Frázy
Slová o prírode v esperante: strom, rieka, hora, nebo
Naučte sa slová pre krajinu, rastliny a nebo a potom pár slovných častí, ktoré zo stromu urobia les a z rieky potok.
Po esperantsky je strom arbo, rieka rivero, hora monto, kvet floro a slnko suno. Slová o prírode sú obyčajné podstatné mená na -o a niekoľko slovných častí z nich vytvára ďalšie slová: arbo plus -ar- dáva arbaro „les“ a rivero plus -et- dáva rivereto „potok“. Zápisy výslovnosti ukazujú prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozri abeceda).
Krajina a voda
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| príroda | naturo | na-TU-ro |
| krajina | pejzaĝo | pej-ZA-ĝo |
| hora | monto | MON-to |
| pohorie | montaro | mon-TA-ro |
| kopec | monteto, altaĵo | mon-TE-to, al-TA-ĵo |
| sopka | vulkano | vul-KA-no |
| dolina, údolie | valo | VA-lo |
| rovina | ebenaĵo | e-be-NA-ĵo |
| pole | kampo | KAM-po |
| lúka | herbejo | her-BE-jo |
| les | arbaro | ar-BA-ro |
| džungľa | ĝangalo | ĝan-GA-lo |
| púšť | dezerto | de-ZER-to |
| močiar, bažina | marĉo | MAR-ĉo |
| chodník, cestička | pado | PA-do |
| rieka | rivero | ri-VE-ro |
| potok | rivereto | ri-ve-RE-to |
| prameň | fonto | FON-to |
| vodopád | akvofalo | ak-vo-FA-lo |
| jazero | lago | LA-go |
| more | maro | MA-ro |
| oceán | oceano | o-ce-A-no |
| pobrežie | marbordo | mar-BOR-do |
| pláž | plaĝo | PLA-ĝo |
| piesok | sablo | SA-blo |
| ostrov | insulo | in-SU-lo |
| súostrovie | insularo | in-su-LA-ro |
| ľadovec | glaĉero | gla-ĈE-ro |
| skala | roko | RO-ko |
ReVo definuje monteto ako nízku, malú horu, zvyčajne s plochým alebo oblým vrcholom, a altaĵo ako miesto zdvihnuté značne nad bežnú úroveň terénu. Kampo je predovšetkým rovná pôda, ktorá je obrábaná alebo môže byť obrábaná, a herbejo je miesto, kde rastie divoká alebo pestovaná tráva. Marĉo je blatistá pôda pod plytkou stojatou vodou a pado je nespevnená cestička vyšliapaná chodcami, jazdcami alebo cyklistami.
Rastliny a stromy
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| strom | arbo | AR-bo |
| krík | arbusto | ar-BUS-to |
| kvet | floro | FLO-ro |
| tráva | herbo | HER-bo |
| list | folio | fo-LI-o |
| konár, vetva | branĉo | BRAN-ĉo |
| kmeň | trunko | TRUN-ko |
| koreň | radiko | ra-DI-ko |
| púčik | burĝono | bur-ĜO-no |
| semeno | semo | SE-mo |
| plod, ovocie | frukto | FRUK-to |
| rastlina | vegetaĵo, kreskaĵo | ve-ge-TA-ĵo, kres-KA-ĵo |
| mach | musko | MUS-ko |
| huba | fungo | FUN-go |
| ruža | rozo | RO-zo |
| dub | kverko | KVER-ko |
| borovica | pino | PI-no |
| breza | betulo | be-TU-lo |
| vŕba | saliko | sa-LI-ko |
| jabloň | pomarbo, pomujo | po-MAR-bo, po-MU-jo |
ReVo definuje arbo ako drevnatú trváciu rastlinu s vysokým kmeňom, ktorý sa vetví hore, a arbusto ako takú, ktorá sa vetví od základu. Strom možno pomenovať podľa plodu: ReVo hovorí, že strom, na ktorom rastú jablká, je pomujo alebo pomarbo. Kreskaĵo „to, čo rastie“ je synonymum vegetaĵo. Zvieratá majú vlastnú stránku: pozri zvieratá.
