Učenie
100 najčastejších podstatných mien v esperante s príkladmi
Sto podstatných mien, jedna koncovka a dva drobné dodatky: dokopy tvoria 5,2 % všetkých slov v každodenných esperantských vetách.
Najčastejšie esperantské podstatné mená sú homo „človek“, tempo „čas“, libro „kniha“, infano „dieťa“, jaro „rok“ a lingvo „jazyk“. 100 najčastejších podstatných mien z nášho zoznamu 1 000 najbežnejších slov tvorí 5,2 % všetkých slov v korpuse s 5,8 milióna slov z každodenných esperantských viet a samotných desať najčastejších tvorí 1,3 %. Každé podstatné meno sa končí na -o, takže ho spoznáte na prvý pohľad, a tabuľka nižšie uvádza pri každom dve alebo tri ďalšie slová utvorené z rovnakého koreňa.
Každé podstatné meno sa končí na -o, množné číslo má -j a predmet -n
Pre viac než jedno pridajte -j, pre priamy predmet -n. Ak podstatné meno potrebuje obe, poradie je vždy -j a potom -n. Výnimky neexistujú; pozri podstatné a prídavné mená a akuzatív.
| Tvar | Koncovka | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| jeden | -o | La libro estas sur la tablo. | „Kniha je na stole.“ |
| niekoľko | -oj | La libroj estas sur la tablo. | „Knihy sú na stole.“ |
| jeden, ako predmet | -on | Mi legas la libron. | „Čítam knihu.“ |
| niekoľko, ako predmet | -ojn | Mi legas la librojn. | „Čítam knihy.“ |
Slovenčina má šesť pádov a tri rody; esperanto má len dva tvary podstatného mena v každom čísle, -o a -on. Ostatné pády nahrádzajú predložky: en la domo „v dome“, kun la patro „s otcom“. Samotné -n po predložke označuje smer: en la domo „v dome“, ale en la domon „do domu“.
Esperanto má len člen la („ten“), ktorý sa nikdy nemení: la libro, la libroj, la librojn. Slovo pre „nejaký“ neexistuje: libro znamená „kniha“ aj „nejaká kniha“. Slovenčina člen nemá, a preto je la pre Slovákov nové.
Podstatné mená pre osoby: -in- tvorí ženský tvar
Esperanto nemá gramatický rod. Väčšina slov pre osoby, napríklad homo, infano, amiko, persono, instruisto, kuracisto a studento, o pohlaví nič nehovorí. Niekoľko koreňov je už významom mužských a prípona -in- z nich tvorí ženský tvar. Šesť takých dvojíc patrí medzi 100 najčastejších podstatných mien; čísla udávajú poradie v zozname.
| Významom mužské | Ženské s -in- |
|---|---|
| patro „otec“ (133) | patrino „matka“ (173) |
| frato „brat“ (221) | fratino „sestra“ (261) |
| filo „syn“ (237) | filino „dcéra“ (342) |
| knabo „chlapec“ (218) | knabino „dievča“ (228) |
| edzo „manžel“ (402) | edzino „manželka“ (230) |
| viro „muž“ (156) | virino „žena“ (174) |
Predpona ge- označuje obe pohlavia spolu: gepatroj „rodičia“, gefratoj „súrodenci“, gefiloj „synovia a dcéry“, geedzoj „manželia“. Pozri prípony a predpony. Slovenčina naopak tvorí ženský tvar pri väčšine povolaní („učiteľ – učiteľka“); v esperante je instruisto učiteľ aj učiteľka a instruistino poviete, len keď chcete zdôrazniť, že ide o ženu.
10 podstatných mien, od ktorých začať
Je to náš vlastný výber, nie oficiálny zoznam. Šesť z desiatich patrí medzi 20 najčastejších podstatných mien v tabuľke. Nomo, akvo, demando a familio sú v zozname nižšie, ale začiatočník ich potrebuje už v prvom rozhovore.
