Esperantopedia

Frázy

Nákupy a peniaze v esperante: ceny, platenie, banky

Štyri slovesá – aĉeti, vendi, pagi, kosti – a pár desiatok podstatných mien pokryje obchody, ceny, banky a meny.

Aktualizované: 5 min čítania

Kupovať je po esperantsky aĉeti, predávať vendi, platiť pagi a stáť (o cene) kosti. Obchod je vendejo alebo butiko, cena je prezo a peniaze sú mono. Cena po kosti má koncovku -n: Ĝi kostas dek du eŭrojn – „Stojí dvanásť eur.“ Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Obchody a trhy

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
obchod, predajňavendejoven-DE-joReVo: miesto na predaj a nákup; dnes to naznačuje budovu alebo web
obchod (na ulici), krámbutikobu-TI-koReVo: zvyčajne na prízemí, predáva v malom
supermarketsuperbazaro, supervendejosu-per-ba-ZA-ro, su-per-ven-DE-joveľký obchod so širokým sortimentom
obchodný domĉiovendejoĉi-o-ven-DE-jo„obchod so všetkým“. Magazeno je sklad alebo veľký obchod, nie magazín (časopis)
trhovisko, tržnicabazaroba-ZA-rohala alebo otvorené miesto s mnohými stánkami
lekáreňapotekoa-po-TE-kokde sa pripravujú a predávajú lieky
pekáreňbakejoba-KE-jokde sa pečie alebo predáva pečivo
internetový obchodretbutikoret-bu-TI-koreto „sieť“ + butiko
nakupovať (chodiť po obchodoch)butikumibu-ti-KU-miReVo: navštevovať obchody a robiť rôzne nákupy

Názvy obchodov majú jeden vzor: čo sa predáva + -vendejo, ako v libr·o·vend·ej·o. Prípona -ej- znamená „miesto“ a -ist- osobu, ktorá niečo robí, takže vendisto je predavač a butikisto obchodník, majiteľ obchodu. Pozri tvorenie slov, prípony a práca a povolania. Oblečenie, veľkosti a vety do skúšobnej kabínky sú na stránke oblečenie a rýchle nákupné vety na cesty na stránke cestovanie.

Kupovať, predávať a platiť

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
kúpiťaĉetia-ĈE-tiaĉeti de iu „kúpiť od niekoho“
predaťvendiVEN-divendi al iu „predať niekomu“
platiťpagiPA-gipagi por la libro „zaplatiť za knihu“
stáť (o cene)kostiKOS-ticena má -n, pozri nižšie
mať hodnotuvaloriva-LO-rivalori dek eŭrojn „mať hodnotu desať eur“
cenaprezoPRE-zo
zľavarabatora-BA-tofari rabaton „poskytnúť zľavu“ (ReVo)
doklad o zaplateníkvitancokvi-TAN-coReVo: písomný doklad o zaplatení
pokladňakasoKA-soĉe la kaso „pri pokladni“
pokladník, pokladníčkakasistoka-SIS-tokaso + -isto
zákazníkklientokli-EN-tostály kupujúci obchodu alebo firmy
nákupná taškaaĉetsakoa-ĉet-SA-ko
nákupný vozíkaĉetĉaretoa-ĉet-ĉa-RE-toĉareto „malý vozík“
peňaženkamonujomo-NU-jomono + -uj- „nádoba“
drobné (vrátené peniaze)restmonorest-MO-no„zvyškové peniaze“
sprepitnétrinkmonotrink-MO-no„peniaze na pitie“
drahýmultekostamul-te-KOS-ta„veľa stojaci“
lacnýmalmultekosta, malkaramal-mul-te-KOS-ta, mal-KA-ramal- dáva opak

Kara znamená aj „drahý, milovaný“ a ReVo označuje význam „drahý (o cene)“ za archaický. ReVo tiež označuje pagi la manĝon „zaplatiť jedlo“ za tvar, ktorému sa lepšie vyhnúť, a navrhuje pripagi la manĝon; obyčajný tvar je pagi por la manĝo.

Ako ceny fungujú vo vete

Cena je miera, rovnako ako dĺžka alebo hmotnosť, a miera po slovese má -n. Referenčná gramatika PMEG vysvetľuje vetu z Fundamenta Kvar metroj da tiu ĉi ŝtofo kostas naŭ frankojn „štyri metre tejto látky stoja deväť frankov“: naŭ frankojn je meracie doplnenie, ktoré ukazuje cenu, nie predmet. ReVo súhlasí a označuje kosti za neprechodné sloveso. Číslovky sa nemenia; podstatné meno za nimi má od du vyššie -j a pri cene -n. Pozri akuzatív, číslovky a prevodník čísel.

