Frázy
Opis ľudí v esperante: vzhľad a povaha
Povedzte, aký človek je, pomocou esti a prídavného mena a nechajte -em-, -ul- a mal- vytvoriť väčšinu slov pre povahu.
Človeka opíšete po esperantsky pomocou esti „byť“ a prídavného mena na -a: Ŝi estas alta „Je vysoká“, Li estas afabla „Je láskavý“. Na to, čo človek má, použite havi „mať“ a podstatné meno: Li havas barbon „Má bradu“. Pýtajte sa Kia li estas? „Aký je?“ alebo Kiel li aspektas? „Ako vyzerá?“. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.
Pýtame sa na človeka
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Aká je? | Kia ŝi estas? | KI-a ŝi ES-tas | vzhľad alebo povaha; PMEG v príklade pokračuje Ĉu li estas maljuna aŭ juna? |
| Ako vyzerá? | Kiel ŝi aspektas? | KI-el ŝi as-PEK-tas | aspekti „vyzerať, javiť sa“ |
| Aký ste vysoký? / Aká ste vysoká? | Kiel alta vi estas? | KI-el AL-ta vi ES-tas | kiom alta zdôrazňuje vysoký stupeň (PMEG) |
| Koľko máte rokov? | Kiom da jaroj vi havas? | KI-om da JA-roj vi HA-vas | alebo Kiom aĝa vi estas? |
Slovenčina má pre vek rovnakú stavbu so slovesom „mať“: „Mám tridsať rokov“ je Mi havas tridek jarojn. Slovenské „je mi tridsať rokov“ však po esperantsky doslovne nepreložíte (pozrite časté chyby).
Výška, postava a vek
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| vysoký | alta | AL-ta | aj „vysoko položený“; altkreska „vysokej postavy“ |
| nízky, malý | malalta | mal-AL-ta | aj „nízko položený“ |
| strednej postavy | de meza kresko | de ME-za KRES-ko | kresko je postava človeka (ReVo) |
| štíhly, chudý | maldika | mal-DI-ka | ReVo v poznámke o používaní dáva prednosť tomuto slovu pred magra „vychudnutý“ |
| štíhly, elegantný | svelta | SVEL-ta | pôvabne štíhly |
| tučný, tlstý | dika | DI-ka | aj „hrubý“ o veciach |
| korpulentný, statný | korpulenta | kor-pu-LEN-ta | mohutnej postavy (ReVo: dika, malsvelta) |
| silný | forta | FOR-ta | |
| svalnatý | muskola | mus-KO-la | |
| slabý | malforta | mal-FOR-ta | |
| mladý | juna | JU-na | |
| starý (o človeku) | maljuna | mal-JU-na | o veciach je malnova |
| stredného veku | mezaĝa | me-ZA-ĝa | ani veľmi mladý, ani veľmi starý (ReVo) |
| dospelý, plnoletý | plenaĝa | ple-NA-ĝa | dosť starý na plné občianske práva (ReVo) |
Výška a vek číslom
Číslo s jednotkou pred alta alebo aĝa má koncovku -n. PMEG to nazýva mierou, ktorá opisuje prídavné meno. Čísla sú na stránke o číslovkách.
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Je vysoká 170 centimetrov. | Ŝi estas cent sepdek centimetrojn alta. | ŝi ES-tas cent SEP-dek cen-ti-ME-trojn AL-ta | miera + -n |
| Je mu 20 rokov. | Li estas dudek jarojn aĝa. | li ES-tas DU-dek JA-rojn A-ĝa | to isté s aĝa |
| Má tridsať rokov. | Ŝi havas tridek jarojn. | ŝi HA-vas TRI-dek JA-rojn | tiež Ŝi aĝas tridek jarojn, čo PMEG nazýva moderným; Zamenhof by povedal havi aĝon de tridek jaroj |
| dvanásťročné dievča | dekdujara knabino | dek-du-JA-ra kna-BI-no | jedno slovo, bez -n |
| Je o dva roky starší než ja. | Li estas du jarojn pli aĝa ol mi. | li ES-tas du JA-rojn pli A-ĝa ol mi | -n ukazuje rozdiel |
Vlasy, tvár a okuliare
Ďalšie časti tela sú na stránke o tele a zdraví, farby vlasov a očí na stránke o farbách.
