Esperantopedia

Frázy

Svetadiely, oceány a zemepis sveta v esperante

Pomenujte svetadiely, oceány, rieky a hory a naučte sa, ktoré zemepisné názvy berú la.

Aktualizované: 5 min čítania

Šesť častí sveta sa po esperantsky volá Eŭropo, Azio, Afriko, Ameriko, Oceanio a Antarkto a päť oceánov Atlantiko, Pacifiko, Hinda Oceano, Arkta Oceano a Antarkta Oceano. Sú to zoznamy z ReVo, internetového esperantského slovníka. Zemepisný názov je podstatné meno na -o s veľkým písmenom; prídavné meno (eŭropa) a obyvateľ (eŭropano) sa tvoria pravidelnými koncovkami. Názvy krajín sú na stránke krajiny a jazyky a bežné slová o krajine, ako rivero a monto, na stránke príroda. Prízvučné slabiky sú veľkými písmenami.

Svetadiely

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
EurópaEŭropoeŭ-RO-poeŭropa, eŭropano
ÁziaAzioa-ZI-oazia, aziano
AfrikaAfrikoa-FRI-koafrika, afrikano
Amerika (obe Ameriky)Amerikoa-me-RI-koamerika, amerikano; oba svetadiely dohromady
Severná AmerikaNordameriko, Nord-Amerikonor-da-me-RI-kooba spôsoby písania sa vyskytujú v ReVo
Južná AmerikaSudameriko, Sud-Amerikosu-da-me-RI-koPMEG uprednostňuje jednoslovné Sud-Ameriko pred Suda Ameriko
OceániaOceanioo-ce-a-NI-oAustrália a ostrovy okolo nej
Austrália (kontinent)Aŭstralioaŭs-tra-LI-onajmenší kontinent; aj štát
AntarktídaAntarktoan-TARK-toprídavné meno antarkta
EuráziaEŭrazioeŭ-ra-ZI-oEurópa a Ázia dohromady; najväčší kontinent

Pridajte -an- pre človeka a -in- pre ženu: aziano, azianino. Zložené názvy tvoria zložené prídavné mená: nordamerika, sudamerikano. Ameriko zahŕňa oba svetadiely, takže občan Spojených štátov je usonano, od Usono. Slovenská „Antarktída“ sa podobá zastaranému Antarktido, nie dnešnému Antarkto (pozrite nižšie).

Svetadiel, alebo kontinent?

ReVo definuje mondoparto ako jedno zo šiestich veľkých delení zemského povrchu a poznamenáva, že ľudia často počítajú len päť obývaných, bez Antarkto. Kontinento definuje ako veľkú pevninu obklopenú oceánom, cez ktorú sa dá prejsť bez prekročenia mora, napríklad Eŭrazio, a použitie kontinento namiesto mondoparto označuje ako „evitinde“ („treba sa mu vyhnúť“). Staršie názvy Antarktido a Antarktio zastarali, keď Akadémia v Deviatom oficiálnom dodatku (2007) urobila oficiálnym Antarkto.

Oceány a moria

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
Atlantický oceánAtlantiko, Atlantika Oceanoat-lan-TI-komedzi Amerikou, Európou a Afrikou
Tichý oceánPacifiko, Pacifika Oceanopa-ci-FI-koReVo uvádza aj Silenta Oceano
Indický oceánHinda OceanoHIN-da o-ce-A-no
Severný ľadový oceánArkta OceanoARK-ta o-ce-A-noArkto je oblasť okolo severného pólu
Južný oceánAntarkta Oceanoan-TARK-ta o-ce-A-noVikipedio uvádza aj Suda Oceano
Stredozemné moreMediteraneo, Mediteranea Marome-di-te-ra-NE-ojeho brehy patria Európe, Ázii a Afrike
Baltské moreBalta MaroBAL-ta MA-roBaltio je oblasť, nie more (PMEG)
Severné moreNorda MaroNOR-da MA-ro
Čierne moreNigra MaroNI-gra MA-ro
Červené moreRuĝa MaroRU-ĝa MA-ro
Kaspické moreKaspia Maro, Kaspiokas-PI-a MA-roslané jazero, najväčšie jazero na svete (ReVo)
Mŕtve moreMorta Maro, Malviva MaroMOR-ta MA-roMalviva je Zamenhofov tvar

ReVo opisuje maro ako časť oceánu nejako vymedzenú a, najmä v názvoch, ako veľké slané jazero. Dlhé a krátke tvary znamenajú to isté: PMEG píše la Atlantika oceano = la oceano Atlantiko = Atlantiko a poznamenáva, že Afriko, Pacifiko a Gango nemajú k svojim esperantským tvarom skutočnú alternatívu.