| Podstatné meno | Po slovensky | Prečo prvé | Príklad |
|---|---|---|---|
| nomo | meno | Predstavenie sa | Mia nomo estas Anna. – „Moje meno je Anna.“ |
| amiko | priateľ, kamarát | Rozprávanie o ľuďoch, ktorých poznáte | Mi havas bonan amikon. – „Mám dobrého kamaráta.“ |
| familio | rodina | Rozprávanie o domove | Ĉu vi havas grandan familion? – „Máte veľkú rodinu?“ |
| lingvo | jazyk | Povedať, ktorými jazykmi hovoríte a ktoré sa učíte | Kiun lingvon vi parolas? – „Akým jazykom hovoríte?“ |
| tago | deň | Pozdravy, dátumy a plány | Kiu tago estas hodiaŭ? – „Aký je dnes deň?“ |
| tempo | čas | Plány, pozvania a zdvorilé otázky | Ĉu vi havas tempon? – „Máte čas?“ |
| akvo | voda | Jedlo, pitie a prvá vec, o ktorú požiadate | Unu glason da akvo, bonvolu. – „Jeden pohár vody, prosím.“ |
| mono | peniaze | Nakupovanie a ceny | Kiom da mono vi bezonas? – „Koľko peňazí potrebujete?“ |
| demando | otázka | Pýtanie sa a overovanie | Ĉu vi komprenas la demandon? – „Rozumiete tej otázke?“ |
| vorto | slovo | Učenie nových slov | Kion signifas tiu vorto? – „Čo znamená to slovo?“ |
100 najčastejších esperantských podstatných mien
Poradie je miesto podstatného mena medzi všetkými 1 000 slovami zoznamu, takže homo na 55. mieste je prvé podstatné meno: 54 slov pred ním tvorí 38 gramatických slov, 12 slovies a 4 príslovky. Stĺpec Rodina uvádza dve alebo tri slová utvorené z rovnakého koreňa (menej tam, kde ich Reta Vortaro, ReVo, uvádza menej); významy sú skrátené z ReVo. Príklady sú naše. Esperanto a Dio sa podľa zvyku píšu veľkým písmenom. Ktorékoľvek podstatné meno si vyhľadajte v slovníku.
| Poradie | Podstatné meno | Po slovensky | Rodina | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| 55 | homo | človek, ľudská bytosť | homa „ľudský“, homaro „ľudstvo“, homeco „ľudskosť“ | Ĉiu homo bezonas amikojn. – „Každý človek potrebuje priateľov.“ |
| 78 | tempo | čas | libertempo „voľný čas“, nuntempo „súčasnosť“, longtempe „dlho“ | Mi ne havas tempon hodiaŭ. – „Dnes nemám čas.“ |
| 88 | libro | kniha | librejo „kníhkupectvo“, libreto „brožúrka“, taglibro „denník“ | Ŝi legas interesan libron. – „Číta zaujímavú knihu.“ |
| 89 | infano | dieťa | infana „detský“, infaneco „detstvo“, infaneto „dieťatko“ | La infanoj ludas en la parko. – „Deti sa hrajú v parku.“ |
| 90 | jaro | rok | jardeko „desaťročie“, jarcento „storočie“, Novjaro „Nový rok“ | La jaro havas dek du monatojn. – „Rok má dvanásť mesiacov.“ |
| 91 | lingvo | jazyk | lingva „jazykový“, lingvisto „jazykovedec“, gestolingvo „posunkový jazyk“ | Esperanto estas facila lingvo. – „Esperanto je ľahký jazyk.“ |
| 95 | vivo | život | vivi „žiť“, viva „živý“, viveco „živosť“ | La vivo estas bela. – „Život je krásny.“ |
| 96 | tago | deň | tage „cez deň“, ĉiutaga „každodenný“, naskiĝtago „narodeniny“ | Hodiaŭ estas bela tago. – „Dnes je krásny deň.“ |
| 103 | domo | dom | dometo „domček“, domego „veľký dom, sídlo“, stacidomo „stanica“ | Nia domo havas ruĝan pordon. – „Náš dom má červené dvere.“ |
| 113 | mono | peniaze | monujo „peňaženka“, monero „minca“, poŝmono „vreckové“ | Mi ne havas sufiĉe da mono. – „Nemám dosť peňazí.“ |
