Frázy
Esperantský slang: krokodili, kabei, mojosa a ďalšie slová
Neformálne slová, žarty a skratky, ktoré esperantisti používajú a ktoré kurzy pre začiatočníkov vynechávajú.
Esperantský slang je neformálna slovná zásoba, ktorú si hovoriaci vytvorili sami pre seba: krokodili „hovoriť medzi esperantistami iným jazykom“, kabei „odísť z hnutia“, samideano „spoluesperantista“ a mojosa „skvelý“. Kurzy tieto slová učia zriedka, ale na kongresoch, v skupinách a na čete sa s nimi stretnete. Väčšina je zložená z pravidelných častí slov, ako sú -ul-, -ism- a -aĵ- (pozrite prípony), takže ich často uhádnete. Výslovnosť ukazuje prízvučnú slabiku veľkými písmenami.
Slová pre spoločenstvo
| Esperanto | Význam | Pôvod / poznámka |
|---|---|---|
| Esperantujo (es-pe-ran-TU-jo) | „krajina“ esperanta: spoločenstvo a všetky miesta, kde sa stretáva, od kongresov po online skupiny | Esperanto + -ujo, ako v názvoch krajín (Francujo). Píše sa aj Esperantio. Nemá žiadne územie. |
| samideano (sa-mi-de-A-no) | spoluesperantista; priateľský spôsob oslovenia | sama „rovnaký“ + ideo „idea“ + -ano „člen“. Zamenhof ho používal v kongresových prejavoch. ReVo uvádza slovenské „samideán“ (stúpenec tej istej myšlienky). |
| esperantisto (es-pe-ran-TIS-to) | niekto, kto pozná a používa esperanto | Niektorí uprednostňujú esperantoparolanto „hovoriaci esperantom“, lebo -isto môže naznačovať povolanie alebo ideológiu. |
| verdulo (ver-DU-lo) | zanietený esperantista | verda „zelený“ + -ulo „osoba“; zelená je farba hnutia. Znamená aj člena strany zelených. |
| denaskulo (de-nas-KU-lo) | rodený hovoriaci: niekto, kto sa esperanto naučil ako dieťa doma | denaska „od narodenia“ + -ulo. Pozrite rodení hovoriaci. |
| interna ideo (in-TER-na i-DE-o) | „vnútorná idea“: nádej, že esperanto zblíži národy ako bratov | Zamenhofovo spojenie, používané v prejavoch, napríklad na kongrese v Krakove v roku 1912. |
Slová o používaní jazyka
| Esperanto | Význam | Pôvod / poznámka |
|---|---|---|
| krokodili (kro-ko-DI-li) | hovoriť medzi esperantistami iným jazykom ako esperantom, zvyčajne spoločným materinským | krokodilo „krokodíl“ + -i. Pôvod je neistý; jedna historka hovorí o drevenom krokodílovi na hodinách Andrása Cseha (Andreo Cseh). |
| aligatori, kajmani, gaviali | zriedkavejší príbuzní. Aligatori: iný jazyk, ktorým je materinským len niektorý z prítomných. Kajmani: taký, ktorý nikto z prítomných nehovorí od narodenia. Gaviali: používať esperanto tam, kde by sa lepšie hodil iný jazyk | Ďalšie plazy po vzore krokodili. Presné definície sa líšia. |
| kabei (ka-BE-i) | odísť z esperantského hnutia po tom, čo bol človek v ňom aktívny | Z pseudonymu Kabe Kazimierza Beina; pozrite nižšie. |
| volapukaĵo (vo-la-pu-KA-ĵo) | nezmysel; niečo, čomu nerozumiete | Volapuko + -aĵo „vec“. Žart o volapüku, skoršom plánovom jazyku (1879), ktorý súťažil s esperantom. |
| bonantagulo (bo-nan-ta-GU-lo) | posmešné slovo pre niekoho, kto z esperanta zvláda len pár pozdravov | bonan tagon + -ulo. Môže znieť nepekne, preto ho používajte opatrne. |
| mojosa (mo-JO-sa) | skvelý, super, štýlový; počuť ho najmä od mladších hovoriacich | Vymyslené v roku 2003 na mládežníckom seminári v Maďarsku z prvých písmen modern-jun-stil „moderný-mladý-štýl“: M, J, S, vyslovované mo-jo-so. Aj mojosega „veľmi skvelý“. |