Nebo, slnko a živly
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| nebo, obloha | ĉielo | ĉi-E-lo |
| slnko | suno | SU-no |
| mesiac | luno | LU-no |
| hviezda | stelo | STE-lo |
| oblak | nubo | NU-bo |
| obzor | horizonto | ho-ri-ZON-to |
| zem, pôda | tero | TE-ro |
| voda | akvo | AK-vo |
| oheň | fajro | FAJ-ro |
| vzduch | aero | a-E-ro |
| úsvit | aŭroro | aŭ-RO-ro |
| súmrak | krepusko | kre-PUS-ko |
| východ slnka | sunleviĝo | sun-le-VI-ĝo |
| západ slnka | sunsubiro | sun-su-BI-ro |
| slnečný svit | sunbrilo | sun-BRI-lo |
| dúha | ĉielarko | ĉi-e-LAR-ko |
Tero pokrýva tri veci: planétu, pevnú zem (na rozdiel od vody) a pôdu. Pre planétu ako celok ReVo pridáva terglobo „zemeguľa“. Aŭroro je ranný súmrak, krepusko slabé svetlo po západe slnka alebo pred východom. Dážď, sneh, vietor a ročné obdobia sú na stránke počasie a ročné obdobia.
Pasce pre Slovákov
| Slovenské slovo | Esperanto | Čo to znamená |
|---|---|---|
| dezert | dezerto | Púšť. Dezert ako sladký chod je deserto (so s, nie so z; ReVo: „dezert, zákusok“) |
| val | valo | Dolina, údolie (ReVo: „dolina, údolie“). Slovenský „val“ (násyp, hradba) je iné slovo |
| fólia | folio | List rastliny alebo papiera (ReVo: list rastliny, tenký plochý predmet). Plastová fólia je iné slovo |
| krajina | pejzaĝo, lando | Pejzaĝo je viac-menej malebný pohľad na krajinu alebo obraz, ktorý ju zobrazuje; lando je krajina ako štát alebo geografický celok (ReVo: „štát, krajina“) |
| zem | tero, lando | Tero je planéta, pevná zem a pôda; „zem“ ako štát alebo územie je lando |
| rock | roko | Veľká skala. Rocková hudba je rokmuziko |
Ako sa tvoria slová o prírode?
| Časť slova | Význam | Príklady |
|---|---|---|
| -ar- | skupina mnohých podobných vecí | arbaro les, montaro pohorie, insularo súostrovie, stelaro súhvezdie, foliaro lístie |
| -et- | malý, slabý | monteto kopec, rivereto potok, lageto jazierko, arbeto stromček |
| -eg- | veľký, silný | riverego mohutná rieka, ŝtonego obrovský nehybný kameň, ventego víchrica |
| -ej- | miesto | herbejo lúka, glaciejo ľadovec (PMEG: zhruba glaĉero), promenejo promenáda, sablejo piesočnaté miesto |
| -aĵ- | konkrétna vec | altaĵo vyvýšenina, ebenaĵo rovina, kreskaĵo rastlina |
| sen- | bez | sennuba bezoblačný, senakva bezvodý |
| pra- | pôvodný | praarbaro prales |
PMEG uvádza arbo → arbaro ako príklad pre -ar- a hovorí, že -ej- môže označovať aj prírodné miesto, kde je niečoho hojne: herbejo, sablejo, glaciejo. Po slovensky tomu zodpovedajú zbierkové mená ako „lístie“ a „krovie“ a zdrobneniny ako „riečka“ alebo „potôčik“. Viac v kapitolách prípony a predpony.
Protiklady a zloženiny
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| vysoký, nízky | alta, malalta | AL-ta, mal-AL-ta |
| hlboký, plytký | profunda, malprofunda | pro-FUN-da, mal-pro-FUN-da |
| široký, úzky | larĝa, mallarĝa | LAR-ĝa, mal-LAR-ĝa |
| dlhý, krátky | longa, mallonga | LON-ga, mal-LON-ga |
| blízky, vzdialený | proksima, malproksima | prok-SI-ma, mal-prok-SI-ma |
| suchý, vlhký | seka, malseka | SE-ka, mal-SE-ka |
| stúpať, klesať | leviĝi, malleviĝi | le-VI-ĝi, mal-le-VI-ĝi |
Predpona mal- tvorí protiklady a mnohé slová o prírode sú zloženiny s hlavným slovom na konci: akvofalo je „voda-pád“ (po slovensky rovnako: vodopád), sunleviĝo „slnko-vychádzanie“, sunsubiro „slnko-zapadanie“, ĉielarko „nebo-oblúk“, marbordo „more-okraj“, sunbrilo „slnko-svit“ a pluvarbaro „dážď-les“. Akvofalo má spojovacie -o- a sunleviĝo nemá žiadne; kedy ho použiť, vysvetľuje kapitola tvorenie slov.