EsperantoPo slovenskyPoznámka
Kiom kostas unu kilogramo da pomoj?Koľko stojí kilogram jabĺk?da spája množstvo s meranou vecou
Ili kostas du eŭrojn kaj kvindek cendojn.Stoja 2,50 eura.obe podstatné mená majú -n
La libro valoras dek eŭrojn.Kniha má hodnotu desať eur.PMEG: valori tiež berie mieru
Mi pagis dek eŭrojn por la libro.Zaplatil/a som desať eur za knihu.peniaze sú predmet, tovar nasleduje po por
Mi aĉetis ĝin por dek eŭroj.Kúpil/a som to za desať eur.po por cena nemá -n
Mi pagis per kreditkarto.Zaplatil/a som kreditnou kartou.per „pomocou“
Mi pagos kontante.Zaplatím v hotovosti.kontante „v hotovosti“
Tiu ŝtofo kostas po dek eŭrojn por metro.Tá látka stojí desať eur za meter.po stojí pred sumou

PMEG varuje pred kostas dek eŭrojn po metro: po patrí pred sumu, ktorá sa opakuje. PMEG tiež navrhuje por pre jasný nákup a predaj a kontraŭ pre iné výmeny, no hovorí, že hranica je často rozmazaná; ReVo používa obe pre predaj.

Banky a peniaze

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
bankabankoBAN-kopobočka je bankejo
bankový účetbankkontobank-KON-tosporiaci účet: ŝparkonto
bankomatbankaŭtomato, monaŭtomatoban-kaŭ-to-MA-to, mo-naŭ-to-MA-toReVo uvádza oba, plus elpagaŭtomato
kreditná kartakreditkartokre-dit-KAR-tobankovná karta: bankokarto. Debetná karta je debetkarto v texte citovanom v ReVo
mincamoneromo-NE-ro
bankovkamonbiletomon-bi-LE-toReVo označuje banknoto za tvar, ktorému sa lepšie vyhnúť
vložiť (peniaze)deponide-PO-ni
vybrať (peniaze)elpreniel-PRE-nielpreni monon el la bankaŭtomato
šetriť (peniaze)ŝpariŜPA-riúspory: ŝparaĵoj
požičať, požičať sipruntiPRUN-tipozri nižšie
úrokinterezoin-te-RE-zo
dlhovaťŝuldiŜUL-didlh: ŝuldo
platsalajrosa-LAJ-ro

Prunti funguje oboma smermi a ReVo uvádza oba významy: Mi pruntis al li monon je „Požičal/a som mu peniaze“, Mi pruntis monon de amiko „Požičal/a som si peniaze od priateľa“. Aby bolo jasné, o aký smer ide, použite pruntedoni „požičať (niekomu)“ a pruntepreni „požičať si“; ReVo uvádza oba a dvojslovný zápis (prunte doni) nazýva pravidelnejším. Samotná pôžička je prunto.

Meny

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
euroeŭroEŬ-roReVo: Ĝi kostas dek eŭrojn kaj kvindek cendojn
dolárdolarodo-LA-roUSA, Kanada, Austrália, Singapur a ďalšie
libra šterlingovpundoPUN-dofunto je jednotka hmotnosti, asi pol kilogramu
jenenoE-nonie jeno, čo znamená „nasledujúce“
rubeľrubloRU-bloRusko a Bielorusko
zlotýzlotoZLO-toPoľsko; množné číslo zlotoj
frankfrankoFRAN-koŠvajčiarsko, niekoľko afrických štátov a kedysi Belgicko, Francúzsko a Luxembursko
juanjuanoju-A-noČína

Peniaze krajiny sú jej valuto „mena“; jednotka peňazí je monunuo. Názvy sú obyčajné podstatné mená s malým písmenom: unu dolaro, dek dolaroj, dek dolarojn ako cena. Podjednotky sú napríklad cendo „cent“, penco „penny“ a kopeko „kopejka“ (stotina rubľa). Esperantské eno „jen“ sa píše rovnako ako eno „vnútro“, takže ich rozlíši len súvislosť.

Spesmilo. Esperanto kedysi malo vlastné peniaze. Spesmilo (₷) navrhol v roku 1907 René de Saussure a používalo sa pred prvou svetovou vojnou, najmä prostredníctvom Ĉekbanko Esperantista, esperantskej šekovej banky. Jedno spesmilo malo 1 000 spesoj a zodpovedalo 0,733 g čistého zlata, teda približne polovici amerického dolára. Anglická Wikipédia ho nazýva zastaraným. PMEG cituje Mia ringo valoras tri kaj duonon da spesmiloj – „Môj prsteň má hodnotu tri a pol spesmila.“

