Počasie a ročné obdobia v esperante – slová a frázy

V esperante slovesá počasia nemajú podmet: Pluvas je „Prší“, Neĝas „Sneží“ a Tondras „Hrmí“. Pri podmienkach a teplote po estas nasleduje príslovka: Estas varme „Je teplo“, Estas malvarme „Je zima“. Štyri ročné obdobia sú printempo, somero, aŭtuno, vintro. Výslovnosť na tejto stránke ukazuje prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozri abeceda).

#Štyri ročné obdobia

Názvy ročných období sú obyčajné podstatné mená písané malým písmenom (mesiace sa tradične píšu veľkým). ReVo pokladá printempo za jeden koreň, hoci končí na tempo „čas“. Ročné obdobia datuje podľa gregoriánskeho kalendára: jar na severnej pologuli trvá približne od 21. marca do 21. júna, na južnej približne od 23. septembra do 21. decembra.

Pozor na falošného priateľa. Slovenská „jar“ je printempo, ale esperantské jaro je „rok“. A slovenská „zima“ je dvojznačná: ročné obdobie je vintro, kým „zima“ vo význame nízkej teploty je malvarmo. Preto „v zime je zima“ je En la vintro estas malvarme.

#Ako sa povie „v lete“?

Koncovka -e mení podstatné meno na príslovku času: somere, vintre, matene (pozri príslovky). Správne je aj somere, aj en la somero. Cvičenia Fundamenta, ktoré cituje ReVo, dokonca používajú en somero a en vintro bez člena.

Časové podstatné meno s akuzatívom -n a bez predložky vyjadruje časový bod alebo úsek (PMEG): la sekvan dimanĉon „nasledujúcu nedeľu“, takže pasintan vintron „minulú zimu“, la tutan vintron „celú zimu“. Slovo ĉi znamená „tento, blízko hovoriaceho“ a PMEG ho ukazuje v zloženinách ako ĉi-nokte „dnes v noci“ a ĉi-jara „tohtoročný“; ĉi-vintre a ĉi-somere sa tvoria rovnako.

#Slová o počasí

Zodpovedajúce prídavné mená končia na -a: suna tago „slnečný deň“, nuba „oblačný“, sennuba „bezoblačný“, pluva „daždivý“, neĝa „snežný“, venta „veterný“, glacia „ľadový“, seka „suchý“, malseka „mokrý“, kota „blatistý“. S vetero použite obyčajné prídavné meno: bela vetero „pekné počasie“. Pozor na slovenskú „búrku“: zvyčajne ide o fulmotondro (s hrmením a bleskom); ŝtormo je silný, nebezpečný vietor.

#Slovesá počasia: bez podmetu, bez „ono“

Angličtina potrebuje prázdne it („it rains“); esperanto nie. PMEG jasne hovorí, aby sa pri takých slovesách nepoužívalo ĝi: Hodiaŭ pluvas, nie Ĝi pluvas hodiaŭ. Dodáva, že nadbytočné ĝi v Zamenhofovej vete Ĝi estis varmega posttagmezo zaniklo a dnes sa pokladá za chybu. Pozri zámená. Po slovensky je to rovnaké: „prší“, „sneží“ či „fúka“ podmet nemajú.

Obvyklé koncovky dávajú časy (pozri slovesá): Hieraŭ pluvis „Včera pršalo“, Morgaŭ pluvos „Zajtra bude pršať“. Príslovky pridávajú silu: Pluvas forte „Silno prší“, Neĝas multe „Veľa sneží“.

Ak niečo iné než dážď padá ako dážď, táto vec sa stáva podmetom, takže nemá -n: Pluvis ŝtonoj sur la tegmenton „Na strechu pršali kamene“. PMEG tu varuje pred ŝtonojn.

#„Je teplo“: Estas varme

Keď estas nemá skutočný podmet, slovo opisujúce situáciu je príslovka na -e, nie prídavné meno (PMEG): Estas varme, nie Estas varma. Medzi príkladmi PMEG je aj Estas mallume „Je tma“.

S podmetom sa prídavné meno vracia a zhoduje sa s ním: La vetero estas varma „Počasie je teplé“ (podmet vetero), Estas bela vetero „Je pekné počasie“ (prídavné meno patrí k vetero).

