Frázy
Nákupy a peniaze v esperante: ceny, platenie, banky
Štyri slovesá – aĉeti, vendi, pagi, kosti – a pár desiatok podstatných mien pokryje obchody, ceny, banky a meny.
Kupovať je po esperantsky aĉeti, predávať vendi, platiť pagi a stáť (o cene) kosti. Obchod je vendejo alebo butiko, cena je prezo a peniaze sú mono. Cena po kosti má koncovku -n: Ĝi kostas dek du eŭrojn – „Stojí dvanásť eur.“ Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.
Obchody a trhy
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| obchod, predajňa | vendejo | ven-DE-jo | ReVo: miesto na predaj a nákup; dnes to naznačuje budovu alebo web |
| obchod (na ulici), krám | butiko | bu-TI-ko | ReVo: zvyčajne na prízemí, predáva v malom |
| supermarket | superbazaro, supervendejo | su-per-ba-ZA-ro, su-per-ven-DE-jo | veľký obchod so širokým sortimentom |
| obchodný dom | ĉiovendejo | ĉi-o-ven-DE-jo | „obchod so všetkým“. Magazeno je sklad alebo veľký obchod, nie magazín (časopis) |
| trhovisko, tržnica | bazaro | ba-ZA-ro | hala alebo otvorené miesto s mnohými stánkami |
| lekáreň | apoteko | a-po-TE-ko | kde sa pripravujú a predávajú lieky |
| pekáreň | bakejo | ba-KE-jo | kde sa pečie alebo predáva pečivo |
| internetový obchod | retbutiko | ret-bu-TI-ko | reto „sieť“ + butiko |
| nakupovať (chodiť po obchodoch) | butikumi | bu-ti-KU-mi | ReVo: navštevovať obchody a robiť rôzne nákupy |
Názvy obchodov majú jeden vzor: čo sa predáva + -vendejo, ako v libr·o·vend·ej·o. Prípona -ej- znamená „miesto“ a -ist- osobu, ktorá niečo robí, takže vendisto je predavač a butikisto obchodník, majiteľ obchodu. Pozri tvorenie slov, prípony a práca a povolania. Oblečenie, veľkosti a vety do skúšobnej kabínky sú na stránke oblečenie a rýchle nákupné vety na cesty na stránke cestovanie.
Kupovať, predávať a platiť
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| kúpiť | aĉeti | a-ĈE-ti | aĉeti de iu „kúpiť od niekoho“ |
| predať | vendi | VEN-di | vendi al iu „predať niekomu“ |
| platiť | pagi | PA-gi | pagi por la libro „zaplatiť za knihu“ |
| stáť (o cene) | kosti | KOS-ti | cena má -n, pozri nižšie |
| mať hodnotu | valori | va-LO-ri | valori dek eŭrojn „mať hodnotu desať eur“ |
| cena | prezo | PRE-zo | |
| zľava | rabato | ra-BA-to | fari rabaton „poskytnúť zľavu“ (ReVo) |
| doklad o zaplatení | kvitanco | kvi-TAN-co | ReVo: písomný doklad o zaplatení |
| pokladňa | kaso | KA-so | ĉe la kaso „pri pokladni“ |
| pokladník, pokladníčka | kasisto | ka-SIS-to | kaso + -isto |
| zákazník | kliento | kli-EN-to | stály kupujúci obchodu alebo firmy |
| nákupná taška | aĉetsako | a-ĉet-SA-ko | |
| nákupný vozík | aĉetĉareto | a-ĉet-ĉa-RE-to | ĉareto „malý vozík“ |
| peňaženka | monujo | mo-NU-jo | mono + -uj- „nádoba“ |
| drobné (vrátené peniaze) | restmono | rest-MO-no | „zvyškové peniaze“ |
| sprepitné | trinkmono | trink-MO-no | „peniaze na pitie“ |
| drahý | multekosta | mul-te-KOS-ta | „veľa stojaci“ |
| lacný | malmultekosta, malkara | mal-mul-te-KOS-ta, mal-KA-ra | mal- dáva opak |
Kara znamená aj „drahý, milovaný“ a ReVo označuje význam „drahý (o cene)“ za archaický. ReVo tiež označuje pagi la manĝon „zaplatiť jedlo“ za tvar, ktorému sa lepšie vyhnúť, a navrhuje pripagi la manĝon; obyčajný tvar je pagi por la manĝo.
