Esperantopedia

Frázy

Životné prostredie a klíma v esperante: slová a frázy

Slová pre znečistenie, odpad, energiu a klímu a časti slov, ktoré ich tvoria, napríklad re- v recikligi a -iĝ- vo varmiĝi.

Aktualizované: 3 min čítania

Životné prostredie je po esperantsky medio, klíma klimato, znečistenie poluado a recyklovať je recikligi. Väčšina výrazov je zložená zo známych koreňov: energio plus sun- dáva sunenergio „slnečná energia“ a polui plus -ad- dáva poluado. Výslovnosť ukazuje prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozrite abecedu).

Každé slovo sme skontrolovali v ReVo, slovníku Reta Vortaro. Ak výraz nemá v ReVo vlastné heslo, ale je názvom článku vo Vikipedio (esperantskej Wikipédii), poznámka uvádza „Vikipedio“. Slová o počasí sú na stránke počasie a ročné obdobia, slová o krajine na stránke príroda.

Životné prostredie a ekológia

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
životné prostrediemediome-DI-oReVo: fyzické okolie živej bytosti; význam 2 sú spoločenské okolnosti človeka
okolieĉirkaŭaĵoĉir-kaŭ-A-ĵoOblasť okolo niečoho: la ĉirkaŭaĵo de la lago
príroda, prírodnýnaturo, naturana-TU-ro, na-TU-raReVo: všetko, čo existuje samo od seba, nie je vytvorené ľuďmi
ekológia, ekologickýekologio, ekologiae-ko-lo-GI-o, e-ko-lo-GI-aReVo: veda o tom, ako sa živé veci a ich prostredie navzájom ovplyvňujú; súvisí s tým ekosistemo
biodiverzitabiodiversecobi-o-di-ver-SE-coReVo: rozmanitosť živých druhov a ich prostredia
ohrozený druhminacata specio, endanĝerigita speciomi-na-CA-ta spe-CI-o, en-dan-ĝe-ri-GI-ta spe-CI-oVikipedio má článok Minacata specio, nazývaný aj endanĝerigita specio; specio je v ReVo
vyhynúťformortifor-MOR-tiReVo: zaniknúť vymretím, najmä o druhu
prírodná rezervácianaturrezervejona-tur-re-zer-VE-joReVo: územie, kde zákon obmedzuje poľnohospodárstvo, priemysel a inú ľudskú činnosť
ochrana životného prostrediamediprotektome-di-pro-TEK-toReVo ho vysvetľuje ako naturprotekto; Vikipedio hovorí, že sa týka neživého okolia ľudí (voda, vzduch, budovy)
ochrana prírodynaturprotektona-tur-pro-TEK-toReVo: činnosť, ktorá zachováva prírodu nepoškodenú a neznečistenú

Znečistenie, odpad a recyklácia

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
znečisteniepoluado, poluopo-lu-A-do, po-LU-oReVo: poluado je činnosť znečisťovania, poluo činnosť a jej výsledok; sloveso polui
znečistenie ovzdušiaaerpoluoa-er-po-LU-oReVo; aero + poluo
znečistenie vodyakvopoluoak-vo-po-LU-oReVo; aj brupoluo „hlukové znečistenie“ a lumpoluo „svetelné znečistenie“
odpad, smetiruboRU-boReVo význam 2: veci, ktoré sa vyhodili (význam 1 je sutina)
odpadkový kôšrubujoru-BU-jorubo + -uj- „nádoba“
plastplastoPLAS-toReVo: syntetický polymérny materiál
recyklovaťrecikligire-ci-KLI-giReVo: premeniť použitý materiál na nový; re- + ciklo „cyklus“ + -ig-
recykláciarecikligore-ci-KLI-gonázov článku vo Vikipedio; reciklado naň presmeruje
kompostkompoŝtokom-POŜ-toReVo: úrodná zem zo zhnitých rastlín
opätovne použiťreuzire-U-zire- + uzi; nemá vlastné heslo v ReVo

