Frázy
Povolania v esperante: učiteľ, lekár, zdravotná sestra
Väčšina povolaní v esperante sa končí na -isto, niekoľko je čistých koreňov a pár slovies a fráz pokryje prácu aj hľadanie zamestnania.
Väčšina povolaní v esperante sa končí na -isto: instruisto „učiteľ“, kuracisto „lekár“, kuiristo „kuchár“. Prípona -ist- označuje človeka, ktorý sa niečím zaoberá, často ako povolaním: z instrui „učiť“ vzniká instruisto. Slovenská prípona „-ista“ (cyklista, turista, esperantista) je jej blízka. Niekoľko povolaní tvoria čisté korene bez -ist-, napríklad kelnero „čašník“, ŝoforo „vodič“ a inĝeniero „inžinier“. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.
Ako sa tvoria slová o povolaniach
| Časť slova | Význam | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| -in- | ženský rod | instruistino | učiteľka |
| -an- | člen, obyvateľ | kamparano | vidiečan |
| -ul- | človek s vlastnosťou | senlaborulo | nezamestnaný |
| -ant-, -it- | ten, kto to robí; ten, s kým sa to robilo | laboranto, dungito | pracovník, zamestnanec |
| -estr- | vedúci, hlava | urbestro | starosta mesta |
| -ej- | miesto | oficejo | kancelária |
Sú to obyčajné prípony a príčastia. Skladajú sa ako pri každom tvorení slov: lern·ej·estr·o je „učiť sa + miesto + vedúci“, teda riaditeľ školy.
Čo znamená -ist- a kde sa nepoužíva
Referenčná gramatika PMEG vymedzuje -ist- ako osobu, ktorá sa na niečom často zúčastňuje, prípadne profesionálne. Instruisto je teda ten, kto učí z povolania, ale biciklisto „cyklista“ je každý, kto často jazdí na bicykli, a esperantisto každý, kto esperanto pozná a používa. Pre presné povolanie použite zloženinu: namiesto nejasného fiŝisto PMEG navrhuje fiŝkaptisto „rybár“, fiŝbredisto „chovateľ rýb“ alebo fiŝvendisto „predavač rýb“.
Mnohé slová pre povolania sú celé korene a -ist- nepotrebujú. PMEG uvádza ĥirurgo „chirurg“, barbiro „holič“, kelnero „čašník“, aktoro „herec“, soldato „vojak“, profesoro „profesor“ a ŝoforo „vodič“ a hovorí, že sa nemá hovoriť ĥirurgisto. ReVo má rovnako inĝeniero, advokato a sekretario ako obyčajné slová bez -ist-. Žiadne pravidlo nepredpovie, ktoré povolania sú ktoré, preto sa učte každé osobitne. Fizikisto „fyzik“ -ist- potrebuje, lebo fiziko je samotná veda.
Bežné povolania podľa odboru
Vzdelávanie a zdravie
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| učiteľ | instruisto | in-stru-IS-to | |
| profesor | profesoro | pro-fe-SO-ro | čistý koreň |
| lekár, doktor | kuracisto | ku-ra-CIS-to | z kuraci „liečiť“ |
| zubár | dentisto | den-TIS-to | |
| zdravotná sestra, ošetrovateľ | flegisto | fle-GIS-to | z flegi „ošetrovať“ |
| chirurg | ĥirurgo | ĥi-RUR-go | čistý koreň; ĥ sa číta ako slovenské „ch“ |
| lekárnik | farmaciisto | far-ma-ci-IS-to | |
| veterinár | veterinaro | ve-te-ri-NA-ro | čistý koreň |
Jedlo, obchody a služby
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| kuchár | kuiristo | ku-i-RIS-to | z kuiri „variť“ |
| pekár | bakisto | ba-KIS-to | |
| čašník | kelnero | kel-NE-ro | čistý koreň |
| predavač | vendisto | ven-DIS-to | z vendi „predávať“ |
| pokladník | kasisto | ka-SIS-to | z kaso „pokladnica“ |
| holič | barbiro | bar-BI-ro | čistý koreň |
| krajčír | tajloro | taj-LO-ro | čistý koreň |
| poštár | poŝtisto | poŝ-TIS-to |
Kancelária, obchod, právo a štát
