Esperantopedia

Frázy

Slová o prírode v esperante: strom, rieka, hora, nebo

Naučte sa slová pre krajinu, rastliny a nebo a potom pár slovných častí, ktoré zo stromu urobia les a z rieky potok.

Aktualizované: 4 min čítania

Po esperantsky je strom arbo, rieka rivero, hora monto, kvet floro a slnko suno. Slová o prírode sú obyčajné podstatné mená na -o a niekoľko slovných častí z nich vytvára ďalšie slová: arbo plus -ar- dáva arbaro „les“ a rivero plus -et- dáva rivereto „potok“. Zápisy výslovnosti ukazujú prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozri abeceda).

Krajina a voda

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
prírodanaturona-TU-ro
krajinapejzaĝopej-ZA-ĝo
horamontoMON-to
pohoriemontaromon-TA-ro
kopecmonteto, altaĵomon-TE-to, al-TA-ĵo
sopkavulkanovul-KA-no
dolina, údolievaloVA-lo
rovinaebenaĵoe-be-NA-ĵo
polekampoKAM-po
lúkaherbejoher-BE-jo
lesarbaroar-BA-ro
džungľaĝangaloĝan-GA-lo
púšťdezertode-ZER-to
močiar, bažinamarĉoMAR-ĉo
chodník, cestičkapadoPA-do
riekariverori-VE-ro
potokriveretori-ve-RE-to
prameňfontoFON-to
vodopádakvofaloak-vo-FA-lo
jazerolagoLA-go
moremaroMA-ro
oceánoceanoo-ce-A-no
pobrežiemarbordomar-BOR-do
plážplaĝoPLA-ĝo
piesoksabloSA-blo
ostrovinsuloin-SU-lo
súostrovieinsularoin-su-LA-ro
ľadovecglaĉerogla-ĈE-ro
skalarokoRO-ko

ReVo definuje monteto ako nízku, malú horu, zvyčajne s plochým alebo oblým vrcholom, a altaĵo ako miesto zdvihnuté značne nad bežnú úroveň terénu. Kampo je predovšetkým rovná pôda, ktorá je obrábaná alebo môže byť obrábaná, a herbejo je miesto, kde rastie divoká alebo pestovaná tráva. Marĉo je blatistá pôda pod plytkou stojatou vodou a pado je nespevnená cestička vyšliapaná chodcami, jazdcami alebo cyklistami.

Rastliny a stromy

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
stromarboAR-bo
kríkarbustoar-BUS-to
kvetfloroFLO-ro
trávaherboHER-bo
listfoliofo-LI-o
konár, vetvabranĉoBRAN-ĉo
kmeňtrunkoTRUN-ko
koreňradikora-DI-ko
púčikburĝonobur-ĜO-no
semenosemoSE-mo
plod, ovociefruktoFRUK-to
rastlinavegetaĵo, kreskaĵove-ge-TA-ĵo, kres-KA-ĵo
machmuskoMUS-ko
hubafungoFUN-go
ružarozoRO-zo
dubkverkoKVER-ko
borovicapinoPI-no
brezabetulobe-TU-lo
vŕbasalikosa-LI-ko
jabloňpomarbo, pomujopo-MAR-bo, po-MU-jo

ReVo definuje arbo ako drevnatú trváciu rastlinu s vysokým kmeňom, ktorý sa vetví hore, a arbusto ako takú, ktorá sa vetví od základu. Strom možno pomenovať podľa plodu: ReVo hovorí, že strom, na ktorom rastú jablká, je pomujo alebo pomarbo. Kreskaĵo „to, čo rastie“ je synonymum vegetaĵo. Zvieratá majú vlastnú stránku: pozri zvieratá.