Ako ceny fungujú vo vete
Cena je miera, rovnako ako dĺžka alebo hmotnosť, a miera po slovese má -n. Referenčná gramatika PMEG vysvetľuje vetu z Fundamenta Kvar metroj da tiu ĉi ŝtofo kostas naŭ frankojn „štyri metre tejto látky stoja deväť frankov“: naŭ frankojn je meracie doplnenie, ktoré ukazuje cenu, nie predmet. ReVo súhlasí a označuje kosti za neprechodné sloveso. Číslovky sa nemenia; podstatné meno za nimi má od du vyššie -j a pri cene -n. Pozri akuzatív, číslovky a prevodník čísel.
| Esperanto | Po slovensky | Poznámka |
|---|---|---|
| Kiom kostas unu kilogramo da pomoj? | Koľko stojí kilogram jabĺk? | da spája množstvo s meranou vecou |
| Ili kostas du eŭrojn kaj kvindek cendojn. | Stoja 2,50 eura. | obe podstatné mená majú -n |
| La libro valoras dek eŭrojn. | Kniha má hodnotu desať eur. | PMEG: valori tiež berie mieru |
| Mi pagis dek eŭrojn por la libro. | Zaplatil/a som desať eur za knihu. | peniaze sú predmet, tovar nasleduje po por |
| Mi aĉetis ĝin por dek eŭroj. | Kúpil/a som to za desať eur. | po por cena nemá -n |
| Mi pagis per kreditkarto. | Zaplatil/a som kreditnou kartou. | per „pomocou“ |
| Mi pagos kontante. | Zaplatím v hotovosti. | kontante „v hotovosti“ |
| Tiu ŝtofo kostas po dek eŭrojn por metro. | Tá látka stojí desať eur za meter. | po stojí pred sumou |
PMEG varuje pred kostas dek eŭrojn po metro: po patrí pred sumu, ktorá sa opakuje. PMEG tiež navrhuje por pre jasný nákup a predaj a kontraŭ pre iné výmeny, no hovorí, že hranica je často rozmazaná; ReVo používa obe pre predaj.
Banky a peniaze
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| banka | banko | BAN-ko | pobočka je bankejo |
| bankový účet | bankkonto | bank-KON-to | sporiaci účet: ŝparkonto |
| bankomat | bankaŭtomato, monaŭtomato | ban-kaŭ-to-MA-to, mo-naŭ-to-MA-to | ReVo uvádza oba, plus elpagaŭtomato |
| kreditná karta | kreditkarto | kre-dit-KAR-to | bankovná karta: bankokarto. Debetná karta je debetkarto v texte citovanom v ReVo |
| minca | monero | mo-NE-ro | |
| bankovka | monbileto | mon-bi-LE-to | ReVo označuje banknoto za tvar, ktorému sa lepšie vyhnúť |
| vložiť (peniaze) | deponi | de-PO-ni | |
| vybrať (peniaze) | elpreni | el-PRE-ni | elpreni monon el la bankaŭtomato |
| šetriť (peniaze) | ŝpari | ŜPA-ri | úspory: ŝparaĵoj |
| požičať, požičať si | prunti | PRUN-ti | pozri nižšie |
| úrok | interezo | in-te-RE-zo | |
| dlhovať | ŝuldi | ŜUL-di | dlh: ŝuldo |
| plat | salajro | sa-LAJ-ro |
Prunti funguje oboma smermi a ReVo uvádza oba významy: Mi pruntis al li monon je „Požičal/a som mu peniaze“, Mi pruntis monon de amiko „Požičal/a som si peniaze od priateľa“. Aby bolo jasné, o aký smer ide, použite pruntedoni „požičať (niekomu)“ a pruntepreni „požičať si“; ReVo uvádza oba a dvojslovný zápis (prunte doni) nazýva pravidelnejším. Samotná pôžička je prunto.
