Fundamento
Universala Vortaro: slovník Fundamenta z roku 1905
Oficiálna základná slovná zásoba esperanta, písmeno po písmene, presne tak, ako bola vytlačená v roku 1905 – s odkazom na moderný význam každého slova.
Universala Vortaro („Univerzálny slovník“) je štvrtá a najväčšia časť Fundamento de Esperanto. Uvádza korene, afixy a malé slová jazyka s prekladmi do francúzštiny, angličtiny, nemčiny, ruštiny a poľštiny. Každý koreň v ňom je fundamentálny: patrí do záväzného jadra esperanta.
Ako sú heslá napísané?
Heslo je zvyčajne koreň nasledovaný apostrofom, napríklad abel' „včela“. Apostrof označuje miesto, kde sa pripája koncovka alebo iná časť. Vlastná poznámka slovníka vysvetľuje systém na slove frat'in'o „sestra“: tri časti, frat „brat“, in „ženský rod“ a o „podstatné meno“, každú treba hľadať osobitne.
- Korene nemajú koncovku: aĉet' „kúpiť“, afabl' „vľúdny“.
- Afixy a koncovky sú tiež heslá, s krátkym vysvetlením a príkladom: ad' označuje trvajúci dej, a označuje prídavné meno.
- Malé slová sa píšu celé: adiaŭ, kaj, ĉe.
- Niektoré odvodené slová nasledujú za svojím koreňom ako podhesla: sub'aĉet' „podplatiť“ pod aĉet', mal'afabl' „nevľúdny“ pod afabl'.
Napočítali sme 2 635 hlavných hesiel a 298 odvodených. Písmená C a Ĉ majú v origináli spoločný oddiel, rovnako ako G a Ĝ, H a Ĥ, J a Ĵ a S a Ŝ; vychádza tak 22 oddielov.
A čo chyby?
Zamenhof nechal preklady tak, ako boli, aj s chybami, a jeho predhovor upozorňuje, že sa vyskytujú „najmä v anglickej časti“. Ak niektorý preklad vyzerá čudne, porovnajte všetkých päť. Jazykový výbor neskôr vydal opravy, ktoré dnes Akadémia esperanta používa vo svojom online slovníku. Slovenčina nie je medzi piatimi jazykmi Fundamenta.
Každé heslo tu odkazuje na náš slovník, ak dané slovo máme – kvôli dnešnému významu, tvarom a príkladom, pokiaľ možno po slovensky. Korene pridané po roku 1905 sú uvedené v oficiálnych dodatkoch; pozrite oficiálne esperanto.
UNIVERSALA VORTARO
DE LA LINGVO INTERNACIA ESPERANTO
Ĉion, kio estas skribita en la lingvo internacia Esperanto, oni povas kompreni kun helpo de tiu ĉi vortaro. Vortoj, kiuj formas kune unu ideon, estas skribataj kune, sed dividataj unu de la alia per streketo, tiel ekzemple la vorto « frat'in'o », prezentante unu ideon, estas kunmetita el tri vortoj, el kiuj ĉiun oni devas serĉi aparte.
Tá istá poznámka v ďalších jazykoch z roku 1905
fr Tout ce qui est écrit en langue internationale Esperanto peut se comprendre à l’aide de ce dictionnaire. Les mots qui forment ensemble une seule idée s’écrivent ensemble mais se séparent les uns des autres par de petits traits. Ainsi, par exemple, le mot « frat'in'o », qui n’exprime qu’une idée est formé de trois mots, et chacun d’eux se cherche à part.
en Everything written in the international language Esperanto can be translated by means of this vocabulary. If several words are required to express one idea, they must be written in one but, separated by commas; e. g. « frat'in'o » though one idea, is yet composed of three words, which must be looked for separately in the vocabulary.
de Alles, was in der internationalen Sprache Esperanto geschrieben ist, kann man mit Hülfe dieses Wörterbuches verstehen. Wörter, welche zusammen einen Begriff bilden, werden zusammen geschrieben, aber von einander, durch einen senkrechten Strich getrennt; so ist z. B. das Wort « frat'in'o », welches einen Begriff bildet, aus drei Wörtern zusammengesetzt, deren jedes besonders zu suchen ist.
ru Все, что написано на международномъ языкѣ Эсперанто, можно понимать съ помощью этого словаря. Слова составляющія вмѣстѣ одно понятіе, пишутся вмѣстѣ, но отдѣляются другъ отъ друга черточкой; такъ напримѣръ слово « frat'in'o », составляя одно понятіе, сложено изъ трехъ словъ, изъ которыхъ каждое надо искать отдѣльно.
pl Wszystko co napisano w języku międzynarodowyn Esperanto, można zrozumieć przy pomocy tego słownika. Wyrazy, stanowiące razem jedno pojęcie, pisze się razem, lecz oddziela się kréską pionową; tak naprzykład wyraz « frat'in'o » stanowiący jedno pojęcie, złożony jest z trzech wyrazów, z których każdego należy szukać oddzielnie.
Text: Fundamento de Esperanto, L. L. Zamenhof (1905), voľné dielo, podľa vydania Akademio de Esperanto. Pravopis, interpunkcia a pôvodné preklady, vrátane chýb, sú nezmenené.
Zdroje
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.