Rieky

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
NílNiloNI-lov Egypte sa vlieva do Stredozemného mora
NigerNiĝeroni-ĜE-rozápadná Afrika; aj štát
AmazonkaAmazonoa-ma-ZO-norieka s najväčším množstvom vody na svete (ReVo)
MississippiMisisipomi-si-SI-potečie na juh cez Spojené štáty
GangaGangoGAN-goasi 2 500 km; tečie južne od Himalájí
Jang-c'-ťiangJangziojang-ZI-onajdlhšia rieka v Eurázii, 6 300 km (ReVo)
Tigris, EufratTigriso, Eŭfratoti-GRI-so, eŭ-FRA-toz Turecka cez Irak
DunajDanuboda-NU-bodo Čierneho mora
RýnRejnoREJ-nozo Švajčiarska do Severného mora
VolgaVolgoVOL-gonajdlhšia rieka v Európe

ReVo nazýva Níl popri Amazonke najdlhšou riekou sveta; ktorá je dlhšia, je sporné (Vikipedio).

Hory, púšte a ostrovy

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
AlpyAlpojAL-pojmnožné číslo; zahŕňa Švajčiarsko a susedné krajiny
PyrenejePireneojpi-re-NE-oj430 km pozdĺž francúzsko-španielskej hranice
UralUralou-RA-lomedzi Európou a Sibírom
HimalájeHimalajohi-ma-LA-jojednotné číslo; najvyššie pohorie na Zemi (ReVo)
Mount EverestEverestoe-ve-RES-tonajvyššia hora sveta; 8 848,86 m (nepálsko-čínske meranie, 2020)
AndyAndojAN-dojmnožné číslo; pozdĺž západného pobrežia Južnej Ameriky
KilimandžároKilimanĝaroki-li-man-ĜA-ronajvyššia hora Afriky, 5 895 m (ReVo)
SaharaSaharosa-HA-roveľmi horúca, piesočnatá a kamenistá púšť v severnej Afrike
GrónskoGronlandogron-LAN-donajväčší ostrov sveta, nepočítajúc kontinenty
BorneoBorneobor-NE-otretí najväčší ostrov sveta (ReVo)
MadagaskarMadagaskaroma-da-gas-KA-rov Indickom oceáne, východne od Afriky

Zemepisné slová

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
ostrovinsuloin-SU-loinsulano „ostrovan“
súostrovieinsularo, arkipelagoin-su-LA-ro, ar-ki-pe-LA-go-ar- „skupina“
polostrovduoninsulodu-on-in-SU-loduon- „polovica“
myskaboKA-boReVo: terkapo
zálivgolfoGOL-fo
prieliv, úžinamarkolomar-KO-lomar- + kolo „krk“
pobrežiemarbordomar-BOR-do
rovníkekvatoroek-va-TO-ro
pólpolusopo-LU-sonorda poluso, suda poluso
pologuľaduonglobo, hemisferodu-on-GLO-bo, he-mis-FE-ro
podnebieklimatokli-MA-to
hranicalandlimoland-LI-mohranica medzi dvoma štátmi
hlavné mestoĉefurboĉe-FUR-bo
obyvateľstvoloĝantarolo-ĝan-TA-rovšetci ľudia žijúci na jednom mieste
svetmondoMON-dotutmonda „celosvetový“

Väčšina sú zložené slová: duon·insul·o „pol-ostrov“, land·lim·o „hranica krajiny“, mar·bord·o „morský breh“, ĉef·urb·o „hlavné mesto“. Slovenský „polostrov“ je rovnako zložený z „pol“ a „ostrov“. Pozrite tvorenie slov, predpony a prípony.

Svetové strany a oblasti

Štyri hlavné svetové strany, nordo, sudo, oriento a okcidento, a tvary norde a norden sú na stránke mesto a doprava. Spojením dávajú vedľajšie svetové strany a pomenúvajú oblasti.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
severovýchodnordorientonor-do-ri-EN-toprídavné meno nordorienta
severozápadnordokcidentonor-dok-ci-DEN-to
juhovýchodsudorientosu-do-ri-EN-to
juhozápadsudokcidentosu-dok-ci-DEN-to
východná Európaorienta Eŭropoo-ri-EN-ta eŭ-RO-povýchodná časť Európy
Blízky východMezoriento, Mez-Orientome-zo-ri-EN-toReVo má aj Meza Oriento
Západ (kultúrne)la Okcidentola ok-ci-DEN-toReVo: v tomto zmysle sa zvyčajne píše s veľkým písmenom

Slovensko v zemepise

Slovensko leží v strednej Európe a nemá more: Slovakujo ne havas maron. Podľa ReVo susedí s piatimi štátmi; ich esperantské názvy a hlavné mestá sú v tabuľke (o názvoch na -ujo, -io a -lando pozrite krajiny a jazyky). ReVo uvádza aj variant Slovakio.