Slovesá pre prírodu
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| rásť (rastliny, živé veci) | kreski | KRES-ki |
| kvitnúť | flori | FLO-ri |
| začať kvitnúť, rozkvitnúť | ekflori | ek-FLO-ri |
| klíčiť | ĝermi | ĜER-mi |
| tiecť | flui | FLU-i |
| svietiť, žiariť | brili | BRI-li |
| vychádzať (slnko, mesiac) | leviĝi | le-VI-ĝi |
| zapadať (slnko, mesiac) | subiri | su-BI-ri |
| fúkať (vietor) | blovi | BLO-vi |
| padať | fali | FA-li |
| vyschnúť | sekiĝi | se-KI-ĝi |
| sčervenať | ruĝiĝi | ru-ĜI-ĝi |
Kreski nemá predmet. Ak chcete niečo sami pestovať, použite kultivi „pestovať“: Mi kultivas florojn „Pestujem kvety“. Slovenská dvojica „rásť“ × „pestovať“ zodpovedá presne. ReVo definuje flori ako niesť kvety a subiri o slnku a hviezdach ako ísť pod obzor.
Na výlet do prírody potrebujete ešte pár slovies: promeni „prechádzať sa“, piediri „ísť pešo“, ekskursi „ísť na výlet“, grimpi „liezť“, tendumi „táboriť, stanovať“, naĝi „plávať“ a ripozi „odpočívať“. Pozri aj frázy na cesty.
Príroda vo vetách
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Ni promenis en la arbaro. | Prechádzali sme sa v lese. |
| Ni iris en la arbaron. | Išli sme do lesa. |
| La rivero fluas al la maro. | Rieka tečie do mora. |
| Ni tendumis apud la lago. | Táborili sme pri jazere. |
| Kiom alta estas tiu monto? | Aká vysoká je tá hora? |
| La lago estas profunda, sed la rivero estas malprofunda. | Jazero je hlboké, ale rieka je plytká. |
| Printempe la arboj ekfloras kaj la herbo kreskas. | Na jar stromy rozkvitajú a tráva rastie. |
| Vespere la suno subiras kaj la ĉielo ruĝiĝas. | Večer slnko zapadá a obloha sa sfarbuje do červena. |
| Nokte la luno brilas, kaj ni vidas multajn stelojn. | V noci svieti mesiac a vidíme veľa hviezd. |
| Mi ŝatas promeni en la naturo. | Rád/rada sa prechádzam v prírode. |
Porovnajte prvé dve vety. En la arbaro hovorí, kde sa chodí, kým en la arbaron s akuzatívom -n ukazuje pohyb dovnútra lesa (PMEG). Slovo al už smer vyjadruje, takže al la maro -n nedostáva. Po slovensky rozdiel robí predložka a pád: „v lese“ × „do lesa“.
Časté otázky
Ako sa povie „strom“ po esperantsky?
Arbo, množné číslo arboj. Veľa stromov pohromade je arbaro „les“ a malý strom je arbeto. Jabloň je pomarbo alebo pomujo.
Ako sa povie „príroda“ po esperantsky?
Naturo. Prídavné meno je natura „prírodný, prirodzený“ a sovaĝa znamená divoký, blízky prírode.
Ako sa povie „les“ po esperantsky?
Arbaro, od arbo „strom“ plus -ar- „skupina mnohých“. Prales je praarbaro a hustý tropický les ĝangalo alebo pluvarbaro.
Ako sa povie „zem“ po esperantsky?
Tero znamená planétu, pevnú zem a pôdu. Planéta ako guľa je aj terglobo „zemeguľa“. „Zem“ ako štát je lando.
Ako sa povie „východ slnka“ a „západ slnka“ po esperantsky?
Sunleviĝo a sunsubiro. Ako slovesá: La suno leviĝas „Slnko vychádza“ a La suno subiras „Slnko zapadá“.
Zdroje
- PMEG: AR (arbo → arbaro), ET, EG, EJ (herbejo, sablejo, glaciejo, promenejo)
- PMEG: N por direkto
- ReVo: monto, montaro, monteto, valo, rivero, rivereto, riverego, lago, lageto, maro, insulo, insularo
- ReVo: arbo, arbaro, arbeto, praarbaro, arbusto, pomujo, kampo, herbo, herbejo, dezerto, plaĝo
- ReVo: marĉo, ĝangalo, pado, fonto, sablo, glaĉero, glaciejo
- ReVo: folio, branĉo, radiko, kverko, pino, rozo, betulo, saliko
- ReVo: suno, sunsubiro, luno, stelo, stelaro, ĉielo, nubo, tero, terglobo, aŭroro, krepusko, sunleviĝo, leviĝi, malleviĝi, akvofalo
- ReVo: kreski, kreskaĵo, flori, flui, brili, sunbrilo, subiri, kultivi
- ReVo: deserto, lando, pejzaĝo, roko
- Wiktionary (po anglicky), CC BY-SA 4.0, použité na kontrolu významov slov tero, herbejo, marĉo a ďalších
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.