| 114 | afero | vec, záležitosť | aferisto „podnikateľ“, amafero „milostný pomer“, afereca „vecný“ | Tio ne estas mia afero. – „To nie je moja vec.“ |
| 116 | amiko | priateľ, kamarát | amika „priateľský“, amikino „priateľka“, amikeco „priateľstvo“ | Mia amiko loĝas en Berlino. – „Môj kamarát býva v Berlíne.“ |
| 125 | laboro | práca | labori „pracovať“, laboristo „robotník“, kunlabori „spolupracovať“ | Mi serĉas novan laboron. – „Hľadám novú prácu.“ |
| 133 | patro | otec | patrino „matka“, bopatro „svokor, tesť“, prapatro „praotec“ | Mia patro laboras en banko. – „Môj otec pracuje v banke.“ |
| 138 | aŭto | auto | aŭtejo „garáž“, aŭtisto „vodič“, ŝarĝaŭto „nákladné auto“ | Ni veturas per aŭto. – „Cestujeme autom.“ |
| 141 | vorto | slovo | vortaro „slovník“, pasvorto „heslo“, vorta „slovný“ | Kiel oni diras tiun vorton en Esperanto? – „Ako sa to slovo povie v esperante?“ |
| 147 | horo | hodina | horaro „rozvrh, cestovný poriadok“, duonhoro „pol hodiny“, kvaronhoro „štvrťhodina“ | La filmo daŭras du horojn. – „Film trvá dve hodiny.“ |
| 154 | mondo | svet | tutmonda „celosvetový“, mondoparto „svetadiel“, mondmilito „svetová vojna“ | Esperanto estas parolata en la tuta mondo. – „Esperanto sa hovorí na celom svete.“ |
| 155 | problemo | problém, ťažkosť | problema „problematický“ | Ne estas problemo! – „Žiadny problém!“ |
| 156 | viro | muž | vira „mužský“, vireco „mužnosť“, virkato „kocúr“ | Tiu viro estas kuracisto. – „Ten muž je lekár.“ |
| 157 | hundo | pes | hundino „suka“, hundido „šteňa“, hundejo „psia búda“ | La hundo dormas sub la tablo. – „Pes spí pod stolom.“ |
| 165 | lando | krajina, štát | eksterlando „cudzina“, tutlanda „celoštátny“, landnomo „názov krajiny“ | Kiu estas la plej granda lando en la mondo? – „Ktorá je najväčšia krajina na svete?“ |
| 173 | patrino | matka | bopatrino „svokra, testiná“, prapatrino „pramatka“, duonpatrino „nevlastná matka“ | Mia patrino kuiras vespermanĝon. – „Moja mama varí večeru.“ |
| 174 | virino | žena | virina „ženský“, virineco „ženskosť“, virinismo „feminizmus“ | Tiu virino parolas kvar lingvojn. – „Tá žena hovorí štyrmi jazykmi.“ |
| 175 | ĉambro | izba, miestnosť | dormoĉambro „spálňa“, banĉambro „kúpeľňa“, klasĉambro „trieda“ | Mia ĉambro estas malgranda, sed bela. – „Moja izba je malá, ale pekná.“ |
| 181 | akvo | voda | akva „vodný“, akvumi „polievať“, marakvo „morská voda“ | Mi trinkas glason da akvo. – „Pijem pohár vody.“ |
| 184 | lernejo | škola | lerni „učiť sa“, lernanto „žiak“, mezlernejo „stredná škola“ | Mia filino iras al la lernejo. – „Moja dcéra chodí do školy.“ |
| 189 | urbo | mesto | urbano „obyvateľ mesta“, urbestro „primátor, starosta“, ĉefurbo „hlavné mesto“ | Parizo estas bela urbo. – „Paríž je krásne mesto.“ |
| 196 | frazo | veta, fráza | frazaro „zbierka viet“, frapfrazo „slogan“, frazlibro „konverzačná príručka“ | Ĉi tiu frazo estas tro longa. – „Táto veta je príliš dlhá.“ |
| 199 | nomo | meno | nomi „nazývať“, nomiĝi „volať sa“, familinomo „priezvisko“ | Kio estas via nomo? – „Aké je vaše meno?“ |
