Mesto, smery a doprava v esperante

Mesto je urbo, ulica je strato a po meste sa pohybujete slovesom iri „ísť“ alebo veturi „ísť vozidlom“. Smery sú príslovky: dekstre znamená „vpravo“ (na pravej strane) a dekstren „doprava“, pretože koncovka -n označuje pohyb. Na stránke frázy na cesty nájdete lístky, stanice a prvé frázy o smeroch; tu pribúda slovná zásoba mesta a smerov. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

#Miesta v meste

Mnohé názvy používajú -ej- „miesto“: preĝi dáva preĝejo, halti „zastaviť“ dáva haltejo a buso + haltejo dáva bushaltejo „autobusová zastávka“. Flug- „let“ + haveno „prístav“ je flughaveno, „letisko“. Pozrite tvorenie slov.

#Vozidlá a verejná doprava

Aŭtobuso, aviadilo a taksio pochádzajú z Oficiálnych dodatkov Akadémie, nie z pôvodného zoznamu slov vo Fundamente. Pozor na falošného priateľa: esperantské kolo je krk, nie slovenské „kolo“; bicykel je biciklo.

#Slovesá pohybu

Iri je všeobecné sloveso. ReVo ho definuje ako pohyb končatinami alebo vozidlom a veturi ako cestovanie bez chôdze, nesené nejakým prostriedkom. Slovenské „ísť“ pokrýva chôdzu aj jazdu, podobne ako iri, takže Li iros per buso – „Pôjde autobusom“ – je správne; veturi zdôrazňuje samotnú jazdu. Vozidlo uveďte pomocou per: per buso, per trajno, per biciklo. Predpona al- dáva príchod a for- odchod; pozrite predpony.

#Vľavo, vpravo a rovno

Prídavné mená sú dekstra a maldekstra: sur la dekstra flanko „na pravej strane“. V reen sa -n nedá vynechať, pretože ree znamená „znova“. Rovnaká dvojica, jeden tvar pre miesto a jeden pre smer, funguje pri tie a tien, kie a kien, hejme a hejmen; pozrite príslovky a korelatívy. Slovenčina rozlišuje miesto a smer podobne: „kde × kam“, „doma × domov“, „tu × sem“, „vpravo × doprava“. Esperanto na to používa jedinú koncovku -n.

#Sever, juh, východ a západ

Pre „severne od“ použite norde de: La parko estas norde de la centro. – „Park je severne od centra.“ Pre pohyb použite -en: Ni veturas norden. – „Ideme na sever.“ Podstatné mená pomenúvajú oblasti: en la nordo de la lando „na severe krajiny“.

#Vedľa, oproti, za

Viac o predložkách.

#Pýtanie sa na cestu

Kiel mi iru? sa doslova pýta „Ako mám ísť?“: koncovka -u vyjadruje vôľu a PMEG poznamenáva, že otázka ako Ĉu ni iru…? často funguje ako zdvorilý návrh.

Dua „druhý“ je radová číslovka, utvorená z du s -a; pozrite číslovky. Na otáčanie dáva ReVo turniĝi a sin turni „otočiť sa“ pri zmene smeru, kým obyčajné turni znamená otáčať niečím, napríklad kľúčom.

#Prečo „en la urbon“? Smer s -n

Existujú štyri spôsoby, ako povedať „idem do mesta“:

Nikdy nepridávajte -n po al, ĝis, el alebo de, ktoré ukazujú smer samy: ĝis la ponto, el la urbo. Pri alveni PMEG pripúšťa alveni en Parizo aj alveni en Parizon. Úplné pravidlá sú na stránke o akuzatíve.

#Časté otázky

#Ako sa povie „mesto“ po esperantsky?

Urbo. Mestečko je urbeto, hlavné mesto ĉefurbo a dedina vilaĝo.

#Aký je rozdiel medzi iri a veturi?

Iri je „ísť“ pešo alebo vozidlom. Veturi znamená ísť, nesený vozidlom, ako je auto, vlak alebo loď: veturi per trajno.

#Ako sa povie vľavo a vpravo po esperantsky?

Maldekstre a dekstre hovoria, kde niečo je; maldekstren a dekstren hovoria, kam ísť. Prídavné mená sú maldekstra a dekstra.

#Ako sa po esperantsky pýtate na cestu?

Povedzte Pardonu, kiel mi iru al…? – „Prepáčte, ako sa dostanem do…?“ Pokračujte Ĉu ĝi estas malproksime? – „Je to ďaleko?“

#Ako sa povie sever, juh, východ a západ po esperantsky?

Nordo, sudo, oriento a okcidento. Pridajte -en pre smer (norden „smerom na sever“) a -e pre polohu (norde de la urbo „severne od mesta“).

#Zdroje

• PMEG: N-finaĵo por direkto
• PMEG: Vola modo, U-finaĵo
• ReVo, miesta: urbo, vilaĝo, kvartalo, strato, perdo, placo, ponto, semaforo, parko, banko, poŝto, preĝi, muzeo, hospitalo, apoteko, bazaro
• ReVo, vozidlá: aŭto, buso, trajno, tramo, metroo, biciklo, taksio, aviadilo, ŝipo, haveno, stacio, kolo
• ReVo, slovesá a smery: iri, veturi, flugi, alveni, turni, dekstra, rekta, nordo, sudo, oriento, okcidento