Fundamento de Esperanto: celý text z roku 1905 online

Fundamento de Esperanto („Základ esperanta“) je kniha z roku 1905, v ktorej L. L. Zamenhof ustálil jadro jazyka. Má štyri časti: predhovor, gramatiku so 16 pravidlami, 42 cvičení a slovník Universala Vortaro. Prvý Svetový kongres esperanta ju v auguste 1905 urobil záväznou a nikto ju nesmie meniť.

Táto sekcia obsahuje celý text, prevzatý bez zmien z vydania Akadémie esperanta. Slovenčina nie je medzi piatimi jazykmi knihy: gramatika je vo francúzštine, angličtine, nemčine, ruštine a poľštine a slová v slovníku aj v cvičeniach majú päť prekladov do týchto istých jazykov. Prvú slovenskú učebnicu esperanta vydali v roku 1907 Albert Škarvan a N. P. Evstifejev (pozrite dejiny esperanta); anglická Wikipédia ju opisuje ako slovenský preklad Fundamenta. Moderný výklad gramatiky po slovensky nájdete v 16 pravidlách esperanta.

• 1905vydané v Paríži; záväzné od Boulonskej deklarácie
• 16gramatických pravidiel, vytlačených v 5 jazykoch
• 42odstupňovaných cvičení (§1–§42)
• 2 933hesiel slovníka s prekladmi do 5 jazykov

#Prečo je Fundamento záväzné?

Bod 4 Boulonskej deklarácie, prijatej na prvom kongrese 9. augusta 1905, označuje knihu za jediný pevný základ jazyka: La sola unu fojon por ĉiam deviga por ĉiuj Esperantistoj fundamento de la lingvo Esperanto estas la verketo "Fundamento de Esperanto", en kiu neniu havas la rajton fari ŝanĝon. – „Jediným, raz navždy záväzným základom jazyka esperanto pre všetkých esperantistov je dielko Fundamento de Esperanto, v ktorom nikto nemá právo robiť zmeny.“

Ten istý bod hovorí, že esperanto nemá osobného zákonodarcu. Zamenhofove vlastné názory a neskoršie diela sú súkromné a nikoho nezaväzujú, rovnako ako diela ktoréhokoľvek iného hovoriaceho.

Základ môže rásť, ale len pridávaním. Akadémia esperanta dopĺňa oficiálne korene prostredníctvom oficiálnych dodatkov; knihu meniť nemôže. Stupne autority vysvetľuje stránka oficiálne esperanto.

#Čo je vo Fundamente?

Počty hesiel sme zrátali sami vo vydaní Akadémie. Akadémia sama počíta v celej knihe 2 768 „fundamentálnych prvkov“, pretože počíta korene, afixy a koncovky zo všetkých štyroch častí.

Okrem predhovoru je materiál starší než kniha. Gramatika pochádza z Unua Libro z roku 1887; slovník a cvičenia vyšli samostatne v rokoch 1893–1894. Súborné vydanie vydalo v Paríži v roku 1905 nakladateľstvo Hachette.

#Ako ho tu čítať?

• Najprv predhovor, ak chcete vedieť, prečo má esperanto pevný základ; najprv gramatika, ak chcete samotné pravidlá.
• Ťuknite na ľubovoľné slovo v predhovore alebo v cvičeniach. Okienko farebne ukáže časti slova – koreň, predponu, príponu, koncovku – s významom a odkazom na náš slovník.
• Odkaz na jedno cvičenie: každé § má vlastnú kotvu, napríklad §11, začiatok rozprávky La feino.
• Vyhľadanie koreňa: Universala Vortaro má jednu stránku na písmeno a každé heslo odkazuje na heslo moderného slovníka, ak ho máme.

Staré pravopisy a chyby prekladov z roku 1905 zostávajú v texte, ako chcel Zamenhof. Jeho predhovor hovorí: La fundamento devas resti severe netuŝebla eĉ kune kun siaj eraroj – „Základ musí zostať prísne nedotknuteľný, aj so svojimi chybami.“

#Je Fundamento dobrá učebnica?

Nie, a Zamenhof to povedal sám. Predhovor uvádza, že kniha „by sa vôbec nemala pokladať za najlepšiu učebnicu a slovník esperanta“. Na učenie odporúčal podrobnejšie učebnice a Fundamento ako sprievodcu tým, čo je oficiálne.

Ak sa chcete jazyk učiť, začnite naším kurzom a 16 pravidlami vysvetlenými zrozumiteľne po slovensky. K Fundamentu sa vráťte, keď budete chcieť overiť pôvodné znenie.

#Zdroje

• Akademio de Esperanto – Fundamento de Esperanto (online vydanie)
• David K. Jordan – The Boulogne Declaration (esperantský text s anglickým prekladom)
• Declaration of Boulogne – Wikipédia (po anglicky)
• Fundamento de Esperanto – Wikipédia (po anglicky)
• Vikipedio – Fundamento de Esperanto
• Akademio de Esperanto – Akademia Vortaro: Klarigoj
• Albert Škarvan – Wikipédia; Albert Škarvan – Wikipédia (po anglicky), slovenská učebnica z roku 1907