Varenie v esperante: kuchynské slová, slovesá a recept

Kuchyňa je kuirejo, od kuiri „variť“ a -ej- „miesto“. Hlavné slovesá pri varení sú kuiri „variť“, boli „vrieť“, friti „smažiť“, baki „piecť“ a rosti „opekať“. Mnohé nástroje sú pomenované podľa slovesa: z tranĉi „krájať“ je tranĉilo „nôž“. Slová o jedle sú na stránke jedlo a nápoje, ostatné časti domova na stránke dom a domov. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

#Kuchyňa a spotrebiče

#Hrnce, panvice a náradie

#Taniere a príbory

#Slovesá pri varení

Takmer všetky slovesá pri varení sú prechodné: majú predmet s koncovkou -n (pozri akuzatív).

Pozor na slovenské „variť“ a „piecť“: každé z nich pokrýva viac esperantských slovies. Slovenské „variť“ je kuiri, keď jedlo všeobecne pripravujete teplom (Mi kuiras vespermanĝon – „Varím večeru“), bolkuiri, keď ho varíte vo vriacej vode (ReVo: „variť jedlo vo vriacej vode“), a boligi, keď vodu len privádzate do varu. Slovenské „piecť“ je baki pri chlebe a koláčoch (ReVo: v rúre alebo v popole) a rosti pri mäse a iných jedlách, ktoré sa pečú bez pridaného tuku a vody. Slovenské „smažiť“ zodpovedá friti.

#Príprava jedla

Gusti je iné sloveso a nemá predmet: La supo bongustas. „Polievka chutí dobre.“ Porovnajte Mi gustumas la supon. „Ochutnávam polievku.“ Slovenská dvojica „chutiť“ × „ochutnávať“ zodpovedá presne: gusti je „chutiť“, gustumi „ochutnávať“. Slovenské „miešať“ sa prekladá dvoma slovami: miksi, keď veci spájate, a kirli, keď ich rýchlo šľaháte. Slovensky „liať“ a „sypať“ rozlišujeme rovnako ako verŝi a ŝuti.

#Teplo a chlad

#Vrieť, topiť, variť: -ig- a -iĝ- v kuchyni

Po slovensky sa „voda vrie“ a „varím vodu“ hovorí dvoma rôznymi slovesami, ale pri mnohých iných stačí zvratné „sa“: „maslo sa rozpúšťa“ × „rozpúšťam maslo“. Esperanto má pre takéto dvojice pravidelné tvary. Boli je to, čo robí tekutina, boligi to, čo s ňou robíte. Iné slovesá idú opačným smerom: kuiri je to, čo robíte s jedlom, kuiriĝi to, čo robí jedlo. Pravidlo nájdete na stránke o -ig- a -iĝ-.

#Miery

Meraná vec stojí za da a nedostáva -n: du tasoj da faruno „dve šálky múky“. Po slovensky tu stojí 2. pád („šálka múky“), po esperantsky da, nie de. Miera je predmet: Mi aldonas du tasojn da faruno. Ďalšie pravidlá pre da sú na stránke jedlo a nápoje.

#Recept: krespoj (palacinky)

Recept je recepto a prísada ingredienco. ReVo definuje krespo ako tenké cesto z múky, mlieka a vajec, ktoré sa smaží na panvici, nazývané aj patkuko; po slovensky je to „palacinka“. Slovo recepto má rovnaký dvojaký význam ako slovenské „recept“: kuchársky aj lekársky (ReVo).

Ingrediencoj – prísady: 150 gramoj da faruno (150 g múky), 3 decilitroj da lakto (3 dl mlieka), 2 ovoj (2 vajcia), iom da salo (trochu soli), 1 supkulero da oleo (1 polievková lyžica oleja), sukero kaj citrono (cukor a citrón).

