Esperantopedia

Frázy

Opis ľudí v esperante: vzhľad a povaha

Povedzte, aký človek je, pomocou esti a prídavného mena a nechajte -em-, -ul- a mal- vytvoriť väčšinu slov pre povahu.

Aktualizované: 4 min čítania

Človeka opíšete po esperantsky pomocou esti „byť“ a prídavného mena na -a: Ŝi estas alta „Je vysoká“, Li estas afabla „Je láskavý“. Na to, čo človek má, použite havi „mať“ a podstatné meno: Li havas barbon „Má bradu“. Pýtajte sa Kia li estas? „Aký je?“ alebo Kiel li aspektas? „Ako vyzerá?“. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Pýtame sa na človeka

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
Aká je?Kia ŝi estas?KI-a ŝi ES-tasvzhľad alebo povaha; PMEG v príklade pokračuje Ĉu li estas maljuna aŭ juna?
Ako vyzerá?Kiel ŝi aspektas?KI-el ŝi as-PEK-tasaspekti „vyzerať, javiť sa“
Aký ste vysoký? / Aká ste vysoká?Kiel alta vi estas?KI-el AL-ta vi ES-taskiom alta zdôrazňuje vysoký stupeň (PMEG)
Koľko máte rokov?Kiom da jaroj vi havas?KI-om da JA-roj vi HA-vasalebo Kiom aĝa vi estas?

Slovenčina má pre vek rovnakú stavbu so slovesom „mať“: „Mám tridsať rokov“ je Mi havas tridek jarojn. Slovenské „je mi tridsať rokov“ však po esperantsky doslovne nepreložíte (pozrite časté chyby).

Výška, postava a vek

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
vysokýaltaAL-taaj „vysoko položený“; altkreska „vysokej postavy“
nízky, malýmalaltamal-AL-taaj „nízko položený“
strednej postavyde meza kreskode ME-za KRES-kokresko je postava človeka (ReVo)
štíhly, chudýmaldikamal-DI-kaReVo v poznámke o používaní dáva prednosť tomuto slovu pred magra „vychudnutý“
štíhly, elegantnýsveltaSVEL-tapôvabne štíhly
tučný, tlstýdikaDI-kaaj „hrubý“ o veciach
korpulentný, statnýkorpulentakor-pu-LEN-tamohutnej postavy (ReVo: dika, malsvelta)
silnýfortaFOR-ta
svalnatýmuskolamus-KO-la
slabýmalfortamal-FOR-ta
mladýjunaJU-na
starý (o človeku)maljunamal-JU-nao veciach je malnova
stredného vekumezaĝame-ZA-ĝaani veľmi mladý, ani veľmi starý (ReVo)
dospelý, plnoletýplenaĝaple-NA-ĝadosť starý na plné občianske práva (ReVo)

Výška a vek číslom

Číslo s jednotkou pred alta alebo aĝa má koncovku -n. PMEG to nazýva mierou, ktorá opisuje prídavné meno. Čísla sú na stránke o číslovkách.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
Je vysoká 170 centimetrov.Ŝi estas cent sepdek centimetrojn alta.ŝi ES-tas cent SEP-dek cen-ti-ME-trojn AL-tamiera + -n
Je mu 20 rokov.Li estas dudek jarojn aĝa.li ES-tas DU-dek JA-rojn A-ĝato isté s aĝa
Má tridsať rokov.Ŝi havas tridek jarojn.ŝi HA-vas TRI-dek JA-rojntiež Ŝi aĝas tridek jarojn, čo PMEG nazýva moderným; Zamenhof by povedal havi aĝon de tridek jaroj
dvanásťročné dievčadekdujara knabinodek-du-JA-ra kna-BI-nojedno slovo, bez -n
Je o dva roky starší než ja.Li estas du jarojn pli aĝa ol mi.li ES-tas du JA-rojn pli A-ĝa ol mi-n ukazuje rozdiel

Vlasy, tvár a okuliare

Ďalšie časti tela sú na stránke o tele a zdraví, farby vlasov a očí na stránke o farbách.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
vlasy (všetky)hararoha-RA-rojeden vlas je haro; po slovensky sú „vlasy“ množné číslo, po esperantsky hararo jednotné
dlhé, krátke vlasylongaj, mallongaj harojLON-gaj, mal-LON-gaj HA-roj
kučeravýbuklaBUK-lašpirálovitý (ReVo)
rovnýrektaREK-tanezakrivený (ReVo)
blond, svetlovlasýblondaBLON-dažltá medzi zlatou a svetlohnedou
ryšavý, sivovlasýruĝhara, grizhararuĝ-HA-ra, griz-HA-rafarba + hara; ReVo má fajrohara
plešatý, lysýkalvaKAL-vaplešatý muž je kalvulo
brada (ochlpenie)barboBAR-bobarba „bradatý“, senbarba „bez brady“; slovenské „brada“ znamená aj časť tváre pod ústami, ktorá je po esperantsky mentono
fúzylipharojlip-HA-rojmnožné číslo, vlasy nad hornou perou; po slovensky tiež množné číslo
okuliareokulvitrojo-kul-VI-trojmnožné číslo, rovnako ako po slovensky
pekný, krásnybelaBE-lajedno slovo pre oboch; malbela „škaredý“

Okuliare sa nosia so slovesom porti (pozrite oblečenie): Ŝi portas okulvitrojn – „Nosí okuliare“.

