Zvieratá v esperante: mačka, pes, kôň a ďalšie

Esperantské slovo pre zviera je besto. Mačka je kato, pes hundo, kôň ĉevalo, vták birdo a ryba fiŝo. Názvy zvierat sú bežné podstatné mená zakončené na -o, takže v množnom čísle majú -j (katoj – „mačky“) a ako predmet -n (Mi havas katon – „Mám mačku“). Časti slov potom dávajú mláďa (-id-), samicu (-in-) a samca (vir-). Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami; prízvuk vždy padá na predposlednú slabiku.

#Všeobecné slová

Besto zvyčajne znamená zviera okrem človeka; slovník ReVo uvádza aj druhý význam, ktorý zahŕňa aj človeka, a ten má aj slovo animalo. Pre zviera sa obvykle používa zámeno ĝi „ono“ (pozrite zámená); po slovensky ho preložíte podľa rodu ako „on“, „ona“ alebo „ono“: Mia hundo estas malgranda, sed ĝi bojas laŭte. – „Môj pes je malý, ale hlasno šteká.“ Pozor, besto nie je slovenská „beštia“: je to neutrálne slovo pre zviera.

#Domáce a hospodárske zvieratá

Slovo dombesto zahŕňa aj hospodárske zvieratá; príklady v ReVo sú kravy, osly, prasatá a kury. Prečo je krava bovino, vysvetľuje nižšie časť o hovädzom dobytku. Pozor na slová, ktoré znejú podobne ako slovenské: kapro je koza, nie „kapor“ (ten je karpo).

#Divé zvieratá

Esperanto aj slovenčina majú niekedy jedno slovo tam, kde iné jazyky majú dve: simio pokrýva opice aj človekovité opice a testudo suchozemské aj vodné korytnačky. Králik a zajac zostávajú oddelené: kuniklo a leporo. Apro je diviak; samec domáceho prasaťa je virporko. Pozor: rano je žaba, nie „rana“ (rana, poranenie, je vundo).

#Vtáky

Pozor na zámeny: pigo je straka, nie prasa (porko), a kukučka je kukolo, nie kuko „koláč“. Korvo pokrýva vrany aj havrany (ReVo: rod Corvus); vrana popolavá je korniko.

#Morské zvieratá, ryby a hmyz

Kankro je rak, nie krab (ten je krabo). Akékoľvek iné zviera vyhľadajte v slovníku. Prídavné mená farieb fungujú ako obvykle (pozrite farby): nigraj katoj – „čierne mačky“.

#Krava, býk, vôl a teľa

Bovo je druh, hovädzí dobytok, a bovino je samica bovo: krava. Neznamená to „hovädzí“; prídavné meno „týkajúci sa hovädzieho dobytka“ je bova. ReVo uvádza ako zdroj slov bovino aj bovido „teľa“ slovník Fundamenta, Universala Vortaro.

Tradične sa pridáva -in- vždy, keď sa myslí samica, takže bovo popri bovino môže znieť ako „býk“. PMEG opisuje ten istý zvyk pri koko a kokino. Množné číslo však stále zahŕňa obe pohlavia a čoraz viac hovoriacich už -in- automaticky nepridáva. Obe možnosti sú správne.

#Mláďatá, samice a samce

Korene zvierat sú bez pohlavia: kato môže byť ľubovoľná mačka. Slovenčina rozlišuje samca a samicu často osobitnými slovami (mačka × kocúr, krava × býk, ovca × baran) a mláďatá tvorí rôznymi príponami (mača, šteňa, teľa, žriebä, jahňa, kurča); esperanto na to používa len nástroje. Tri nástroje povedia viac.

-id- označuje mláďa zvieraťa (PMEG). -in- tvorí samicu. Obe prípony môžu stáť aj samostatne ako korene: ido je „mladé zviera“ a ino „samica“. Prízvuk sa s nimi posúva: KA-to → ka-TI-do, ka-TI-no, ale vir-KA-to.