Slová o cieľoch hnutia
| Esperanto | Význam | Pôvod / poznámka |
|---|---|---|
| fina venko (FI-na VEN-ko) | „konečné víťazstvo“: nádej, že raz bude väčšina ľudí hovoriť esperantom ako druhým jazykom | Často sa píše Fina Venko. |
| finvenkismo, finvenkisto (fin-ven-KIS-mo, fin-ven-KIS-to) | práca na tomto cieli; človek, ktorý ho sleduje | fina venko + -ismo „náuka, -izmus“ alebo -isto. |
| raŭmismo (raŭ-MIS-mo) | názor, že esperanto je hodnotné už teraz, ako živý jazyk a kultúrne spoločenstvo, nielen ako budúci svetový jazyk | Z Manifestu z Raumy, napísaného v roku 1980 v Raume vo Fínsku. Často sa stavia proti finvenkismo; pozrite kritika. |
| zamenhofa (za-men-HO-fa) | Zamenhofov; v súlade s jeho vlastným úzusom a príkladmi | PMEG nazýva príklady, ktoré preberá z jeho textov, zamenhofaj. |
Podujatia a miesta
| Esperanto | Význam | Pôvod / poznámka |
|---|---|---|
| gufujo (gu-FU-jo) | tichá nočná kaviareň na esperantských podujatiach: sviečky, čaj namiesto alkoholu, zákaz fajčenia, hudba alebo čítanie | gufo „výr“, pre nočné vtáky, + -ujo. Prvýkrát sa konala na konci roka 1995 na nemeckom mládežníckom novoročnom seminári. |
| UK (u-KO) | Svetový kongres esperanta, Universala Kongreso | Pozrite Svetový kongres esperanta. |
| IJK | Medzinárodný kongres esperantskej mládeže, Internacia Junulara Kongreso | Organizuje ho TEJO; prvý sa konal v roku 1938 v Groete v Holandsku. |
| Pasporta Servo (pas-POR-ta SER-vo) | „Pasová služba“: zoznam hostiteľov, ktorí cestovateľom hovoriacim esperantom ponúkajú posteľ zadarmo | Od roku 1974, spočiatku so 40 hostiteľmi. Pozrite Pasporta Servo. |
Skratky v písaní a na čete
| Esperanto | Význam | Pôvod / poznámka |
|---|---|---|
| ktp, k.t.p. | „a tak ďalej“ | kaj tiel plu. PMEG ju píše s bodkami. |
| ekz. | „napríklad“ | ekzemple. |
| k.a., k.s. | „a ďalší“, „a podobne“ | kaj aliaj, kaj similaj. |
| t.e. | „to jest“ | tio estas. |
| bv, bv. | „prosím“ | bonvolu, v správach a na čete. |
| s-ro, s-ino, d-ro | „pán“, „pani“, „doktor“ | sinjoro, sinjorino, doktoro. |
Neformálne pozdravy ako Sal!, Ĉaŭ! a Ĝis! sú na stránke pozdravy. Klávesnice bez písmen ĉ ĝ ĥ ĵ ŝ ŭ sú dôvodom, prečo sa na četoch často píše cx, gx a podobne; pozrite x-systém.
Slovenská stopa
Svetový kongres esperanta sa na Slovensku konal raz, v roku 2016 v Nitre (pozrite Svetový kongres esperanta), a o Slovenskej esperantskej federácii (SKEF), ktorá zastrešuje hnutie na Slovensku, píše stránka o organizáciách. Skratky z tabuľky majú slovenské náprotivky: „atď.“ je ktp, „napr.“ je ekz., „t. j.“ je t.e., „a i.“ je k.a. a „a pod.“ je k.s. O tom, prečo sa na podujatiach neodporúča krokodili, píše aj stránka ako sa učiť esperanto.
Kto bol Kabe a prečo sa jeho meno stalo slovesom?
Kabe bol pseudonym Kazimierza Beina (1872–1959), poľského očného lekára a popredného raného esperantského prekladateľa a štylistu. Meno je poľský spôsob vyslovenia jeho iniciál, K.B. S jazykom sa zoznámil v roku 1903, preslávil sa v roku 1904 prekladom Sieroszewského románu La fundo de l' mizero a od roku 1906 bol podpredsedom Akadémie esperanta. V roku 1907 nasledoval jeho preklad Prusovho La Faraono („Faraón“).