Susedný štátEsperantoHlavné mesto
ČeskoĈeĥujoPrago
PoľskoPollandoVarsovio
UkrajinaUkrainujoKievo
MaďarskoHungarujoBudapeŝto
RakúskoAŭstrujoVieno

Hlavné mesto Slovenska je Bratislavo. Podľa Vikipedio sa rozkladá na oboch brehoch Dunaja (Danubo), ktorý ReVo opisuje ako veľkú rieku tečúcu z Nemecka cez Rakúsko, Maďarsko a Rumunsko do Čierneho mora (Nigra Maro). Príklad: Bratislavo, la ĉefurbo de Slovakujo, etendiĝas sur ambaŭ bordoj de Danubo. – „Bratislava, hlavné mesto Slovenska, sa rozkladá na oboch brehoch Dunaja.“

Tatry (Tatroj) sú podľa ReVo slovensko-poľská časť Karpát (Karpatoj), ktoré sa tiahnu v oblúku od Slovenska po Rumunsko. Väčšina Tatier leží na Slovensku a ich najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (asi 2 655 m), najvyšší vrch celých Karpát (Vikipedio a slovenská Wikipédia). Pre tento vrch esperanto nemá osobitný názov; Vikipedio používa slovenský: Gerlachovský štít estas la plej alta monto de la Tatroj. – „Gerlachovský štít je najvyššia hora Tatier.“

Píšu sa zemepisné názvy s la?

PMEG triedi názvy do dvoch skupín. Obyčajné vlastné meno la neberie, názov zložený z bežných slov ho berie. Slovenčina člen nemá, preto sa pri zemepisných názvoch ľahko pomýlite; riaďte sa tabuľkou.

Druh názvula?Príklady
obyčajné vlastné menonieAtlantiko, Mediteraneo, Nilo, Himalajo, Norda Ameriko
množný názov na -jvoliteľné(la) Alpoj, (la) Andoj, (la) Filipinoj
názov z bežných slovánola Ruĝa Maro, la Persa Golfo, la Bonespera Kabo
opisné slovo pred názvománola rivero Nilo, la Atlantika oceano

PMEG hovorí, že la Himalajo, la Atlantiko a la Mediteraneo nie sú správne, hoci niekedy znesiteľné. Keď prídavné meno len vyberá časť miesta, PMEG nepíše la a používa malé písmeno: en orienta Azio „vo východnej Ázii“. Viac o la.

Zemepis sveta vo vetách

EsperantoPo slovensky
Eŭropo kaj Azio kune formas Eŭrazion.Európa a Ázia spolu tvoria Euráziu.
Kanado kaj Usono estas en Nordameriko.Kanada a Spojené štáty sú v Severnej Amerike.
Kiom da oceanoj estas en la mondo? – Kvin: Atlantiko, Pacifiko, la Hinda, la Arkta kaj la Antarkta Oceano.Koľko oceánov je na svete? – Päť: Atlantický, Tichý, Indický, Severný ľadový a Južný oceán.
Nilo fluas norden kaj enfluas en Mediteraneon.Níl tečie na sever a vlieva sa do Stredozemného mora.
Volgo estas la plej longa rivero en Eŭropo.Volga je najdlhšia rieka v Európe.
Kiu estas la plej alta monto en la mondo? – Everesto, en Himalajo.Ktorá je najvyššia hora na svete? – Everest v Himalájach.
Francujo kaj Hispanujo havas komunan landlimon ĉe la Pireneoj.Francúzsko a Španielsko majú spoločnú hranicu v Pyrenejách.
Kiu estas la ĉefurbo de Pollando? – Varsovio.Ktoré je hlavné mesto Poľska? – Varšava.
La ekvatoro apartigas la nordan duonglobon de la suda.Rovník oddeľuje severnú pologuľu od južnej.

Všimnite si norden „na sever“ a enfluas en Mediteraneon: akuzatívne -n ukazuje pohyb. O plej „najviac“ pozrite stupňovanie.

Časté otázky

Ako sa povie „kontinent“ po esperantsky?

Kontinento je veľká pevnina obklopená oceánom, napríklad Eŭrazio. Pre jedno zo šiestich veľkých delení Zeme používa ReVo mondoparto „časť sveta“.

Koľko svetadielov je v esperante?

ReVo uvádza šesť častí sveta: Afriko, Ameriko, Antarkto, Azio, Eŭropo a Oceanio. Ak počítate len obývané, je ich päť; ak rozdelíte Ameriko na dva a použijete Aŭstralio, je ich sedem.

Ako sa po esperantsky povie Severná a Južná Amerika?

Nordameriko alebo Nord-Ameriko a Sudameriko alebo Sud-Ameriko. PMEG odporúča jednoslovné Sud-Ameriko pred Suda Ameriko.

Používa sa la pred názvom mora alebo pohoria?

Pri názvoch z bežných slov áno: la Ruĝa Maro, la Balta Maro. Pri obyčajných vlastných menách nie: Mediteraneo, Himalajo. Množné názvy, ako Alpoj a Andoj, ho môžu mať.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.