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| úradník | oficisto | o-fi-CIS-to | |
| tajomník, sekretár | sekretario | se-kre-ta-RI-o | čistý koreň |
| bankár | bankisto | ban-KIS-to | |
| obchodník | komercisto | ko-mer-CIS-to | |
| riaditeľ, vedúci | direktoro | di-rek-TO-ro | čistý koreň |
| advokát | advokato | ad-vo-KA-to | čistý koreň |
| sudca | juĝisto | ju-ĜIS-to | |
| policajt | policisto | po-li-CIS-to | |
| vojak | soldato | sol-DA-to | čistý koreň |
Technika, stavebníctvo a doprava
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| inžinier | inĝeniero | in-ĝe-ni-E-ro | čistý koreň |
| architekt | arĥitekto | ar-ĥi-TEK-to | píše sa aj arkitekto |
| programátor | programisto | pro-gra-MIS-to | |
| tesár | ĉarpentisto | ĉar-pen-TIS-to | |
| vodič, šofér | ŝoforo | ŝo-FO-ro | čistý koreň, neutrálny pre obe pohlavia |
| pilot | piloto | pi-LO-to | lodí alebo lietadiel; aviadisto je „pilot lietadla“ |
| námorník | maristo | ma-RIS-to | od maro „more“ |
Veda, médiá a umenie
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| vedec | sciencisto | sci-en-CIS-to | |
| novinár | ĵurnalisto | ĵur-na-LIS-to | ĵ sa číta ako slovenské „ž“ |
| spisovateľ | verkisto | ver-KIS-to | z verki „tvoriť dielo“ |
| prekladateľ | tradukisto | tra-du-KIS-to | |
| herec | aktoro | ak-TO-ro | čistý koreň |
| hudobník | muzikisto | mu-zi-KIS-to | |
| maliar | pentristo | pen-TRIS-to | umelec; maliara izieb pozri nižšie |
Zem a more
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| poľnohospodár | terkulturisto | ter-kul-tu-RIS-to | doslova „obrábač zeme“ |
| záhradník | ĝardenisto | ĝar-de-NIS-to | |
| rybár | fiŝkaptisto | fiŝ-kap-TIS-to | |
| vidiečan, roľník | kamparano | kam-pa-RA-no | tvorí sa príponou -an- |
Falošní priatelia pre Slovákov
| Slovenské slovo | Esperanto | Čo znamená |
|---|---|---|
| doktor | doktoro | ReVo: predovšetkým akademický titul „doktor“; tiež neformálny zdvorilý titul lekárov (sinjoro doktoro „pán doktor“). Povolanie lekára je kuracisto |
| maliar | pentristo, farbisto | Slovenské „maliar“ je umelec aj remeselník. Pentristo je podľa ReVo človek, ktorý profesionálne alebo zvykovo tvorí obrazy. Maliar izieb a natierač je farbisto (ReVo: kto remeselne natiera múry, steny a stropy) |
| profesor | profesoro | ReVo: v prvom rade vysokoškolský učiteľ vyššieho stupňa než docent; v románskych krajinách aj učiteľ na strednej či základnej škole. Učiteľa vo všeobecnosti označuje instruisto |
| pilot | piloto | ReVo uvádza na prvom mieste lodivoda, ktorý vedie lode cez prístav, a až v treťom význame človeka, ktorý riadi lietadlo. Jednoznačné slovo pre pilota lietadla je aviadisto |
-ist-, -an- alebo -ul-?
| Prípona | Čo stojí pred ňou | Človek je… | Príklad |
|---|---|---|---|
| -ist- | čo robí | tým zamestnaný, často ako povolaním | verkisto „spisovateľ“ |
| -an- | skupina alebo miesto | člen, obyvateľ | klubano „člen klubu“ |
| -ul- | vlastnosť | niekto, kto ju má | junulo „mladý človek“ |
PMEG uvádza, že keď sa hodia dve prípony, hovoriaci volia tú, ktorá dáva medzinárodnejší tvar: kristano „kresťan“, nie krististo. Porovnajte ŝipano „ten, kto slúži na lodi“ s maristo „človek, ktorý žije z mora“.
Nepridávajte -ul- k slovu, ktoré už označuje osobu. PMEG uvádza parolanto „rečník, hovoriaci“, nie parolantulo. To isté platí pre laboranto a dungito.