V roku 1911 náhle opustil hnutie bez toho, aby vysvetlil prečo. V rozhovore z roku 1931 povedal, že pre nedostatok pokroku jazyka už v ňom nevidel riešenie. Esperantisti z jeho mena vytvorili kabei a básnik Kálmán Kalocsay v roku 1935 v Enciklopedio de Esperanto napísal, že sa stalo symbolom odpadlíctva.
Slang vo vetách
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Ni krokodilis la tutan vesperon. | Celý večer sme hovorili vlastným jazykom, nie esperantom. |
| La koncerto estis mojosega! | Koncert bol úplne skvelý! |
| Tiu instrukcio estas por mi volapukaĵo. | Tá inštrukcia je pre mňa nezrozumiteľný blábol. |
| Ni renkontiĝu en la gufujo post la koncerto. | Stretnime sa po koncerte v gufujo. |
| Ĝis, samideanoj! | Dovidenia, priatelia esperantisti! |
Kedy tento slang používať?
- Medzi priateľmi, na podujatiach a na čete. Vo formálnom texte uprednostnite štandardné slová a základné frázy.
- Slovo vysvetlite, ak si nie ste istí. Mnohí starší hovoriaci sa s mojosa nikdy nestretli.
- Nenapomínajte druhých. Vikipedio poznamenáva, že karhanie začiatočníkov slovami Ne krokodilu! ich môže odradiť. Krátke prepnutie na iný jazyk, aby ste začiatočníkovi vysvetlili gramatický bod, sa prijíma ľahšie.
Časté otázky
Čo znamená krokodili v esperante?
Znamená hovoriť medzi esperantistami iným jazykom ako esperantom, zvyčajne spoločným materinským. Hovoriaci to neodporúčajú, pretože podujatia sú vzácnou príležitosťou na cvičenie a krokodili môže druhých vylúčiť z rozhovoru a urobiť zlý dojem na návštevníkov zvonku.
Čo znamená kabei?
Kabei znamená odísť z esperantského hnutia po tom, čo bol človek jeho aktívnym členom. Pochádza z pseudonymu Kabe Kazimierza Beina, popredného prekladateľa, ktorý hnutie opustil v roku 1911.
Čo znamená mojosa?
Mojosa znamená „skvelý“. Vzniklo v roku 2003 z prvých písmen slova modernjunstila „moderný-mladý-štýl“ a dnes je zaradené do internetového slovníka ReVo.
Čo je gufujo?
Gufujo je tichá nočná kaviareň pri sviečkach na esperantských podujatiach, s čajom namiesto alkoholu. Prvá sa konala na konci roka 1995; gufo znamená „výr“.
Čo je Esperantujo?
Esperantujo je neformálny názov pre svet hovoriacich esperantom, jeho spoločenstvo a miesta stretnutí, akoby išlo o krajinu. Nazýva sa aj Esperantio.
Zdroje
- ReVo: krokodili, Kabe, kabei, mojosa, samideano, interna ideo, -uj (Esperantujo), verdulo, denaskulo, Fina Venko, finvenkismo, raŭmismo, Volapuko, zamenhofa, gufo, sinjoro, doktoro
- PMEG: UJ, IST, ISM, AĴ, UL, AN, Simboloj kaj mallongigoj
- Vikipedio: Krokodili, Kabei, Kazimierz Bein, Samideano, Gufujo, Mojosa, Fina Venko, Raŭmismo, Interna ideo, Esperantistoj, Idiomaĵoj en Esperanto, Esperanta slango, Internacia Seminario, Internacia Junulara Kongreso, Bv
- Wikipédia (po anglicky): Kazimierz Bein, Esperanto culture, Esperantujo
- Wiktionary (po anglicky): krokodili, kabei, mojosa, mojosega, gufujo, samideano, volapukaĵo, bonantagulo, verdulo, denaskulo, fina venko, finvenkismo, interna ideo, ktp, bv, s-ro, d-ro
- Felix Zesch (jeden z tvorcov slova): Mojosa
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.