Slová pre povahu

Prídavné mená pre povahu; protiklad s mal- je v poznámke tam, kde je dvojica užitočná.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
láskavý, vľúdnyafablaa-FA-blamalafabla „nevľúdny, nezdvorilý“
priateľskýamikaa-MI-kaako priateľ
zdvorilýĝentilaĝen-TI-lamalĝentila „nezdvorilý“
veselýgajaGA-japrejavuje sa navonok; pozrite pocity
čestný, poctivýhonestaho-NES-ta
štedrýmalavaramal-a-VA-raopak avara „lakomý“
skromnýmodestamo-DES-ta
okúzľujúciĉarmaĈAR-ma
hanblivýhontemahon-TE-maľahko sa hanbí
bojazlivýtimemati-ME-manáchylný na strach
odvážny, statočnýkuraĝaku-RA-ĝamalkuraĝa „zbabelý“
pokojnýtrankvilatran-KVI-la
vážnyseriozase-ri-O-za
zábavnýamuzaa-MU-za
múdrysaĝaSA-ĝamalsaĝa „nerozumný, pošetilý“
hlúpystultaSTUL-tasilnejšie než malsaĝa: hlboko bez rozumu (ReVo)
vtipný, duchaplnýspritaSPRI-tarýchly, originálny vtip
zvedavýscivolemasci-vo-LE-ma
usilovný, pracovitýdiligenta, laboremadi-li-GEN-ta, la-bo-RE-ma
lenivýmaldiligenta, pigramal-di-li-GEN-ta, PI-gra
trpezlivýpaciencapa-ci-EN-camalpacienca „netrpezlivý“
zhovorčivýparolemapa-ro-LE-ma
mlčanlivýsilentemasi-len-TE-maod prírody tichý, má rád ticho (ReVo)
prchkýkoleremako-le-RE-ma

Ako -em-, -ul- a mal- tvoria slová pre povahu

Časť slovaVýznamPríkladPo slovensky
-em-sklon kparoli → parolemahovoriť → zhovorčivý
-ul-človek s touto vlastnosťousaĝa → saĝulomúdry → múdry človek
mal-opakdiligenta → maldiligentausilovný → lenivý

-em- znamená prirodzený sklon a zvyčajne stojí na slovesnom koreni: timi „báť sa“ dáva timema. -ul- z vlastnosti urobí osobu: honesta dáva honestulo, juna dáva junulo „mladík“. PMEG dodáva, že -em- sa pred -ul- často dá vynechať, takže timemulo sa zmení na timulo. V množnom čísle sú tieto slová neutrálne (saĝuloj „múdri ľudia“), ale jednotné -ulo často znie mužsky, a preto pre ženu pridajte -in-: junulino, belulino. PMEG poznamenáva, že mnohí hovoriaci považujú ŝi estas belulo za chybné. Viac v príponách.

mal- obracia význam a protiklady uvádzajú desiatky dvojíc. Líši sa od ne: Ŝi ne estas afabla „Nie je láskavá“ je miernejšie než Ŝi estas malafabla „Je nevľúdna“.

Štyri krátke opisy

Kamarátka. Mia amikino Anna estas alta kaj svelta. Ŝi havas longajn blondajn harojn kaj bluajn okulojn. Ŝi estas afabla, gaja kaj iom timema. – „Moja kamarátka Anna je vysoká a štíhla. Má dlhé blond vlasy a modré oči. Je láskavá, veselá a trochu bojazlivá.“

Dedko. Mia avo estas maljuna kaj iom dika. Li havas grizan barbon kaj portas okulvitrojn. Li estas saĝa kaj pacienca, kaj li ŝatas ŝerci. – „Môj dedko je starý a trochu plnší. Má sivú bradu a nosí okuliare. Je múdry a trpezlivý a rád žartuje.“

Chlapec. Mia frato estas dekdujara. Li estas malalta kaj maldika, kaj li havas mallongajn brunajn harojn. Li estas scivolema kaj diligenta, sed ne tre parolema. – „Môj brat je dvanásťročný. Je nízky a chudý a má krátke hnedé vlasy. Je zvedavý a usilovný, ale nie veľmi zhovorčivý.“

Otázka a odpoveď. Kiel aspektas via nova instruisto? – Li estas juna kaj alta. Li havas barbon kaj okulvitrojn. – Kia li estas? – Li estas tre ĝentila, sed iom serioza. – „Ako vyzerá váš nový učiteľ? Je mladý a vysoký. Má bradu a okuliare. Aký je? Je veľmi zdvorilý, ale trochu vážny.“

Prídavné mená sa zhodujú s podstatným menom, takže longajn blondajn harojn má -j a -n na všetkých troch slovách (pozrite podstatné a prídavné mená). V slovenčine sa prídavné meno zhoduje v rode, čísle a páde; v esperante stačí -j a -n. Iom „trochu“ a tre „veľmi“ zjemnia alebo zosilnia akékoľvek prídavné meno.

Časté otázky

Ako sa povie „vysoký“ a „nízky“ o človeku po esperantsky?

Alta je vysoký a malalta nízky (aj „malý“). Pre vek je juna mladý a maljuna starý.

Ako sa po esperantsky opýtať, ako niekto vyzerá?

Povedzte Kiel li aspektas? pre vzhľad. Kia li estas? je širšie: odpoveď môže byť o vzhľade aj o povahe.

Ako sa po esperantsky povie vek človeka?

Povedzte Li estas dudek jarojn aĝa alebo Li havas dudek jarojn. Pred podstatným menom stačí jedno slovo: dudekjara viro „dvadsaťročný muž“.

Aký je rozdiel medzi timema a timulo?

Timema je prídavné meno „bojazlivý“. Timulo je podstatné meno „bojazlivý človek“, skrátene z timemulo.

Ako sa po esperantsky povie „pekný“ alebo „krásna“?

Oboje je bela: bela viro „pekný muž“, bela virino „krásna žena“. Belulo znamená „krásny človek“; pre ženu je istejšie belulino.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.