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| vlasy (všetky) | hararo | ha-RA-ro | jeden vlas je haro; po slovensky sú „vlasy“ množné číslo, po esperantsky hararo jednotné |
| dlhé, krátke vlasy | longaj, mallongaj haroj | LON-gaj, mal-LON-gaj HA-roj | |
| kučeravý | bukla | BUK-la | špirálovitý (ReVo) |
| rovný | rekta | REK-ta | nezakrivený (ReVo) |
| blond, svetlovlasý | blonda | BLON-da | žltá medzi zlatou a svetlohnedou |
| ryšavý, sivovlasý | ruĝhara, grizhara | ruĝ-HA-ra, griz-HA-ra | farba + hara; ReVo má fajrohara |
| plešatý, lysý | kalva | KAL-va | plešatý muž je kalvulo |
| brada (ochlpenie) | barbo | BAR-bo | barba „bradatý“, senbarba „bez brady“; slovenské „brada“ znamená aj časť tváre pod ústami, ktorá je po esperantsky mentono |
| fúzy | lipharoj | lip-HA-roj | množné číslo, vlasy nad hornou perou; po slovensky tiež množné číslo |
| okuliare | okulvitroj | o-kul-VI-troj | množné číslo, rovnako ako po slovensky |
| pekný, krásny | bela | BE-la | jedno slovo pre oboch; malbela „škaredý“ |
Okuliare sa nosia so slovesom porti (pozrite oblečenie): Ŝi portas okulvitrojn – „Nosí okuliare“.
Slová pre povahu
Prídavné mená pre povahu; protiklad s mal- je v poznámke tam, kde je dvojica užitočná.
| Po slovensky | Esperanto | Výslovnosť | Poznámka |
|---|---|---|---|
| láskavý, vľúdny | afabla | a-FA-bla | malafabla „nevľúdny, nezdvorilý“ |
| priateľský | amika | a-MI-ka | ako priateľ |
| zdvorilý | ĝentila | ĝen-TI-la | malĝentila „nezdvorilý“ |
| veselý | gaja | GA-ja | prejavuje sa navonok; pozrite pocity |
| čestný, poctivý | honesta | ho-NES-ta | |
| štedrý | malavara | mal-a-VA-ra | opak avara „lakomý“ |
| skromný | modesta | mo-DES-ta | |
| okúzľujúci | ĉarma | ĈAR-ma | |
| hanblivý | hontema | hon-TE-ma | ľahko sa hanbí |
| bojazlivý | timema | ti-ME-ma | náchylný na strach |
| odvážny, statočný | kuraĝa | ku-RA-ĝa | malkuraĝa „zbabelý“ |
| pokojný | trankvila | tran-KVI-la | |
| vážny | serioza | se-ri-O-za | |
| zábavný | amuza | a-MU-za | |
| múdry | saĝa | SA-ĝa | malsaĝa „nerozumný, pošetilý“ |
| hlúpy | stulta | STUL-ta | silnejšie než malsaĝa: hlboko bez rozumu (ReVo) |
| vtipný, duchaplný | sprita | SPRI-ta | rýchly, originálny vtip |
| zvedavý | scivolema | sci-vo-LE-ma | |
| usilovný, pracovitý | diligenta, laborema | di-li-GEN-ta, la-bo-RE-ma | |
| lenivý | maldiligenta, pigra | mal-di-li-GEN-ta, PI-gra | |
| trpezlivý | pacienca | pa-ci-EN-ca | malpacienca „netrpezlivý“ |
| zhovorčivý | parolema | pa-ro-LE-ma | |
| mlčanlivý | silentema | si-len-TE-ma | od prírody tichý, má rád ticho (ReVo) |
| prchký | kolerema | ko-le-RE-ma |
Ako -em-, -ul- a mal- tvoria slová pre povahu
| Časť slova | Význam | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| -em- | sklon k | paroli → parolema | hovoriť → zhovorčivý |
| -ul- | človek s touto vlastnosťou | saĝa → saĝulo | múdry → múdry človek |
| mal- | opak | diligenta → maldiligenta | usilovný → lenivý |
-em- znamená prirodzený sklon a zvyčajne stojí na slovesnom koreni: timi „báť sa“ dáva timema. -ul- z vlastnosti urobí osobu: honesta dáva honestulo, juna dáva junulo „mladík“. PMEG dodáva, že -em- sa pred -ul- často dá vynechať, takže timemulo sa zmení na timulo. V množnom čísle sú tieto slová neutrálne (saĝuloj „múdri ľudia“), ale jednotné -ulo často znie mužsky, a preto pre ženu pridajte -in-: junulino, belulino. PMEG poznamenáva, že mnohí hovoriaci považujú ŝi estas belulo za chybné. Viac v príponách.
mal- obracia význam a protiklady uvádzajú desiatky dvojíc. Líši sa od ne: Ŝi ne estas afabla „Nie je láskavá“ je miernejšie než Ŝi estas malafabla „Je nevľúdna“.