Energia

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
energiaenergioe-ner-GI-oReVo význam 2: fyzikálna veličina, schopnosť konať prácu
elektrinaelektroe-LEK-troReVo; prídavné meno elektra
fosílne palivofosilia brulaĵofo-si-LI-a bru-LA-ĵonázov článku vo Vikipedio, aj fosilia bruligaĵo; fosilia energio v ReVo je energia zo spaľovania plynu, uhlia alebo ropných produktov
uhlie, ropa, zemný plynkarbo, nafto, tergasoKAR-bo, NAF-to, ter-GA-soReVo; nafto je surová ropa, tergaso je hlavne metán
obnoviteľná energiarenoviĝanta energiore-no-vi-ĜAN-ta e-ner-GI-oReVo; v príklade používa aj renovigebla energio
slnečná energiasunenergiosu-ne-ner-GI-oReVo; Vikipedio píše aj suna energio
solárny panelsunpanelosun-pa-NE-loReVo: doska so solárnymi článkami, ktorá dodáva energiu
veterná energiaventenergio, ventoenergioven-te-ner-GI-o, ven-to-e-ner-GI-oReVo má prvé a druhé používa v príklade; názov vo Vikipedio je Ventoenergio
veterná turbínaventoturbinoven-to-tur-BI-nonázov článku vo Vikipedio; aj ventelektrejo

Klíma a jej dôsledky

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
podnebie, klímaklimatokli-MA-toReVo: všetky atmosférické a poveternostné podmienky regiónu
klimatická zmenaklimata ŝanĝo, klimata ŝanĝiĝokli-MA-ta ŜAN-ĝo, kli-MA-ta ŝan-ĜI-ĝonázov vo Vikipedio je Klimata ŝanĝo; príklady v ReVo používajú klimata ŝanĝiĝo a klimatŝanĝiĝo
globálne otepľovanietutmonda varmiĝotut-MON-da var-MI-ĝonázov článku vo Vikipedio; používajú ho aj príklady v ReVo
skleníkový efektforceja efikofor-CE-ja e-FI-koReVo: otepľovanie, pretože štít, napríklad sklo, prepúšťa teplo dovnútra, ale nie von
oxid uhličitýkarbondioksidokar-bon-di-ok-SI-doReVo; názov vo Vikipedio je Karbona dioksido. Skleníkový plyn je v ReVo forcejgaso
ozónová vrstvaozontavoloo-zon-ta-VO-lopríklad v ReVo; názov vo Vikipedio je Ozona tavolo
hladina moramarnivelomar-ni-VE-loReVo
suchotrosekeco, sekegotro-se-KE-co, se-KE-gonázov vo Vikipedio je Trosekeco; príklad v ReVo používa sekego
povodeňinundoi-NUN-doReVo; sloveso inundi
lesný požiararbarbrulegoar-bar-bru-LE-goPoužíva sa v príkladoch ReVo; arbaro + brulego „veľký požiar“
odlesňovaniesenarbarigosen-ar-ba-RI-goReVo: ničenie lesov na veľkom území
rozširovanie púštídezertiĝadode-zer-ti-ĜA-donázov článku vo Vikipedio; dezerto + -iĝ- + -ad-

Slová o búrkach, ako ŝtormo „búrka“ a uragano „hurikán“, sú na stránke o počasí. Topenie ľadu vyjadruje fandiĝi, ktoré ReVo definuje ako premenu na kvapalinu teplom.

Čo môžem robiť? Každodenné činnosti

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
šetriťŝpariŜPA-riReVo význam 2: používať skromne a opatrne; ŝpari energion; opak malŝpari „plytvať“; úspora je energiŝparo (Vikipedio)
vypnúťmalŝaltimal-ŜAL-tiReVo: rozpojiť elektrický obvod
triediť, oddeliťapartigia-par-TI-giReVo: dať na osobitné miesto; apartigi la rubon „triediť odpad“
bicyklovať sabiciklibi-CI-kliReVo: cestovať na biciklo
verejná dopravapublika transportopu-BLI-ka trans-POR-tonázov článku vo Vikipedio; pozrite mesto a doprava
sadiťplantiPLAN-tiReVo: dať rastlinu do zeme, aby ďalej rástla; plantado de arboj „sadenie stromov“

Nafta, ropa a ďalšie pasce pre Slovákov

Väčšina slov v tejto oblasti je pre Slovákov povedomá. Pozor treba dať na pohonné látky a plyn:

Slovenské slovoEsperantoPoznámka
nafta (do auta)dizeloReVo: palivo, zvyčajne odvodené z nafto, ktoré sa v motore vstrekuje do silne stlačeného vzduchu
ropa, surová naftanaftoReVo: prírodná horľavá minerálna kvapalina, surovina na získavanie petroleja; ReVo ju prekladá aj slovom „nafta“
benzínbenzinoReVo: zmes ľahkých uhľovodíkov
plyngasozemný plyn je tergaso
vzduchaeroReVo: dýchateľný plyn, ktorý obklopuje Zem
uhliekarbo

Slovenské slovo „nafta“ má teda dva významy: nafta do auta je v esperante dizelo, kým nafto je surová ropa. Benzín a plyn sa zhodujú.