Ženské tvary s -in-
Podľa PMEG pridáva -in- ženský rod. Po mužskom koreni je povinná: patrino, fratino (pozri slová o rodine). Po koreni bez pohlavia, kam patrí väčšina slov pre povolania, je voliteľná: PMEG píše Ŝi estas aktor(in)o a hovorí, že Ŝi estas ŝoforo je správne.
| Po slovensky | Esperanto | Ženský tvar |
|---|---|---|
| učiteľ / učiteľka | instruisto | instruistino |
| lekár / lekárka | kuracisto | kuracistino |
| čašník / čašníčka | kelnero | kelnerino |
| herec / herečka | aktoro | aktorino |
Slovenčina ženské tvary pri povolaniach tvorí bežne (učiteľka, lekárka, riaditeľka), takže -in- Slovákom pripadá prirodzené; v esperante je však pri väčšine povolaní voľbou, nie nutnosťou. Podľa tradície sa -in- pridáva bežne, takže holé slovo môže popri ženskom tvare znieť mužsky, no množné číslo kuracistoj zvyčajne zahŕňa všetkých. PMEG poznamenáva, že od konca 20. storočia čoraz viac hovoriacich -in- automaticky nepridáva, a oba spôsoby označuje za správne. Ak chcete zdôrazniť, že ide o muža, povedzte vira aktoro „herec (muž)“.
Pracoviská s -ej-
PMEG opisuje -ej- ako miesto určené na niečo. Čo stojí pred ňou, je to, čo sa tam deje alebo kto tam pracuje: tajlorejo je miesto, kde pracuje krajčír.
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| pracovisko | laborejo | la-bo-RE-jo |
| kancelária | oficejo | o-fi-CE-jo |
| škola | lernejo | ler-NE-jo |
| obchod | vendejo | ven-DE-jo |
| kuchyňa | kuirejo | ku-i-RE-jo |
| krajčírska dielňa | tajlorejo | taj-lo-RE-jo |
| nemocnica | malsanulejo, hospitalo | mal-sa-nu-LE-jo, hos-pi-TA-lo |
| továreň | fabriko | fa-BRI-ko |
Fabriko je samostatný koreň. Pre továrne PMEG odporúča jasné zloženiny ako ŝtalfabriko alebo ŝtalejo „oceliareň“ a tabakfarejo „továreň na tabak“, lebo tabakejo je miesto, kde sa tabak pestuje. Slovo s -ej- môže zastupovať aj ľudí, ktorí tam pracujú: Nia oficejo ŝanĝis la regulojn – „Naša kancelária zmenila pravidlá.“
Šéfovia, kolegovia a slová o práci
PMEG definuje -estr- ako osobu, ktorá vedie a rozhoduje; čo stojí pred ňou, je miesto alebo vec, ktorú má na starosti. Tabuľka používa aj predpony mal- „opak“ a eks- „mimo funkcie“ (eksministro „bývalý minister“).
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| šéf, vodca | estro | ES-tro | |
| vedúci, náčelník | ĉefo | ĈE-fo | |
| starosta mesta, primátor | urbestro | ur-BES-tro | urbo „mesto“ + -estr- |
| kolega | kolego | ko-LE-go | rovnaké zamestnanie alebo remeslo |
| pracovať | labori | la-BO-ri | nemá priamy predmet |
| práca | laboro | la-BO-ro | |
| pracovník | laboranto | la-bo-RAN-to | každý, kto pracuje |
| pracovné miesto, post | posteno | pos-TE-no | ReVo: laborloko je stála funkcia vo firme alebo organizácii |
| najať, zamestnať | dungi | DUN-gi | |
| zamestnanec, zamestnávateľ | dungito, dunganto | dun-GI-to, dun-GAN-to | „ten, kto je najatý“, „ten, kto najíma“ |
| prepustiť (z práce) | maldungi | mal-DUN-gi | mal- + dungi |
| odvolať z funkcie, odstúpiť z funkcie | eksigi, eksiĝi | ek-SI-gi, ek-SI-ĝi | eksiĝi: opustiť post alebo zamestnanie |
| plat, mzda | salajro | sa-LAJ-ro | |
| nezamestnaný | senlaborulo | sen-la-bo-RU-lo | sen- „bez“ |
| odísť do dôchodku | emeritiĝi | e-me-ri-TI-ĝi |
Ako hovoriť o svojej práci
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Kie vi laboras? | Kde pracujete? |
| Kio estas via profesio? | Aké je vaše povolanie? |
| Pri kio vi okupiĝas? | Čím sa zaoberáte? (doslova „čím ste zamestnaný/á“) |
| Mi estas instruisto. | Som učiteľ. |
| Mi laboras kiel kuracisto. | Pracujem ako lekár. |
| Mia patrino estas advokato. | Moja matka je advokátka. |
| Mi laboras por malgranda entrepreno. | Pracujem pre malú firmu. |
| Mi laboras de lundo ĝis vendredo. | Pracujem od pondelka do piatka. |
| Miaj kolegoj estas ĝentilaj. | Moji kolegovia sú zdvorilí. |
Esperanto nemá neurčitý člen, rovnako ako slovenčina: Mi estas instruisto je jednoducho „Som učiteľ“. Určitý člen la patrí ku konkrétnej osobe alebo veci: Li estas la direktoro – „On je ten riaditeľ“.