| 201 | demando | otázka | demandi „pýtať sa“, demandaro „dotazník“, demandosigno „otáznik“ | Mi havas demandon pri la leciono. – „Mám otázku k lekcii.“ |
| 202 | kato | mačka | katino „mačka (samica)“, katido „mačiatko“, virkato „kocúr“ | Nia kato ŝatas dormi sur la lito. – „Naša mačka rada spí na posteli.“ |
| 208 | Dio | Boh, boh | dia „božský“, diino „bohyňa“, sendia „bezbožný“ | Ŝi preĝas al Dio. – „Modlí sa k Bohu.“ |
| 217 | pordo | dvere | pordego „brána“, pordisto „vrátnik“, dompordo „vchodové dvere“ | Bonvolu fermi la pordon. – „Zatvorte, prosím, dvere.“ |
| 218 | knabo | chlapec | knabino „dievča“, ŝipknabo „lodný chlapec“ | La knabo havas ruĝan pilkon. – „Chlapec má červenú loptu.“ |
| 221 | frato | brat | fratino „sestra“, gefratoj „súrodenci“, frateco „bratstvo“ | Mia frato estas pli aĝa ol mi. – „Môj brat je starší ako ja.“ |
| 223 | okulo | oko | okula „očný“, okulisto „očný lekár“, okulvitroj „okuliare“ | Ŝi havas bluajn okulojn. – „Má modré oči.“ |
| 225 | mano | ruka | dekstramana „pravoruký“, maldekstramana „ľavoruký“, manpleno „hrsť“ | Li tenas libron en la mano. – „Drží knihu v ruke.“ |
| 226 | vero | pravda | vera „pravdivý“, vere „naozaj“, malvera „nepravdivý“ | Ĉu tio estas la vero? – „Je to pravda?“ |
| 228 | knabino | dievča | knabo „chlapec“ | La knabino legas fabelon. – „Dievča číta rozprávku.“ |
| 230 | edzino | manželka | edzo „manžel“, geedzoj „manželia“, edziniĝi „vydať sa“ | Lia edzino laboras en hospitalo. – „Jeho manželka pracuje v nemocnici.“ |
| 232 | ideo | nápad, myšlienka | idearo „súbor myšlienok“, samideano „človek s rovnakými názormi“ | Tio estas bona ideo! – „To je dobrý nápad!“ |
| 233 | instruisto | učiteľ | instrui „učiť“, instruado „vyučovanie“, instruejo „škola, učebňa“ | Nia instruisto parolas tre klare. – „Náš učiteľ hovorí veľmi zreteľne.“ |
| 234 | loko | miesto | loka „miestny“, loki „umiestniť“, translokiĝi „presťahovať sa“ | Ĉi tiu loko estas tre trankvila. – „Toto miesto je veľmi pokojné.“ |
| 237 | filo | syn | bofilo „zať“, gefiloj „synovia a dcéry“, duonfilo „nevlastný syn“ | Mia filo studas en la universitato. – „Môj syn študuje na univerzite.“ |
| 238 | persono | osoba | persona „osobný“, personaro „personál“, personeco „osobnosť“ | En la ĉambro estas dek personoj. – „V izbe je desať ľudí.“ |
| 241 | gepatro | rodič | patro „otec“, patrino „matka“, bogepatroj „rodičia manžela či manželky“ | Miaj gepatroj loĝas en vilaĝo. – „Moji rodičia bývajú v dedine.“ |
| 242 | vojo | cesta | vojeto „cestička“, fervojo „železnica“, aŭtovojo „diaľnica“ | Ĉu vi konas la vojon al la stacidomo? – „Poznáte cestu na stanicu?“ |
| 254 | eraro | chyba, omyl | erari „mýliť sa“, erara „chybný“, senerara „bezchybný“ | En ĉi tiu frazo estas eraro. – „V tejto vete je chyba.“ |
| 255 | amo | láska | ami „milovať“, amanto „milenec“, malamo „nenávisť“ | Amo estas pli forta ol timo. – „Láska je silnejšia ako strach.“ |
| 257 | letero | list | retletero „e-mail“, novaĵletero „spravodaj“, leteri „písať list“ | Mi skribas leteron al mia avino. – „Píšem list svojej starej mame.“ |
| 261 | fratino | sestra | frato „brat“, fratina „sesterský“, fratineco „sesterstvo“ | Mia fratino ludas pianon. – „Moja sestra hrá na klavíri.“ |
