Esperantopedia

Frázy

Esperantské príslovia a ich slovenské ekvivalenty

Klasické esperantské príslovia v pôvodnom znení, s doslovným prekladom a so slovenskými príslovami podobného zmyslu.

Aktualizované: 4 min čítania

Proverbaro Esperanta je zbierka asi 2 630 prísloví a porekadiel, ktorú L. L. Zamenhof usporiadal v esperante a vydal v roku 1910. Vychádzal zo zbierky svojho otca Markusa Zamenhofa, zhromaždenej v ruštine, poľštine, francúzštine a nemčine. Nižšie je 32 z nich, zoradených podľa tém; ku každému je doslovný preklad a tam, kde existuje známe slovenské príslovie podobného zmyslu, aj to.

Esperantské príslovia podľa tém

Znenie a pravopis vychádzajú z vydaní z rokov 1910 a 1925; apostrof v Temp' nahrádza vypustené -o. Slovenské ekvivalenty majú podobný zmysel, no nie sú prekladom slovo od slova; „–“ znamená, že zodpovedajúce slovenské príslovie sme v zbierkach nenašli. Bežné výrazy na každý deň nájdete na stránke základné frázy.

Práca a peniaze

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Komenco bona — laboro duona.Dobrý začiatok je polovica práce.Dobrý počiatok – polovica práce.
Sen laboro ne venas oro.Bez práce nepríde zlato.Bez práce nie sú koláče.
Kiu amas la liton, ne akiros profiton.Kto miluje posteľ, nezíska zisk.–
Ne prokrastu ĝis morgaŭ, kion vi povas fari hodiaŭ.Neodkladaj na zajtra, čo môžeš urobiť dnes.Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
Ŝparu groŝon — vi havos plenan poŝon.Ušetri drobnú mincu a budeš mať plné vrecko.Kto šetrí, má za tri.

Slová a mlčanie

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Parolo estas arĝento, oron similas silento.Reč je striebro, mlčanie sa podobá zlatu.Hovoriť je striebro, mlčať je zlato.
Granda parolisto estas duba faristo.Veľký rečník je pochybný činiteľ.–
Vundo pasas, vorto restas.Rana prejde, slovo zostane.–
La muro havas orelojn.Múr má uši.Aj steny majú uši.
Gardu vin du baroj: lipoj kaj dentaroj.Nech ťa chránia dve zábrany: pery a zuby.–

Priatelia

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Amikon montras malfeliĉo.Priateľa ukáže nešťastie.V núdzi poznáš priateľa.
Kun kiu vi festas, tia vi estas.S kým hoduješ, taký si.–

Učenie

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Per pacienco venas scienco.Trpezlivosťou prichádza poznanie.Trpezlivosť ruže prináša.
Lernu juna — vi scios maljuna.Uč sa v mladosti a budeš vedieť v starobe.Čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel.
Homo lernas la tutan vivon.Človek sa učí celý život.–

Čas a šťastie

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Temp' estas mono.Čas sú peniaze.Čas sú peniaze.
Kiu vivos, tiu vidos.Kto bude žiť, ten uvidí.Čas všetko ukáže.
Ne en unu tago elkreskis Kartago.Kartágo nevyrástlo za jediný deň.Ani Rím nepostavili za jeden deň.
Plej bone ridas, kiu laste ridas.Najlepšie sa smeje ten, kto sa smeje naposledy.Kto sa smeje naposledy, ten sa smeje najlepšie.
Pli bone malfrue, ol neniam.Lepšie neskoro než nikdy.Lepšie neskoro ako nikdy.

Príčina a následok, zdanie

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Kiu semas venton, rikoltos fulmotondron.Kto seje vietor, zožne búrku s hromom a bleskom.Kto seje vietor, bude žať víchricu.
Kia ago, tia pago.Aký čin, taká odplata.–
Ne ĉio brilanta estas diamanto.Nie všetko, čo sa leskne, je diamant.Nie je všetko zlato, čo sa blyští.
Ne juĝu pri afero laŭ ĝia ekstero.Nesúď vec podľa jej zovňajšku.Nesúď knihu podľa jej obalu.
Unu ovo malbona tutan manĝon difektas.Jedno zlé vajce pokazí celé jedlo.–

Zvieratá, domov a cudzina

EsperantoDoslovný významSlovenské príslovie
Kiu bojas, ne mordas.Kto šteká, nehryzie.Pes, ktorý šteká, nehryzie.
Kiam kato promenas, la musoj festenas.Keď mačka chodí na prechádzku, myši hodujú.Keď kocúr nie je doma, myši majú hody.
Fiŝo pli granda malgrandan englutas.Väčšia ryba pohltí menšiu.Veľké ryby žerú malé.
Pri la lupo rakonto, kaj la lupo renkonte.Rozprávanie o vlkovi a vlk oproti.My o vlku a vlk za dverami.
Monto gravediĝis, muso naskiĝis.Hora otehotnela a narodila sa myš.–
Ĉio transmara estas ĉarma kaj kara.Všetko zámorské je očarujúce a drahé.–
Neniu estas profeto en sia urbeto.Nikto nie je prorok vo svojom mestečku.–

Odkiaľ pochádza Proverbaro?