Meny
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| euro | eŭro | EŬ-ro | ReVo: Ĝi kostas dek eŭrojn kaj kvindek cendojn |
| dolár | dolaro | do-LA-ro | USA, Kanada, Austrália, Singapur a ďalšie |
| libra šterlingov | pundo | PUN-do | funto je jednotka hmotnosti, asi pol kilogramu |
| jen | eno | E-no | nie jeno, čo znamená „nasledujúce“ |
| rubeľ | rublo | RU-blo | Rusko a Bielorusko |
| zlotý | zloto | ZLO-to | Poľsko; množné číslo zlotoj |
| frank | franko | FRAN-ko | Švajčiarsko, niekoľko afrických štátov a kedysi Belgicko, Francúzsko a Luxembursko |
| juan | juano | ju-A-no | Čína |
Peniaze krajiny sú jej valuto „mena“; jednotka peňazí je monunuo. Názvy sú obyčajné podstatné mená s malým písmenom: unu dolaro, dek dolaroj, dek dolarojn ako cena. Podjednotky sú napríklad cendo „cent“, penco „penny“ a kopeko „kopejka“ (stotina rubľa). Esperantské eno „jen“ sa píše rovnako ako eno „vnútro“, takže ich rozlíši len súvislosť.
Spesmilo. Esperanto kedysi malo vlastné peniaze. Spesmilo (₷) navrhol v roku 1907 René de Saussure a používalo sa pred prvou svetovou vojnou, najmä prostredníctvom Ĉekbanko Esperantista, esperantskej šekovej banky. Jedno spesmilo malo 1 000 spesoj a zodpovedalo 0,733 g čistého zlata, teda približne polovici amerického dolára. Anglická Wikipédia ho nazýva zastaraným. PMEG cituje Mia ringo valoras tri kaj duonon da spesmiloj – „Môj prsteň má hodnotu tri a pol spesmila.“
Euro a slovenská koruna
Na Slovensku platí od 1. januára 2009 euro, esperantsky eŭro; jeho stotina je cendo (po slovensky „cent“). Predtým bola od 8. februára 1993 do 31. decembra 2008 oficiálnou menou slovenská koruna, esperantsky slovaka krono; podľa esperantskej Wikipédie sa jedna koruna rovnala 100 heleroj, teda halierom. Konverzný kurz pre prechod na euro bol 30,1260 Sk za 1 € (Národná banka Slovenska, ministerstvo financií). ReVo definuje krono ako menovú jednotku rôznych európskych krajín a období; rovnako ako po slovensky je krono aj kráľovská koruna.
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť |
|---|---|---|
| Stojí to päťdesiat deväť eur. | Ĝi kostas kvindek naŭ eŭrojn. | ĝi KOS-tas KVIN-dek naŭ EŬ-rojn |
| Stojí to jedno euro päťdesiat. | Ĝi kostas unu eŭron kaj kvindek cendojn. | ĝi KOS-tas U-nu EŬ-ron kaj KVIN-dek CEN-dojn |
| Môžem platiť kartou, alebo len v hotovosti? | Ĉu mi povas pagi per karto aŭ nur kontante? | ĉu mi PO-vas PA-gi per KAR-to aŭ nur kon-TAN-te |
Slovenské ceny sa píšu s desatinnou čiarkou a značkou € za sumou, oddelenou medzerou: 49,90 €. Po číslovke stojí množné číslo eŭroj, pri cene po kosti s koncovkou -n: Ĝi kostas kvindek naŭ eŭrojn – „Stojí to päťdesiat deväť eur“.
Tri ďalšie slovenské pasce:
- Bazár. Slovenský „bazár“ je obchod s použitým tovarom. Esperantské bazaro je veľká hala alebo trhovisko s mnohými samostatnými stánkami (ReVo; po slovensky „trhovisko, tržnica“).
- Trh. Slovenské „trh“ je miesto aj ekonomický pojem. Miesto s predajcami je bazaro; merkato podľa ReVo nikdy nie je miesto, len trh v ekonomickom zmysle.
- Obchod. Slovenské „obchod“ je predajňa aj obchodovanie. Predajňa je vendejo alebo butiko, obchodovať je negoci.