| 262 | arbo | strom | arba „stromový“, arbeto „krík“, arbaro „les“ | Sur la arbo sidas birdo. – „Na strome sedí vták.“ |
| 269 | nokto | noc | nokte „v noci“, noktiĝi „zotmieť sa“, tranokti „prenocovať“ | Dum la nokto la urbo estas silenta. – „V noci je mesto tiché.“ |
| 273 | semajno | týždeň | semajna „týždenný“, semajnfino „víkend“ | La semajno havas sep tagojn. – „Týždeň má sedem dní.“ |
| 276 | fojo | raz, krát | foje „občas“, unuafoje „prvýkrát“, ĉiufoje „zakaždým“ | Mi vidis tiun filmon du fojojn. – „Ten film som videl/a dvakrát.“ |
| 281 | familio | rodina | familia „rodinný“, familiano „člen rodiny“, familiestro „hlava rodiny“ | Nia familio estas malgranda. – „Naša rodina je malá.“ |
| 284 | Esperanto | esperanto (jazyk) | esperanta „esperantský“, esperantisto „esperantista“, esperante „po esperantsky“ | Mi parolas Esperanton ĉiutage. – „Po esperantsky hovorím každý deň.“ |
| 292 | kafo | káva | kafejo „kaviareň“, kafumi „piť kávu v spoločnosti“, kafkruĉo „kanvica na kávu“ | Ĉu vi volas kafon aŭ teon? – „Chcete kávu alebo čaj?“ |
| 294 | kuracisto | lekár | kuraci „liečiť“, bestkuracisto „veterinár“, infankuracisto „detský lekár“ | Li iris al la kuracisto, ĉar li estis malsana. – „Išiel k lekárovi, lebo bol chorý.“ |
| 298 | helpo | pomoc | helpi „pomáhať“, helpanto „pomocník“, malhelpi „brániť“ | Mi bezonas vian helpon. – „Potrebujem vašu pomoc.“ |
| 299 | tablo | stôl | tableto „stolík“, skribtablo „písací stôl“, labortablo „pracovný stôl“ | La libro estas sur la tablo. – „Kniha leží na stole.“ |
| 301 | fenestro | okno | fenestreto „okienko“, montrofenestro „výklad“ | El mia fenestro mi vidas la maron. – „Z môjho okna vidím more.“ |
| 305 | filmo | film | filmi „natáčať“, filmeto „krátke video“, desegnofilmo „kreslený film“ | Ni rigardas interesan filmon. – „Pozeráme zaujímavý film.“ |
| 307 | trajno | vlak | trajni „ísť vlakom“, rapidtrajno „rýchlik“, eltrajniĝi „vystúpiť z vlaku“ | La trajno al Varsovio foriras je la kvina. – „Vlak do Varšavy odchádza o piatej.“ |
| 310 | koro | srdce | kora „srdečný“, bonkora „dobrosrdečný“, senkora „bezcitný“ | Mia koro batas rapide. – „Srdce mi rýchlo bije.“ |
| 312 | tero | zem, pôda | tera „pozemský“, terpomo „zemiak“, alteriĝi „pristáť“ | La infanoj sidas sur la tero. – „Deti sedia na zemi.“ |
| 317 | sinjoro | pán | sinjorino „pani“, gesinjoroj „dámy a páni“ | Pardonu, sinjoro, kie estas la stacidomo? – „Prepáčte, pane, kde je stanica?“ |
| 323 | opinio | názor, mienka | opinii „domnievať sa“, miaopinie „podľa môjho názoru“, samopinii „mať ten istý názor“ | Kia estas via opinio pri tiu libro? – „Aký je váš názor na tú knihu?“ |
| 328 | morto | smrť | morti „zomrieť“, morta „smrteľný“, mortinto „zomrelý“ | Li ne timas la morton. – „Nebojí sa smrti.“ |
| 331 | minuto | minúta | minute „na minútu“, ĉiuminute „každú minútu“, lumminuto „svetelná minúta“ | Atendu minuton, bonvolu. – „Počkajte, prosím, minútu.“ |
| 332 | strato | ulica | ĉefstrato „hlavná ulica“, sakstrato „slepá ulica“, stratangulo „roh ulice“ | Mi loĝas en trankvila strato. – „Bývam na pokojnej ulici.“ |