Markus Zamenhof začal v roku 1905 vydávať porovnávaciu rusko-poľsko-francúzsko-nemeckú frazeológiu a zomrel skôr, než ju dokončil. Podľa jeho želania mala mať aj esperantskú časť, ktorú pripravil jeho syn; vychádzala po častiach, potom v roku 1910 knižne a druhé vydanie vyšlo v Paríži v roku 1925. Zbierka mieša pravé príslovia s ustálenými výrazmi, napríklad Ĉerpi akvon per kribrilo – „čerpať vodu sitom“, teda robiť zbytočnú prácu. Pozri aj Zamenhof a esperantská literatúra.

Text má 1 232 číslovaných skupín príbuzných výrokov, zoradených podľa ruských kľúčových slov originálu, a na konci abecedný register tém.

Prečo znejú povedome?

Proverbaro vychádza z prísloví ruských, poľských, francúzskych a nemeckých; slovenčina medzi zdrojovými jazykmi nie je. Slovák v esperantských prísloviach napriek tomu často pozná známe obrazy. Mnohé patria do spoločného európskeho fondu (latinského, biblického aj ľudového), a preto majú po slovensky takmer rovnaké znenie: Ne ĉio brilanta estas diamanto je „Nie je všetko zlato, čo sa blyští“. Kiu semas venton, rikoltos fulmotondron siaha k slovám proroka Ozeáša „vietor sejú a budú žať víchricu“ (Oz 8, 7) a po slovensky znie „Kto seje vietor, bude žať víchricu“. Neniu estas profeto en sia urbeto pripomína evanjeliové slová o proroku vo vlastnej vlasti (napríklad Jn 4, 44). V iných sa obraz líši: esperantská mačka „chodí na prechádzku“, slovenský kocúr „nie je doma“, a miesto Ríma stojí v esperantskom prísloví staroveké Kartágo.

Ako sa používa dnes?

Slovník ReVo uvádza vo svojom zozname literatúry vydanie z roku 1974 (skratka PrV) a v mnohých heslách z neho cituje. Jazykovedkyňa Sabine Fiedler (2015) uvádza, že medzi hovoriacimi je všeobecne známych len asi 7 % z 2 630 výrokov, a posledné dve príslovia v tabuľkách označuje za dnes veľmi obľúbené. Úplnejšie moderné spracovanie, osemjazyčný Oklingva Proverbaro, vyšlo v roku 2020. Ďalšie čítanie: ukážky textov.

Tvorenie slov v prísloviach

SlovoČastiVýznam
proverbaroproverb·ar·ozbierka prísloví
dentarodent·ar·ozuby ako celok, chrup
parolisto, faristoparol·ist·o, far·ist·orečník, činiteľ (-ist-: ten, kto niečo robí z povolania alebo zo zvyku)
malfeliĉomal·feliĉ·onešťastie
malfruemal·fru·eneskoro (frue je „zavčasu“)
malŝparimal·ŝpar·iplytvať, opak ŝpari „šetriť“

Prípona -ar- označuje celok zložený z mnohých podobných vecí, -ist- človeka, ktorý niečo robí často alebo z povolania, a mal- priamy opak. Pozri tvorenie slov, prípony a predpony.

Vzory, ktoré uľahčujú zapamätanie

Mnohé príslovia sa rýmujú (ago – pago, bona – duona) alebo spájajú korelatívy: Kiu vivos, tiu vidos, Kia ago, tia pago. Iné používajú ju … des: Ju pli da bruo, des malpli da ĝuo. – „Čím viac hluku, tým menej radosti.“ Fiedler poznamenáva, že často dávajú predmet pred sloveso, ako to koncovka -n dovoľuje (Amikon montras malfeliĉo), alebo kvôli dôrazu menia poradie slovies: Pri gustoj oni disputi ne devas (obvyklý slovosled: oni ne devas disputi).

Obrazné výrazy zo slovníka

ReVo zachytáva aj ustálené obrazné výrazy:

EsperantoVýklad v ReVoHeslo
perdi la kaponstratiť zdravý rozum, zblázniť sakapo
lia nomo estas sur ĉies langoje veľmi slávnylango
bruligi siajn fingrojnskompromitovať sa, zažiť nepríjemnostifingro
foriri kun longa nazoodísť sklamaný, nič nedosiahnuťnazo

Časté otázky

Kto napísal esperantské príslovia?

Zbierku usporiadal L. L. Zamenhof, ktorý do esperanta previedol výroky zo zbierky svojho otca Markusa Zamenhofa, zhromaždenej v ruštine, poľštine, francúzštine a nemčine. Mnohé preto pripomínajú príslovia známe v celej Európe.

Koľko prísloví obsahuje Proverbaro Esperanta?

Asi 2 630 rôznych prísloví podľa Fiedler (2015), esperantskej Wikipédie a číslovania vydania z roku 1974. Sú vytlačené v 1 232 číslovaných skupinách a niektoré sa v niekoľkých skupinách opakujú.

Ktoré esperantské príslovia hovoriaci naozaj poznajú?

Málo: všeobecne známych je len asi 7 % výrokov (Fiedler, 2015). Za veľmi obľúbené označuje Ĉio transmara estas ĉarma kaj kara a Neniu estas profeto en sia urbeto.

Kde si môžem prečítať celý Proverbaro?

Vydanie z roku 1925 je prepísané na Vikifontare (esperantské Wikizdroje); online je aj digitalizovaná kópia textu z roku 1910 (pozri Zdroje).

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.