Nebo, slnko a živly

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
nebo, oblohaĉieloĉi-E-lo
slnkosunoSU-no
mesiaclunoLU-no
hviezdasteloSTE-lo
oblaknuboNU-bo
obzorhorizontoho-ri-ZON-to
zem, pôdateroTE-ro
vodaakvoAK-vo
oheňfajroFAJ-ro
vzduchaeroa-E-ro
úsvitaŭroroaŭ-RO-ro
súmrakkrepuskokre-PUS-ko
východ slnkasunleviĝosun-le-VI-ĝo
západ slnkasunsubirosun-su-BI-ro
slnečný svitsunbrilosun-BRI-lo
dúhaĉielarkoĉi-e-LAR-ko

Tero pokrýva tri veci: planétu, pevnú zem (na rozdiel od vody) a pôdu. Pre planétu ako celok ReVo pridáva terglobo „zemeguľa“. Aŭroro je ranný súmrak, krepusko slabé svetlo po západe slnka alebo pred východom. Dážď, sneh, vietor a ročné obdobia sú na stránke počasie a ročné obdobia.

Pasce pre Slovákov

Slovenské slovoEsperantoČo to znamená
dezertdezertoPúšť. Dezert ako sladký chod je deserto (so s, nie so z; ReVo: „dezert, zákusok“)
valvaloDolina, údolie (ReVo: „dolina, údolie“). Slovenský „val“ (násyp, hradba) je iné slovo
fóliafolioList rastliny alebo papiera (ReVo: list rastliny, tenký plochý predmet). Plastová fólia je iné slovo
krajinapejzaĝo, landoPejzaĝo je viac-menej malebný pohľad na krajinu alebo obraz, ktorý ju zobrazuje; lando je krajina ako štát alebo geografický celok (ReVo: „štát, krajina“)
zemtero, landoTero je planéta, pevná zem a pôda; „zem“ ako štát alebo územie je lando
rockrokoVeľká skala. Rocková hudba je rokmuziko

Ako sa tvoria slová o prírode?

Časť slovaVýznamPríklady
-ar-skupina mnohých podobných vecíarbaro les, montaro pohorie, insularo súostrovie, stelaro súhvezdie, foliaro lístie
-et-malý, slabýmonteto kopec, rivereto potok, lageto jazierko, arbeto stromček
-eg-veľký, silnýriverego mohutná rieka, ŝtonego obrovský nehybný kameň, ventego víchrica
-ej-miestoherbejo lúka, glaciejo ľadovec (PMEG: zhruba glaĉero), promenejo promenáda, sablejo piesočnaté miesto
-aĵ-konkrétna vecaltaĵo vyvýšenina, ebenaĵo rovina, kreskaĵo rastlina
sen-bezsennuba bezoblačný, senakva bezvodý
pra-pôvodnýpraarbaro prales

PMEG uvádza arbo → arbaro ako príklad pre -ar- a hovorí, že -ej- môže označovať aj prírodné miesto, kde je niečoho hojne: herbejo, sablejo, glaciejo. Po slovensky tomu zodpovedajú zbierkové mená ako „lístie“ a „krovie“ a zdrobneniny ako „riečka“ alebo „potôčik“. Viac v kapitolách prípony a predpony.

Protiklady a zloženiny

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
vysoký, nízkyalta, malaltaAL-ta, mal-AL-ta
hlboký, plytkýprofunda, malprofundapro-FUN-da, mal-pro-FUN-da
široký, úzkylarĝa, mallarĝaLAR-ĝa, mal-LAR-ĝa
dlhý, krátkylonga, mallongaLON-ga, mal-LON-ga
blízky, vzdialenýproksima, malproksimaprok-SI-ma, mal-prok-SI-ma
suchý, vlhkýseka, malsekaSE-ka, mal-SE-ka
stúpať, klesaťleviĝi, malleviĝile-VI-ĝi, mal-le-VI-ĝi

Predpona mal- tvorí protiklady a mnohé slová o prírode sú zloženiny s hlavným slovom na konci: akvofalo je „voda-pád“ (po slovensky rovnako: vodopád), sunleviĝo „slnko-vychádzanie“, sunsubiro „slnko-zapadanie“, ĉielarko „nebo-oblúk“, marbordo „more-okraj“, sunbrilo „slnko-svit“ a pluvarbaro „dážď-les“. Akvofalo má spojovacie -o- a sunleviĝo nemá žiadne; kedy ho použiť, vysvetľuje kapitola tvorenie slov.