| 335 | floro | kvet | flori „kvitnúť“, florejo „kvetinový záhon“, sunfloro „slnečnica“ | Ŝi donis al mi ruĝan floron. – „Dala mi červený kvet.“ |
| 342 | filino | dcéra | filo „syn“, bofilino „nevesta“, duonfilino „nevlastná dcéra“ | Nia filino lernas naĝi. – „Naša dcéra sa učí plávať.“ |
| 344 | monato | mesiac (v kalendári) | monata „mesačný“, mielmonato „medové týždne“ | Septembro estas la naŭa monato. – „September je deviaty mesiac.“ |
| 345 | kapo | hlava | kapdoloro „bolesť hlavy“, kapkuseno „vankúš“, kapjesi „prikývnuť“ | Mi havas doloron en la kapo. – „Bolí ma hlava.“ |
| 351 | muziko | hudba | muzika „hudobný“, muzikisto „hudobník“, muzikilo „hudobný nástroj“ | Ŝi aŭskultas muzikon ĉiuvespere. – „Každý večer počúva hudbu.“ |
| 352 | ĝardeno | záhrada | ĝardenisto „záhradník“, infanĝardeno „materská škola“, bestoĝardeno „zoologická záhrada“ | En nia ĝardeno kreskas pomarbo. – „V našej záhrade rastie jabloň.“ |
| 354 | besto | zviera | bestaro „fauna“, dombesto „domáce zviera“, rabobesto „dravec“ | Kiun beston vi plej ŝatas? – „Ktoré zviera máte najradšej?“ |
| 355 | festo | oslava, slávnosť | festi „oslavovať“, festa „slávnostný“ | Ĉiuj amikoj venis al la festo. – „Všetci priatelia prišli na oslavu.“ |
| 357 | historio | história, dejiny | historia „historický“, historiisto „historik“, prahistorio „pravek“ | Mi ŝatas legi pri la historio de Eŭropo. – „Rád/rada čítam o dejinách Európy.“ |
| 358 | ĉielo | nebo, obloha | ĉielarko „dúha“, ĉielblua „nebesky modrý“, ĉielskrapanto „mrakodrap“ | La ĉielo estas hodiaŭ tre blua. – „Obloha je dnes veľmi modrá.“ |
| 363 | manĝaĵo | jedlo, pokrm | manĝi „jesť“, manĝo „jedlo (obed, večera a pod.), jedenie“, matenmanĝo „raňajky“ | Ĉi tiu manĝaĵo estas tre bongusta. – „Toto jedlo je veľmi chutné.“ |
| 367 | rivero | rieka | rivereto „potok“, riverego „veľká rieka“ | La rivero fluas tra la urbo. – „Rieka preteká mestom.“ |
| 368 | respondo | odpoveď | respondi „odpovedať“, respondeci „byť zodpovedný“, respondeco „zodpovednosť“ | Via respondo estas ĝusta. – „Vaša odpoveď je správna.“ |
| 371 | maniero | spôsob | sammaniere „rovnakým spôsobom“, alimaniere „iným spôsobom“, vivmaniero „spôsob života“ | Ĉiu havas sian manieron lerni. – „Každý má svoj spôsob učenia.“ |
| 374 | studento | študent (vysokej školy) | studi „študovať“, studado „štúdium“, kunstudento „spolužiak“ | Mi estas studento en Vieno. – „Som študent/študentka vo Viedni.“ |
| 376 | milito | vojna | militi „viesť vojnu“, milita „vojnový“, militisto „vojak“ | Nenio estas pli malbona ol milito. – „Nič nie je horšie ako vojna.“ |
| 378 | birdo | vták | birdido „vtáča“, birdaro „kŕdeľ vtákov“, kortobirdo „hydina“ | La birdoj kantas en la arbo. – „Vtáky spievajú na strome.“ |
| 380 | situacio | situácia | situacia „situačný“ | La situacio estas tre malfacila. – „Situácia je veľmi ťažká.“ |
| 381 | vetero | počasie | misvetero „zlé počasie“, veterprognozo „predpoveď počasia“ | Kia estas la vetero hodiaŭ? – „Aké je dnes počasie?“ |
| 383 | suno | slnko | sunsubiro „západ slnka“, sunleviĝo „východ slnka“, sunumi „opaľovať sa“ | La suno brilas, kaj ni iras al la maro. – „Slnko svieti a ideme k moru.“ |
