Škola v esperante – predmety, pomôcky, lerni a studi

Škola je po esperantsky lernejo, utvorené ako lern·ej·o, „učiť sa“ plus „miesto“: miesto určené na učenie. Žiak je lernanto, učiteľ instruisto a tri kľúčové slovesá sú lerni „učiť sa“, instrui „učiť (niekoho)“ a studi „študovať“. Oplatí sa poznať tri pasce: studento je vysokoškolák, profesoro je vysokoškolský profesor a lerni nie je sloveso pre „zistiť, dozvedieť sa“. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

#Druhy škôl

Názvy a vek školských stupňov sa v jednotlivých krajinách líšia, preto ich slovník ReVo vymedzuje podľa miesta v postupnosti a uvádza vekové rozpätia, ktoré závisia od krajiny.

Anglické „college“ nemá v esperante jediný ekvivalent. ReVo definuje kolegio ako ústav alebo fakultu a uvádza ho popri gimnazio a liceo ako možnú strednú školu, preto pre presnosť povedzte universitato, fakultato alebo mezlernejo.

#Ľudia v škole

Dvaja falošní priatelia si zaslúžia pozornosť. Pre dieťa v škole ReVo v poznámke o používaní odporúča lernanto, nie studento. A význam, aký má profesoro v románskych krajinách (učiteľ základnej alebo strednej školy), ReVo označuje za medzinárodne zavádzajúci a odporúča sa mu v esperante vyhnúť. Školský učiteľ je instruisto; viac slov o práci je na stránke práca a povolania.

#Slovenská škola po esperantsky

Slovenské školy majú svoje vlastné názvy; esperantské slová pre ne nájdete v ReVo.

Niekoľko slovenských pascí:

• Študent. Po slovensky sa „študentom“ často hovorí aj gymnazistovi alebo inému stredoškolákovi, no esperantské studento je len vysokoškolák. Stredoškolák aj žiak základnej školy je lernanto.
• Profesor. Na gymnáziu sa učiteľovi často hovorí „pán profesor“, ale esperantské profesoro patrí vysokej škole; učiteľ je instruisto.
• Študovať a učiť sa. Po slovensky sa „študuje“ aj na strednej škole, po esperantsky na to stačí lerni. Pre „študujem na gymnáziu“ je prirodzenejšie Mi lernas en la gimnazio.
• Známka. Slovenská jednotka je najlepšia známka, no stupnice sa v jednotlivých krajinách líšia (napríklad v Poľsku je najlepšia šestka), a noto preto samo osebe nehovorí, či je známka dobrá. Doplňte hodnotenie: Mi ricevis la plej bonan noton „Dostal/a som najlepšiu známku“.
• Učiť. Slovenské „učiť“ a „učiť sa“ sa líšia len slovkom „sa“, po esperantsky sú to dve rôzne slovesá: instrui a lerni. Zabudnuté „sa“ je teda v esperante chyba významu, nielen koncovky.

#Školské predmety

Školský predmet je fako „odbor“ vedomostí a príklad v ReVo pri fako nazýva školské predmety lernofakoj. Jazyky sa pomenúvajú prídavným menom: la angla „angličtina“, la franca „francúzština“.

#Školské pomôcky a prípona -il-

PMEG opisuje príponu -il- ako „nástroj, prístroj, prostriedok“: to, čo stojí pred ňou, ukazuje činnosť. Tak z skribi „písať“ vzniká skribilo, akýkoľvek písací nástroj. Obyčajné korene ako libro, kajero a krajono nemajú -il-.

#Hodiny, domáce úlohy a skúšky

#Slovesá pre učenie, vyučovanie a skúšky

#Učiť sa, študovať alebo učiť: lerni, studi, instrui

ReVo definuje lerni ako osvojovanie si vedomostí a návykov z vedy, umenia, remesla či športu a tiež ako získavanie vedomostí skúsenosťou. Studi definuje ako usilovnú prácu, prostredníctvom kurzov, čítania a cvičení, na získanie hlbokých vedomostí v nejakom odbore. Instrui je odovzdávať vedomosti: instrui ion al iu alebo instrui iun pri io.

Dve slovesá pre toho, kto sa učí, sa prekrývajú. Pri jazyku sú správne Mi lernas Esperanton aj Mi studas Esperanton; druhé zdôrazňuje cieľavedomé štúdium. Typické chyby:

#Hovoríme o škole

#Školské slová z častí slov

Instruanto je každý, kto práve učí, instruisto učí z povolania; porovnajte prípony, tvorenie slov a príčastia. Prípona -iĝ- „stať sa“ dáva diplom·iĝ·i, doslova „dostať sa k diplomu“. Na učenie samotného esperanta začnite sprievodcom učením; stránka o skúškach sa venuje certifikačným skúškam KER.

#Časté otázky

#Ako sa povie „škola“ po esperantsky?

Lernejo. Použite en la lernejo pre „v škole“ a al la lernejo pre „do školy“: Mi estas en la lernejo, Mi iras al la lernejo.

#Aký je rozdiel medzi lerni a studi?

Lerni je osvojovať si vedomosti alebo zručnosť: lerni naĝi. Studi je dôkladne si osvojovať celý odbor, ako na vysokoškolskom štúdiu: studi fizikon. Pri jazyku sa používajú obe, takže Mi lernas Esperanton aj Mi studas Esperanton sú správne; instrui je „učiť“.

#Aký je rozdiel medzi lernanto a studento?

Lernanto je každý, kto sa učí, a správne slovo pre dieťa v škole. Studento je ten, kto sa učí na univerzite alebo akadémii.

#Ako sa povie „zajtra mám skúšku“?

Mi havas ekzamenon morgaŭ. Na vykonanie skúšky povedzte ekzameniĝi alebo fari ekzamenon, na úspešné zloženie trapasi ekzamenon.

#Ako sa povie „stredná škola“ a „vysoká škola“?

Pre strednú školu použite mezlernejo, gimnazio alebo liceo. Pre vysokú školu vyberte podľa významu universitato, fakultato alebo supera lernejo.

#Zdroje

• ReVo: lernejo, bazlernejo, mezlernejo, lernanto, lerni, lernilo, instrui, studi, studento, ekzameni, ekzameno, ekzameniĝi, ekzamenisto, diplomo, klaso, leciono, profesoro, universitato
• ReVo: gimnazio, liceo, kolegio, rektoro, infanĝardeno, fako, ĥemio, kemio, matematiko, geografio, historio, gimnastiko, gimnastikejo, klasĉambro, fiziko, biologio, lingvo, literaturo, muziko, sporto, arto, desegni
• ReVo: kajero, krajono, skribilo, gumo, tabulo, kreto, pupitro, liniilo, kalkulilo, pintigi, tornistro, dorsosako, horaro, hejmtasko, noto, ekscii
• ReVo, slovenské súvislosti: abituriento, abiturienta ekzameno, libertempo
• PMEG: EJ, IL, IST, ESTR, AN, IĜ, Participoj kiel O-vortoj, Bazaj reguloj de elparolo
• Wiktionary, CC BY-SA 4.0: diplomiĝi (po anglicky)
• Tatoeba, CC BY 2.0 FR, použitie overené na vetách #558938, #597790, #552655, #561521