Vir- nie je oficiálna predpona a nie je ani na zozname 29 neoficiálnych predpôn v PMEG. Je to koreň viro „muž“ postavený pred iný koreň, ako v každom zloženom slove. Môžete použiť aj prídavné meno: vira kato. Niekoľko koreňov už samo znamená samca: boko „samec kozy alebo jeleňa“, stalono „žrebec“, kapono „kapún“, okso a taŭro (PMEG). Niektorí hovoriaci používajú neoficiálnu príponu -iĉ-, napríklad katiĉo; PMEG ju nazýva najpopulárnejším takým návrhom, no väčšina stále používa vir-. Viac o predponách a príponách.

#Miesta, skupiny a mäso

Ďalšie prípony sa so zvieratami dobre spájajú; systém opisuje stránka o tvorení slov.

Samostatné slovo grego znamená akékoľvek stádo alebo kŕdeľ: grego da ŝafoj „stádo oviec“. -Aĉ- vyjadruje pohŕdanie, preto ho používajte opatrne.

#Zvuky zvierat

Všeobecné sloveso pre zvierací hlas je bleki: La ŝafoj blekas. – „Ovce bľačia.“ Mnohé zvieratá majú aj vlastné sloveso. ReVo uvádza vzor zviera + -e + bleki, napríklad bove bleki „bučať“ a porke bleki „chrochtať“.

PMEG nazýva zvukomalebné slová najdivokejšou časťou každého jazyka, preto sa ich pravopis líši. Pre moriaka uvádza glu glu glu.

#Zvieratá vo vetách

Všimnite si predmetovú koncovku -n (katojn, beston) a množné -j. Pozrite podstatné a prídavné mená.

#Časté otázky

#Ako sa povie „mačka“ po esperantsky?

Kato (KA-to). Mačiatko je katido, samica katino a množné číslo je katoj. Mi havas katon. – „Mám mačku.“

#Ako sa povie „pes“ po esperantsky?

Hundo (HUN-do). Šteňa je hundido, suka hundino a štekať je boji. Mia hundo bojas. – „Môj pes šteká.“

#Aké je esperantské slovo pre „zviera“?

Besto, množné číslo bestoj. Existuje aj animalo, ktoré zahŕňa aj človeka. Domáci miláčik je dorlotbesto.

#Čo je „krava“ po esperantsky?

Bovino, samica bovo „hovädzieho dobytka“. Nie je to slovo pre „hovädzí“, to je bova. Býk je virbovo a teľa bovido.

#Ako sa po esperantsky pomenúva mláďa zvieraťa?

Pridajte -id-: hundo → hundido „šteňa“, bovo → bovido „teľa“. Prízvuk sa posúva na slabiku -id-.

#Aké zvuky vydávajú zvieratá v esperante?

Psy štekajú (bojas), mačky mňaukajú (miaŭas), kone erdžia (henas), ovce bľačia (blekas) a prasatá chrochtajú (gruntas). Všeobecné sloveso je bleki.

#Zdroje

• ReVo: besto, kato, hundo, ĉevalo, ŝafo, kapro, porko, koko
• ReVo: bovo, bovino, bovido, virbovo, taŭro
• ReVo: simio, korvo, leporo, kuniklo, apro, kukolo, kankro
• ReVo, falošní priatelia: rano, karpo, vundo
• ReVo, zvuky zvierat: bleki, boji, miaŭi, muĝi, mu, heni, iai, grunti, kokeriki, gaki, ululi, kluki, kvaki, pepi, zumi, ronroni
• ReVo (mamulo, hamstro, meleagro) a Wiktionary (po anglicky) pre ostatné názvy zvierat
• PMEG – Seksa signifo de O-vortoj
• PMEG, prípony: ID, IN, EJ, AR, AĈ, neoficiálne IĈ
• PMEG: neoficiálne predpony, osobné zámená, zvukomalebné slová
• Universala Vortaro (Fundamento)
• Wiktionary: bovejo