Rozhovor na trhu
| Kto | Esperanto | Po slovensky |
|---|---|---|
| predavač | Bonan tagon! Kion vi deziras? | Dobrý deň! Čo si želáte? |
| kupujúci | Bonan tagon. Kiom kostas unu kilogramo da pomoj? | Dobrý deň. Koľko stojí kilogram jabĺk? |
| predavač | Du eŭrojn kaj kvindek cendojn. | Dve eurá päťdesiat. |
| kupujúci | Bone, mi aĉetos du kilogramojn. Ĉu vi havas ankaŭ pirojn? | Dobre, kúpim dve kilá. Máte aj hrušky? |
| predavač | Jes, ili estas pli malmultekostaj: ili kostas unu eŭron kaj kvindek cendojn. | Áno, sú lacnejšie: stoja jedno euro päťdesiat. |
| kupujúci | Mi prenos unu kilogramon. | Vezmem si jedno kilo. |
| predavač | Ĉio kune kostas ses eŭrojn kaj kvindek cendojn. | Spolu to je šesť eur päťdesiat. |
| kupujúci | Jen dudek eŭroj. | Tu je dvadsať eur. |
| predavač | Dankon. Jen via restmono: dek tri eŭroj kaj kvindek cendoj. | Ďakujem. Tu máte späť: trinásť eur päťdesiat. |
| kupujúci | Dankon. Ĉu mi povas ricevi kvitancon? | Ďakujem. Môžem dostať doklad? |
| predavač | Certe. Ĝis revido! | Samozrejme. Dovidenia! |
Časté otázky
Ako sa povie „Koľko to stojí?“ po esperantsky?
Kiom kostas ĝi? (KI-om KOS-tas ĝi). Ak chcete pomenovať vec, dajte ju za sloveso: Kiom kostas la pomoj? – „Koľko stoja jablká?“ Odpoveď má -n: Ili kostas du eŭrojn.
Má cena po kosti koncovku -n?
Áno: Ĝi kostas dek eŭrojn. PMEG nazýva toto -n meracím doplnením, nie predmetom, a ReVo označuje kosti za neprechodné sloveso. Po esti alebo por cena -n nemá: La prezo estas dek eŭroj, por dek eŭroj.
Aký je rozdiel medzi butiko a vendejo?
Obe znamenajú „obchod“. ReVo definuje butiko ako obchod na úrovni ulice s maloobchodným predajom a vendejo ako akékoľvek miesto na predaj a nákup. Trh so stánkami je bazaro; ReVo hovorí, že merkato nikdy nie je miesto, len trh v ekonomickom zmysle.
Ako sa povie „euro“ a „cent“ po esperantsky?
Eŭro a cendo: Ĝi kostas dek eŭrojn kaj kvindek cendojn (príklad z ReVo). Slovenská koruna do roku 2008 bola slovaka krono a jej halier helero.
Ako sa povie „jen“ (japonská mena) po esperantsky?
Eno, ako v Ĝi kostas cent enojn – „Stojí to sto jenov“ (slovo je v ReVo a v esperantskej Wikipédii; vlastný príklad ReVo je ĉiu telero kostas 100 enojn). Jeno je iné slovo, znamená „nasledujúce“.
Existuje esperantská mena?
Historicky áno: spesmilo, navrhnuté v roku 1907 a používané pred prvou svetovou vojnou. Anglická Wikipédia ho opisuje ako zastarané.
Zdroje
- ReVo: vendi, vendejo, ĉiovendejo, butikumi, butiko, butikisto, retbutiko, bazaro, superbazaro, merkato, magazeno
- ReVo: apoteko, bakejo, librovendejo, aĉeti, aĉetsako, ĉaro, aĉetĉareto
- ReVo: pagi, kosti, valori, prezo, rabato, kvitanco, kaso, kasisto, kliento, kara
- ReVo: mono, monero, monujo, restmono, trinkmono, monunuo, kontante, kreditkarto, bankokarto, debetkarto, bankkonto, ŝparkonto, bankaŭtomato, monaŭtomato, banknoto
- ReVo: banko, bankejo, deponi, ŝpari, prunti, interezo, ŝuldi, salajro, valuto
- ReVo: eŭro, dolaro, pundo, eno (jen), eno (vnútro), rublo, zloto, franko, juano, cendo, penco, kopeko, speso, spesmilo, krono, helero
- PMEG: N-finaĵo por mezuro (kostas naŭ frankojn, valoras … spesmiloj)
- PMEG: por, per, po, kontraŭ
- Wikipédia: Spesmilo (po anglicky), Vikipedio: Spesmilo, Wikipédia: Spesmilo (po francúzsky)
- Vikipedio: Japana eno
- Slovenské súvislosti: Vikipedio: Slovaka krono, Národná banka Slovenska: Slovakia to adopt the euro on 1 January 2009 (po anglicky), Ministerstvo financií SR: The EUR/SKK conversion rate stands at 30.1260 (po anglicky)
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.