Po kiel „ako“ zostáva podstatné meno, ktoré pomenúva rolu podmetu, v základnom tvare. Podstatné meno pomenúvajúce rolu predmetu dostane -n: La entrepreno dungis ŝin kiel kasiston – „Firma ju zamestnala ako pokladníčku“ (paralela z PMEG: Ili elektis ŝin kiel kasiston). Po slovensky sa v takej vete mení pád („pracuje ako pokladníčka“ × „zamestnala ju ako pokladníčku“), po esperantsky to robí -n. Pozri akuzatív a opytovacie slová kie a kio v korelatívoch.
Hľadanie práce
| Esperanto | Po slovensky |
|---|---|
| Mi serĉas laboron. | Hľadám prácu. |
| Mi estas senlabora kaj serĉas laboron kiel tradukisto. | Som nezamestnaný/á a hľadám prácu prekladateľa. |
| Mi kandidatiĝas al la posteno de programisto. | Uchádzam sa o miesto programátora. |
| Morgaŭ mi havas intervjuon. | Zajtra mám pohovor. |
| Ili dungis min. | Prijali ma. (doslova „najali ma“) |
| Mi enposteniĝos en Novembro. | Nastúpim do práce v novembri. |
Kandidatiĝi znamená stať sa kandidátom; príklad v ReVo je kandidát „al la posteno de direktoro“. Enposteniĝi je „získať miesto“ a dungiĝi „byť prijatý do zamestnania“ je tvar od dungi s príponou -iĝ-.
Časté otázky
Ako sa povie „učiteľ“ po esperantsky?
Instruisto, ženský tvar instruistino, z instrui „učiť“ plus -ist-. Vysokoškolský učiteľ môže byť profesoro.
Ako sa povie „lekár“ alebo „doktor“ po esperantsky?
Lekár je kuracisto (žena kuracistino). Doktoro je predovšetkým akademický titul „doktor“; ReVo dodáva, že je to aj neformálny zdvorilý titul lekárov, ako v sinjoro doktoro. Slovenské oslovenie „pán doktor“ teda zodpovedá sinjoro doktoro, ale povolanie je kuracisto.
Ako sa povie „som učiteľ“ alebo „pracujem ako učiteľ“?
Mi estas instruisto alebo Mi laboras kiel instruisto. Esperanto nemá neurčitý člen, takže pred povolaním nič nestojí.
Aký je rozdiel medzi -isto a -ano?
-ist- označuje, čo človek robí, často ako povolanie (verkisto „spisovateľ“). -an- označuje, komu alebo čomu patrí alebo kde býva (klubano „člen klubu“). Keď sa hodí oboje, rozhoduje úzus: kristano, nie krististo.
Pridáva sa -ino k ženským povolaniam?
Po mužských koreňoch ako patro áno, je to povinné. Po neutrálnych slovách pre povolania ako kuracisto je to voliteľné: Ŝi estas kuracisto aj Ŝi estas kuracistino sú správne.
Ako sa po esperantsky opýtať „Čím sa živíte?“
Povedzte Kio estas via profesio? „Aké je vaše povolanie?“, Kio estas via laboro? alebo Kie vi laboras? „Kde pracujete?“
Zdroje
- PMEG: IST, AN, UL, IN, EJ, ESTR, EKS
- PMEG: Seksa signifo de O-vortoj
- PMEG: Perverba priskribo de objekto
- ReVo: instruisto, kuracisto, ĥirurgo, advokato, inĝeniero, arĥitekto, piloto, aviadisto, maristo, kamparano
- ReVo: labori, dungi, eksiĝi, kolego, posteno, kandidato, doktoro
- ReVo: profesoro, pentristo, farbisto, kasisto, urbestro
- Tatoeba, CC BY 2.0 FR, vety #487741, #1623598, #3263101, #530379, #933450
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.