Na vyjadrenie toho, ako sa cítite, použite slovesá varmi a malvarmi, ktoré ReVo definuje ako pociťovať teplo a chlad: Mi malvarmas „Je mi zima“, Al mi varmas „Je mi teplo“, Ĉu tro varmas? „Nie je príliš teplo?“. Mi frostas znamená „mrznem“; ReVo definuje frosti ako pociťovať mrazivý chlad. Slovenské „je mi teplo“ s datívom zodpovedá tvaru Al mi varmas („mne je teplo“).

#Teplota

Povedzte najprv číslo, potom gradoj („jeden stupeň“ je unu grado); pozri číslovky. PMEG uvádza oba spôsoby čítania znamienka teploty: +10° je plus dek gradoj alebo dek gradoj super nulo a −10° je minus dek gradoj alebo dek gradoj sub nulo. Aj po slovensky sa hovorí „nad nulou“ a „pod nulou“.

Prípony -eg- „silnejší“ a -et- „slabší“ tvoria stupnicu: malvarmega „veľmi studený“, malvarma „studený“, malvarmeta „chladný“, varma „teplý“, varmega „horúci“. Zmeňte -a na -e pre vetu o počasí: Estas varmege „Je veľmi horúco“.

ReVo hovorí, že varma je tradične mierne, príjemné teplo, kým varmega je nepríjemne horúce, až pálivé. Dodáva, že slovníky PV a PIV tento odtieň stratili, ale rusky a nemecky hovoriaci esperantisti si ho zachovali.

#Tvorenie slov z koreňov počasia

Prípona -er- pomenúva jeden kúsok z celku, takže neĝero je jedna vločka z neĝo. Slovesné tvary nasledujú: pluveti „mrholiť“, pluvegi „liať“. ReVo definuje samotné ombrelo ako prenosný štít proti dažďu alebo slnku a pluvombrelo a sunombrelo hovoria, ktorý z nich. Pozor na „zimu“: malvarmo je nízka teplota, kým malvarmumo je choroba, nachladnutie. Viac v stránke tvorenie slov.

Slovesá s -iĝ- „stať sa“ môžu stáť aj samostatne: Aŭtune pli kaj pli malvarmiĝas „Na jeseň je čoraz chladnejšie“, Vesperiĝas „Zvečerieva sa“.

#Hovoríme o počasí

Posledné dve vety používajú akuzatív: ročné obdobie je predmetom slovesa ŝatas, preto končí na -n.

#Časté otázky

#Ako sa povie „prší“ po esperantsky?

Pluvas. Slovo pre „ono“ neexistuje: slovesá počasia nemajú podmet a PMEG hovorí, aby sa nepridávalo ĝi. Minulý čas: Pluvis; budúci: Pluvos.

#Ako sa povie „je zima“ alebo „je horúco“ po esperantsky?

Estas malvarme a Estas varme; pre veľmi horúco Estas varmege. Slovo po estas je príslovka na -e.

#Aké sú ročné obdobia v esperante?

Printempo (jar), somero (leto), aŭtuno (jeseň) a vintro (zima), všetky s malým písmenom.

#Ako sa povie „v zime“ po esperantsky?

Vintre alebo en la vintro. Pre „túto zimu“ povedzte ĉi-vintre a pre „minulú zimu“ pasintan vintron.

#Ako sa udáva teplota v esperante?

Povedzte číslo a gradoj: Estas dek gradoj. Pod nulou použite minus dek gradoj alebo dek gradoj sub nulo.

#Zdroje

• PMEG: Sensubjektaj verboj (pluvi, neĝi, hajli, ŝtormi, frosti, fulmi, tondri)
• PMEG: Tria persono (bez ĝi pri slovesách bez podmetu)
• PMEG: Uzo de E-vortoj (Estas mallume, Kritiki estas facile)
• PMEG: N por tempopunkto a N por mezuro
• PMEG: Dum
• PMEG: Ĉi (ĉi-nokte, la ĉi-jara somero)
• PMEG: Plus kaj minus (plus dek gradoj, dek gradoj sub nulo)
• ReVo: printempo, somero, aŭtuno, vintro, sezono
• ReVo: pluvo a odvodené slová, neĝo, vento, nebulo, fulmo, tondri, hajlo
• ReVo: ŝtormo, uragano, frosto, glacio, nubo, vetero, suno
• ReVo: varma, malvarma a odvodené slová, grado, ombrelo
• Tatoeba vety (CC BY 2.0 FR), použité tak, ako sú napísané: #2127737, #980568, #557222, #583328; skrátené alebo upravené a použité na overenie použitia: #13090664, #12313539, #2652792, #639494, #870840, #6380476