Štyri krátke opisy
Kamarátka. Mia amikino Anna estas alta kaj svelta. Ŝi havas longajn blondajn harojn kaj bluajn okulojn. Ŝi estas afabla, gaja kaj iom timema. – „Moja kamarátka Anna je vysoká a štíhla. Má dlhé blond vlasy a modré oči. Je láskavá, veselá a trochu bojazlivá.“
Dedko. Mia avo estas maljuna kaj iom dika. Li havas grizan barbon kaj portas okulvitrojn. Li estas saĝa kaj pacienca, kaj li ŝatas ŝerci. – „Môj dedko je starý a trochu plnší. Má sivú bradu a nosí okuliare. Je múdry a trpezlivý a rád žartuje.“
Chlapec. Mia frato estas dekdujara. Li estas malalta kaj maldika, kaj li havas mallongajn brunajn harojn. Li estas scivolema kaj diligenta, sed ne tre parolema. – „Môj brat je dvanásťročný. Je nízky a chudý a má krátke hnedé vlasy. Je zvedavý a usilovný, ale nie veľmi zhovorčivý.“
Otázka a odpoveď. Kiel aspektas via nova instruisto? – Li estas juna kaj alta. Li havas barbon kaj okulvitrojn. – Kia li estas? – Li estas tre ĝentila, sed iom serioza. – „Ako vyzerá váš nový učiteľ? Je mladý a vysoký. Má bradu a okuliare. Aký je? Je veľmi zdvorilý, ale trochu vážny.“
Prídavné mená sa zhodujú s podstatným menom, takže longajn blondajn harojn má -j a -n na všetkých troch slovách (pozrite podstatné a prídavné mená). V slovenčine sa prídavné meno zhoduje v rode, čísle a páde; v esperante stačí -j a -n. Iom „trochu“ a tre „veľmi“ zjemnia alebo zosilnia akékoľvek prídavné meno.
Časté otázky
Ako sa povie „vysoký“ a „nízky“ o človeku po esperantsky?
Alta je vysoký a malalta nízky (aj „malý“). Pre vek je juna mladý a maljuna starý.
Ako sa po esperantsky opýtať, ako niekto vyzerá?
Povedzte Kiel li aspektas? pre vzhľad. Kia li estas? je širšie: odpoveď môže byť o vzhľade aj o povahe.
Ako sa po esperantsky povie vek človeka?
Povedzte Li estas dudek jarojn aĝa alebo Li havas dudek jarojn. Pred podstatným menom stačí jedno slovo: dudekjara viro „dvadsaťročný muž“.
Aký je rozdiel medzi timema a timulo?
Timema je prídavné meno „bojazlivý“. Timulo je podstatné meno „bojazlivý človek“, skrátene z timemulo.
Ako sa po esperantsky povie „pekný“ alebo „krásna“?
Oboje je bela: bela viro „pekný muž“, bela virino „krásna žena“. Belulo znamená „krásny človek“; pre ženu je istejšie belulino.
Zdroje
- PMEG – N por mezuro (miery ako dudek jarojn aĝa)
- PMEG – Tabelvortoj je A (kia) a je EL (kiel, kiom)
- PMEG – EM, UL a MAL
- ReVo: alta, dika, juna, bela, belulo, blonda, haro, hararo, lipharoj, barbo, mentono, kalva, okulvitroj, bukla, rekta
- ReVo: svelta, magra, korpulenta, muskola, kresko, aĝo, mezaĝa, plenaĝa, aspekti
- ReVo: afabla, amika, ĝentila, gaja, honesta, avara, malavara, modesta, ĉarma, hontema, timema, kuraĝa, trankvila, serioza, amuza
- ReVo: saĝa, saĝulo, stulta, sprita, scivolema, diligenta, laborema, pigra, pacienca, parolema, silentema, kolerema, ŝerci
- Fundamento de Esperanto – Ekzercaro (lipharoj, gajaj, kuraĝa, diligenta, honesta)
- Tatoeba (CC BY 2.0 FR), potvrdenie tvarov otázok: #517979, #433818, #2207708, #1473189, #2773294
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.