Kiel prepari – ako pripraviť:

1. Metu la farunon en grandan bovlon. – Dajte múku do veľkej misy.
2. Rompu la ovojn en la bovlon kaj aldonu la lakton kaj iom da salo. – Rozbite vajcia do misy a pridajte mlieko a trochu soli.
3. Kirlu la miksaĵon per forko, ĝis ĝi fariĝos glata. – Prešľahajte zmes vidličkou, kým nebude hladká.
4. Lasu la miksaĵon ripozi dek minutojn. – Nechajte zmes desať minút odpočívať.
5. Varmigu la paton kaj ŝmiru ĝin per iom da oleo. – Rozohrejte panvicu a potrite ju trochou oleja.
6. Verŝu en la paton iom de la miksaĵo. – Nalejte do panvice trochu zmesi.
7. Fritu la krespon du minutojn, turnu ĝin kaj fritu ĝin ankoraŭ unu minuton. – Smažte palacinku dve minúty, obráťte ju a smažte ju ešte minútu.
8. Ripetu, ĝis la miksaĵo finiĝos. – Opakujte, kým sa zmes neminie.
9. Servu la krespojn kun sukero kaj citrono. – Podávajte palacinky s cukrom a citrónom.

Kroky sú rozkazy končiace na -u (pozri slovesá); ak pridáte ni, znamená to „poďme“: Ni kuiru! Doba trvania dostáva -n bez predložky: du minutojn – po slovensky stojí tiež bez predložky („smažte dve minúty“). A da nikdy nestojí pred la: iom da salo, ale iom de la miksaĵo „trochu tej zmesi“.

#Ako sa tvoria kuchynské slová

PMEG uvádza, že slová s -il- sa normálne tvoria od slovies, takže sloveso pri varení vám dá jeho nástroj: rosti → rostilo, miksi → miksilo. Nie každé takéto slovo sa používa: ReVo označuje bolilo ako slovo, ktorému je lepšie sa vyhnúť, a dáva prednosť bolkruĉo. Pozri prípony a tvorenie slov. Kuirilo je akýkoľvek kuchynský nástroj alebo prístroj.

#Pasce pre Slovákov

#Časté otázky

#Ako sa povie „kuchyňa“ po esperantsky?

Kuirejo, od kuiri „variť“ a -ej- „miesto“. Pre spôsob varenia, teda „slovenská kuchyňa“, použite kuirarto.

#Ako sa povie „variť“ po esperantsky?

Kuiri: Mi kuiras vespermanĝon. „Varím večeru.“ Presnejšie sú friti, baki, rosti a bolkuiri.

#Aký je rozdiel medzi boli a boligi?

Boli je to, čo robí tekutina: La akvo bolas. Boligi je to, čo s ňou robíte: Mi boligas akvon. Pre jedlo vo vriacej vode povedzte bolkuiri: Mi bolkuiras terpomojn.

#Ako sa v esperante uvádzajú množstvá v recepte?

Pomenujte mieru a potom da: taso da lakto „šálka mlieka“, supkulero da oleo „polievková lyžica oleja“.

#Zdroje

• ReVo: kuiri, kuirejo, kuiriĝi, forno, bakforno, fornelo, baki, bakujo, fridujo, fridi, frostujo, frostigi, boli, bolilo, bolkruĉo, pesilo
• ReVo: poto, kaserolo, pato, kovrilo, kribrilo, raspilo, kirlilo, kirli, ĉerpilo, telero, plado, bovlo, taso, glaso, tranĉilo, tranĉi, forko, kulero, supkulero, manĝilaro
• ReVo: friti, rosti, kradrosti, stufi, haki, senŝeligi, miksi, knedi, verŝi, ŝuti, ŝmiri, gustumi, varmigi, fandi, degeli, gramo, litro, decilitro, krespo, recepto, ingredienco, piprujo
• ReVo: kuirarto, ŝvito
• PMEG: IL, UJ, EJ, AĴ, AR, IST, U, N por mezuro, Da – bazaj reguloj, Da – detalaj reguloj, IG, IĜ