Ako sa tvoria slová o prostredí

Časť slovaVýznamPríklady
-ad-trvajúci alebo opakovaný dejpoluado znečisťovanie, dezertiĝado rozširovanie púští
-iĝ-stať savarmiĝi otepliť sa, sekiĝi vyschnúť, fandiĝi roztopiť sa, ŝanĝiĝi zmeniť sa (samo)
-ig-urobiť, spôsobiťvarmigi ohriať, sekigi vysušiť, malpurigi zašpiniť, recikligi
re-znovarecikligi, reuzi, rearbarigo, renoviĝanta „obnovujúci sa“
mal-opakmalŝpari plytvať, malpurigi, malpliiĝi zmenšiť sa
sen-bezsenarbarigo, senpolua „neznečistený“
-aĵ-konkrétna vecpoluaĵo znečisťujúca látka, forĵetaĵo vyhodená vec, bruligaĵo palivo

PMEG hovorí, že -ad- označuje trvajúci dej (uzo → uzado „pravidelné používanie“) a re- znamená „znova“ a funguje len so slovami označujúcimi dej (novigi → renovigi). Dvojica -ig- a -iĝ- oddeľuje „niekto to robí“ od „deje sa to samo“: La klimato ŝanĝiĝas, ale Homoj ŝanĝas la klimaton. Preto sa používa aj klimata ŝanĝo, aj klimata ŝanĝiĝo; pozrite -ig- a -iĝ-, predpony, prípony a tvorenie slov.

Zložené slová majú hlavné slovo na konci: aerpoluo je „znečistenie ovzdušia“, mediprotekto „ochrana životného prostredia“. Spojovacie -o- je voliteľné: ReVo má ventenergio a v príklade píše ventoenergio.

Užitočné vety

EsperantoPo slovensky
Ni devas protekti la naturon.Musíme chrániť prírodu.
Ni devas ŝpari energion kaj akvon.Musíme šetriť energiou a vodou.
Ni apartigas paperon, vitron kaj plaston de la alia rubo.Papier, sklo a plast triedime od ostatného odpadu.
Mi forĵetas la rubon en la rubujon.Vyhadzujem odpad do koša.
Oni povas recikligi vitron, paperon kaj metalon.Sklo, papier a kov sa dajú recyklovať.
Mi malŝaltas la lumon, kiam mi eliras el la ĉambro.Keď odchádzam z izby, zhasínam svetlo.
Mi biciklas al la laboro kaj uzas publikan transporton, kiam pluvas.Do práce chodím na bicykli a keď prší, používam verejnú dopravu.
Ni plantis dek arbojn en la parko.V parku sme vysadili desať stromov.
La klimato ŝanĝiĝas, kaj la glaĉeroj fandiĝas.Podnebie sa mení a ľadovce sa topia.
Sunpaneloj kaj ventoturbinoj produktas elektron sen fosilia brulaĵo.Solárne panely a veterné turbíny vyrábajú elektrinu bez fosílnych palív.
La aero en la urbo estas poluita.Vzduch v meste je znečistený.
Post la forta pluvo la rivero inundis la vilaĝon.Po silnom daždi rieka zaplavila dedinu.

Vo vete o koši akuzatívne -n po en ukazuje pohyb dovnútra koša. Poluita je minulé trpné príčastie od polui.

Časté otázky

Ako sa povie „životné prostredie“ po esperantsky?

Medio. ReVo ho definuje ako fyzické okolie, v ktorom žije živá bytosť, a ĉirkaŭaĵo je oblasť okolo niečoho. „Ochrana životného prostredia“ je mediprotekto.

Ako sa povie „klimatická zmena“ a „globálne otepľovanie“?

Klimata ŝanĝo, aj klimata ŝanĝiĝo, pre klimatickú zmenu a tutmonda varmiĝo pre globálne otepľovanie. Vikipedio má články s názvami Klimata ŝanĝo a Tutmonda varmiĝo a príklady v ReVo používajú klimata ŝanĝiĝo a tutmonda varmiĝo.

Ako sa povie „recyklovať“ po esperantsky?

Recikligi je sloveso a recikligo podstatné meno. Môžete vidieť aj reciklado, ktoré Vikipedio presmeruje na Recikligo.

Ako sa povie „šetriť energiou“ po esperantsky?

Ŝpari energion. Opakom je malŝpari „plytvať“ a podstatné meno pre úsporu energie je energiŝparo.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.