Slovesá pre prírodu

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
rásť (rastliny, živé veci)kreskiKRES-ki
kvitnúťfloriFLO-ri
začať kvitnúť, rozkvitnúťekfloriek-FLO-ri
klíčiťĝermiĜER-mi
tiecťfluiFLU-i
svietiť, žiariťbriliBRI-li
vychádzať (slnko, mesiac)leviĝile-VI-ĝi
zapadať (slnko, mesiac)subirisu-BI-ri
fúkať (vietor)bloviBLO-vi
padaťfaliFA-li
vyschnúťsekiĝise-KI-ĝi
sčervenaťruĝiĝiru-ĜI-ĝi

Kreski nemá predmet. Ak chcete niečo sami pestovať, použite kultivi „pestovať“: Mi kultivas florojn „Pestujem kvety“. Slovenská dvojica „rásť“ × „pestovať“ zodpovedá presne. ReVo definuje flori ako niesť kvety a subiri o slnku a hviezdach ako ísť pod obzor.

Na výlet do prírody potrebujete ešte pár slovies: promeni „prechádzať sa“, piediri „ísť pešo“, ekskursi „ísť na výlet“, grimpi „liezť“, tendumi „táboriť, stanovať“, naĝi „plávať“ a ripozi „odpočívať“. Pozri aj frázy na cesty.

Príroda vo vetách

EsperantoPo slovensky
Ni promenis en la arbaro.Prechádzali sme sa v lese.
Ni iris en la arbaron.Išli sme do lesa.
La rivero fluas al la maro.Rieka tečie do mora.
Ni tendumis apud la lago.Táborili sme pri jazere.
Kiom alta estas tiu monto?Aká vysoká je tá hora?
La lago estas profunda, sed la rivero estas malprofunda.Jazero je hlboké, ale rieka je plytká.
Printempe la arboj ekfloras kaj la herbo kreskas.Na jar stromy rozkvitajú a tráva rastie.
Vespere la suno subiras kaj la ĉielo ruĝiĝas.Večer slnko zapadá a obloha sa sfarbuje do červena.
Nokte la luno brilas, kaj ni vidas multajn stelojn.V noci svieti mesiac a vidíme veľa hviezd.
Mi ŝatas promeni en la naturo.Rád/rada sa prechádzam v prírode.

Porovnajte prvé dve vety. En la arbaro hovorí, kde sa chodí, kým en la arbaron s akuzatívom -n ukazuje pohyb dovnútra lesa (PMEG). Slovo al už smer vyjadruje, takže al la maro -n nedostáva. Po slovensky rozdiel robí predložka a pád: „v lese“ × „do lesa“.

Časté otázky

Ako sa povie „strom“ po esperantsky?

Arbo, množné číslo arboj. Veľa stromov pohromade je arbaro „les“ a malý strom je arbeto. Jabloň je pomarbo alebo pomujo.

Ako sa povie „príroda“ po esperantsky?

Naturo. Prídavné meno je natura „prírodný, prirodzený“ a sovaĝa znamená divoký, blízky prírode.

Ako sa povie „les“ po esperantsky?

Arbaro, od arbo „strom“ plus -ar- „skupina mnohých“. Prales je praarbaro a hustý tropický les ĝangalo alebo pluvarbaro.

Ako sa povie „zem“ po esperantsky?

Tero znamená planétu, pevnú zem a pôdu. Planéta ako guľa je aj terglobo „zemeguľa“. „Zem“ ako štát je lando.

Ako sa povie „východ slnka“ a „západ slnka“ po esperantsky?

Sunleviĝo a sunsubiro. Ako slovesá: La suno leviĝas „Slnko vychádza“ a La suno subiras „Slnko zapadá“.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.