flugi „letieť“ + bileto „lístok“ |
| ferioj | prázdniny, dovolenka | zvyčajne v množnom čísle; ferio „voľný deň“ |
| ekzameno | skúška | |
| semajnfino | víkend | semajno „týždeň“ + fino „koniec“ |
| dum | počas | |
| pri | o (čom) | ekzameno pri biologio „skúška z biológie“; pozor, nie je to slovenské „pri“ |
| post | po (časovo) | post la renkontiĝo „po stretnutí“; esperantské po znamená niečo iné |
| multe | veľa, mnoho | Mi ne dormis multe. |
| tuta | celý | la tutan tagon „celý deň“ |
| kongreso | kongres | la Universala Kongreso „Svetový kongres esperanta“ |
| bonŝancon! | veľa šťastia! |
Gramatika
Tri časy, tri koncovky
Esperantské slovesá majú pre každý čas jednu koncovku, rovnakú pre všetky osoby. Vymeňte -as za -is a máte minulosť, za -os a máte budúcnosť. Viac na stránke o slovesách.
| Infinitív | Minulý čas -is | Prítomný čas -as | Budúci čas -os |
|---|---|---|---|
| esti – byť | estis – bol, bola, boli | estas – som, je, sú | estos – budem, bude, budú |
| labori – pracovať | laboris – pracoval | laboras – pracuje | laboros – bude pracovať |
| iri – ísť | iris – šiel | iras – ide | iros – pôjde |
| havi – mať | havis – mal | havas – má | havos – bude mať |
Tvar na -is pokrýva slovenské „pracoval“ aj „pracovala“, „písal“ aj „napísal“. Mi jam manĝis znamená „Už som jedol“.
Slovenčina má vid: „písal“ je nedokonavé, „napísal“ dokonavé. Po esperantsky je oboje skribis a -os vyjadrí „budem písať“ aj „napíšem“. Rozdiel ukáže súvislosť a slová ako jam „už“. Pozor na tvary ako „napíšem“: vyzerajú ako prítomný čas, ale znamenajú budúcnosť, takže po esperantsky skribos. Koncovka neprezradí ani rod: Mi aĉetis je „kúpil som“ aj „kúpila som“.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Hieraŭ mi aĉetis flugbileton. | Včera som si kúpil letenku. |
| Mi ankoraŭ ne decidis. | Ešte som sa nerozhodol. |
| En Julio mi iros al la kongreso. | V júli pôjdem na kongres. |
| Morgaŭ mi havos ekzamenon. | Zajtra budem mať skúšku. |
Po slovensky o plánoch často hovoríme v prítomnom čase („V júli idem na kongres“). Esperanto v takých prípadoch obvykle použije -os: En Julio mi iros al la kongreso.
Slová o čase
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| antaŭhieraŭ | predvčerom |
| hieraŭ | včera |
| hodiaŭ | dnes |
| morgaŭ | zajtra |
| postmorgaŭ | pozajtra |
| nun | teraz |
| baldaŭ | čoskoro |
| jam | už |
| ankoraŭ | ešte, stále; ankoraŭ ne – ešte nie |
| poste | neskôr, potom |
Dni v týždni
Dni sú podstatné mená a píšu sa malým písmenom – rovnako ako po slovensky. Na stránke dni a mesiace nájdete aj mesiace a dátumy.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| lundo | pondelok |
| mardo | utorok |
| merkredo | streda |
| ĵaŭdo | štvrtok |
| vendredo | piatok |
| sabato | sobota |
| dimanĉo | nedeľa |
„V pondelok“ a „každý pondelok“
Pre „v pondelok“ použite -n alebo en: lundon alebo en lundo. Príslovka lunde znamená „v pondelok“ v zmysle „každý pondelok“ alebo „v ktorýkoľvek pondelok“. Rovnaké -n ukazuje, ako dlho niečo trvá: la tutan tagon „celý deň“. Aj po slovensky tu stojí 4. pád: „v sobotu“, „celý deň“ – esperanto ho vyjadrí koncovkou -n: sabaton, la tutan tagon.
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Lundon mi parolos kun la ĉefo. | V pondelok sa porozprávam so šéfom. |
| Sabate mi kantas en koruso. | Každú sobotu spievam v zbore. |
| Mi dormis la tutan tagon. | Spal som celý deň. |
Precvičovanie
Kultúrne okienko
Najslávnejším esperantským sviatkom je Zamenhofov deň, 15. decembra – narodeniny tvorcu jazyka, ktorý sa narodil v roku 1859 v Białystoku. Od 20. rokov 20. storočia je to aj Deň esperantskej knihy, keď si esperantisti kupujú alebo darujú knihu v esperante. Miestne kluby sa stretávajú na prednáškach, večeriach alebo pri narodeninovej torte. Viac o Zamenhofovom dni.
Časté otázky
Ako sa v esperante povie „už som to urobil“?
Obvykle jednoduchým minulým časom: Mi jam manĝis – „Už som jedol“. Zložené tvary s príčastiami existujú, ale potrebujete ich zriedka; krátko ich uvidíte v lekcii 12.
Píšu sa dni v týždni v esperante veľkým písmenom?
Nie. Dni sa píšu malým písmenom: lundo, sabato. Názvy mesiacov sa tradične písali veľkým písmenom – Julio – a príručka PMEG to odporúča, hoci mnohí ich dnes píšu malým. Po slovensky píšeme „júl“ malým písmenom, takže julio vám môže pripadať prirodzenejšie; v tomto kurze sa však držíme odporúčania PMEG a píšeme Julio.
Ako sa povie „budúci týždeň“ a „minulý týždeň“?
La venontan semajnon je „budúci týždeň“ a la pasintan semajnon „minulý týždeň“. Oboje má -n, pretože hovorí, kedy sa niečo deje.
Zdroje
- Fundamento de Esperanto – gramatika po anglicky (pravidlo 6, slovesá)
- PMEG: IS (minulý čas)
- PMEG: Venonta tempo – OS-finaĵo (budúci čas)
- PMEG: N-finaĵo por tempopunkto (lundon)
- PMEG: Bazaj reguloj por E-vortoj (lunde, matene)
- PMEG: Majuskloj ĉe propraj nomoj (mesiace a dni v týždni)
- Wikipedia: Zamenhof Day (po anglicky)
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.