Euro a slovenská koruna

Na Slovensku platí od 1. januára 2009 euro, esperantsky eŭro; jeho stotina je cendo (po slovensky „cent“). Predtým bola od 8. februára 1993 do 31. decembra 2008 oficiálnou menou slovenská koruna, esperantsky slovaka krono; podľa esperantskej Wikipédie sa jedna koruna rovnala 100 heleroj, teda halierom. Konverzný kurz pre prechod na euro bol 30,1260 Sk za 1 € (Národná banka Slovenska, ministerstvo financií). ReVo definuje krono ako menovú jednotku rôznych európskych krajín a období; rovnako ako po slovensky je krono aj kráľovská koruna.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosť
Stojí to päťdesiat deväť eur.Ĝi kostas kvindek naŭ eŭrojn.ĝi KOS-tas KVIN-dek naŭ EŬ-rojn
Stojí to jedno euro päťdesiat.Ĝi kostas unu eŭron kaj kvindek cendojn.ĝi KOS-tas U-nu EŬ-ron kaj KVIN-dek CEN-dojn
Môžem platiť kartou, alebo len v hotovosti?Ĉu mi povas pagi per karto aŭ nur kontante?ĉu mi PO-vas PA-gi per KAR-to aŭ nur kon-TAN-te

Slovenské ceny sa píšu s desatinnou čiarkou a značkou € za sumou, oddelenou medzerou: 49,90 €. Po číslovke stojí množné číslo eŭroj, pri cene po kosti s koncovkou -n: Ĝi kostas kvindek naŭ eŭrojn – „Stojí to päťdesiat deväť eur“.

Tri ďalšie slovenské pasce:

  • Bazár. Slovenský „bazár“ je obchod s použitým tovarom. Esperantské bazaro je veľká hala alebo trhovisko s mnohými samostatnými stánkami (ReVo; po slovensky „trhovisko, tržnica“).
  • Trh. Slovenské „trh“ je miesto aj ekonomický pojem. Miesto s predajcami je bazaro; merkato podľa ReVo nikdy nie je miesto, len trh v ekonomickom zmysle.
  • Obchod. Slovenské „obchod“ je predajňa aj obchodovanie. Predajňa je vendejo alebo butiko, obchodovať je negoci.

Rozhovor na trhu

KtoEsperantoPo slovensky
predavačBonan tagon! Kion vi deziras?Dobrý deň! Čo si želáte?
kupujúciBonan tagon. Kiom kostas unu kilogramo da pomoj?Dobrý deň. Koľko stojí kilogram jabĺk?
predavačDu eŭrojn kaj kvindek cendojn.Dve eurá päťdesiat.
kupujúciBone, mi aĉetos du kilogramojn. Ĉu vi havas ankaŭ pirojn?Dobre, kúpim dve kilá. Máte aj hrušky?
predavačJes, ili estas pli malmultekostaj: ili kostas unu eŭron kaj kvindek cendojn.Áno, sú lacnejšie: stoja jedno euro päťdesiat.
kupujúciMi prenos unu kilogramon.Vezmem si jedno kilo.
predavačĈio kune kostas ses eŭrojn kaj kvindek cendojn.Spolu to je šesť eur päťdesiat.
kupujúciJen dudek eŭroj.Tu je dvadsať eur.
predavačDankon. Jen via restmono: dek tri eŭroj kaj kvindek cendoj.Ďakujem. Tu máte späť: trinásť eur päťdesiat.
kupujúciDankon. Ĉu mi povas ricevi kvitancon?Ďakujem. Môžem dostať doklad?
predavačCerte. Ĝis revido!Samozrejme. Dovidenia!

Časté otázky

Ako sa povie „Koľko to stojí?“ po esperantsky?

Kiom kostas ĝi? (KI-om KOS-tas ĝi). Ak chcete pomenovať vec, dajte ju za sloveso: Kiom kostas la pomoj? – „Koľko stoja jablká?“ Odpoveď má -n: Ili kostas du eŭrojn.

Má cena po kosti koncovku -n?

Áno: Ĝi kostas dek eŭrojn. PMEG nazýva toto -n meracím doplnením, nie predmetom, a ReVo označuje kosti za neprechodné sloveso. Po esti alebo por cena -n nemá: La prezo estas dek eŭroj, por dek eŭroj.

Aký je rozdiel medzi butiko a vendejo?

Obe znamenajú „obchod“. ReVo definuje butiko ako obchod na úrovni ulice s maloobchodným predajom a vendejo ako akékoľvek miesto na predaj a nákup. Trh so stánkami je bazaro; ReVo hovorí, že merkato nikdy nie je miesto, len trh v ekonomickom zmysle.

Ako sa povie „euro“ a „cent“ po esperantsky?

Eŭro a cendo: Ĝi kostas dek eŭrojn kaj kvindek cendojn (príklad z ReVo). Slovenská koruna do roku 2008 bola slovaka krono a jej halier helero.

Ako sa povie „jen“ (japonská mena) po esperantsky?

Eno, ako v Ĝi kostas cent enojn – „Stojí to sto jenov“ (slovo je v ReVo a v esperantskej Wikipédii; vlastný príklad ReVo je ĉiu telero kostas 100 enojn). Jeno je iné slovo, znamená „nasledujúce“.

Existuje esperantská mena?

Historicky áno: spesmilo, navrhnuté v roku 1907 a používané pred prvou svetovou vojnou. Anglická Wikipédia ho opisuje ako zastarané.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.