| 389 | arbaro | les | arbo „strom“, pluvarbaro „dažďový prales“, praarbaro „prales“ | Ni promenas tra la arbaro. – „Prechádzame sa lesom.“ |
| 391 | momento | okamih, chvíľa | momenta „okamžitý“, momente „v okamihu, práve teraz“, lastmomente „na poslednú chvíľu“ | Atendu momenton, mi tuj revenos. – „Počkajte chvíľu, hneď sa vrátim.“ |
| 392 | danko | vďaka, poďakovanie | danki „ďakovať“, dankema „vďačný“, sendanka „nevďačný“ | Mil dankojn por via helpo! – „Tisíckrát ďakujem za vašu pomoc!“ |
| 396 | parto | časť, diel | parte „čiastočne“, partopreni „zúčastniť sa“, plejparte „väčšinou“ | Ĉi tiu parto de la urbo estas tre malnova. – „Táto časť mesta je veľmi stará.“ |
| 398 | plano | plán | plani „plánovať“, laborplano „pracovný plán“ | Kio estas via plano por morgaŭ? – „Aký máte plán na zajtra?“ |
| 402 | edzo | manžel | edzino „manželka“, geedzoj „manželia“, edziĝi „oženiť sa“ | Ŝia edzo estas inĝeniero. – „Jej manžel je inžinier.“ |
| 405 | celo | cieľ, účel | celi „mieriť“, sencela „bezúčelný“, vivcelo „životný cieľ“ | Mia celo estas lerni Esperanton. – „Mojím cieľom je naučiť sa esperanto.“ |
| 411 | vizaĝo | tvár | vizaĝesprimo „výraz tváre“, vizaĝalvizaĝe „tvárou v tvár“ | Li lavis sian vizaĝon. – „Umyl si tvár.“ |
Väčšina rodín používa pri koreni príponu alebo predponu: dom·et·o „domček“ je „dom + malý“ a bo·patr·o „svokor, tesť“ je „príbuzný cez manželstvo + otec“. Iné spájajú dva korene: dormo·ĉambro „spálňa“. Rovnaký koreň dáva aj slová iných slovných druhov, napríklad sloveso vivi a prídavné meno viva popri vivo. Pravidlá sú na stránke tvorenie slov.
Podstatné mená zo slovies a prídavných mien
Koreň nemá vlastný slovný druh; rozhoduje koncovka. Preto osem zo 100 podstatných mien má rovnaký koreň ako jedno zo 100 najčastejších slovies:
| Podstatné meno | Sloveso s rovnakým koreňom |
|---|---|
| vivo „život“ (95) | vivi „žiť“ (129) |
| laboro „práca“ (125) | labori „pracovať“ (126) |
| demando „otázka“ (201) | demandi „pýtať sa“ (188) |
| amo „láska“ (255) | ami „milovať“ (145) |
| helpo „pomoc“ (298) | helpi „pomáhať“ (110) |
| opinio „názor“ (323) | opinii „domnievať sa“ (170) |
| morto „smrť“ (328) | morti „zomrieť“ (182) |
| respondo „odpoveď“ (368) | respondi „odpovedať“ (271) |
Niekoľko ďalších dvojíc je v zozname nižšie: nomo a nomi „nazývať“ (372), eraro a erari „mýliť sa“ (633), danko a danki „ďakovať“ (635), celo a celi „mieriť“ (706), plano a plani „plánovať“ (721).
Tieto koncovky tvoria nové podstatné mená zo slovies a prídavných mien:
| Koncovka | Čo pomenúva | Príklady | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| -o na slovesnom koreni | samotný dej | labori → laboro | „pracovať“ → „práca“ |
| -ado | dej, ktorý trvá alebo sa opakuje | skribi → skribado | „písať“ → „písanie (ako činnosť)“ |
| -aĵo | konkrétnu vec spojenú s dejom alebo vlastnosťou | skribi → skribaĵo; manĝi → manĝaĵo; nova → novaĵo | „písomnosť“; „jedlo“; „novinka, správa“ |
| -eco | vlastnosť alebo stav, ktorý prídavné meno opisuje | bela → beleco; libera → libereco | „krásny“ → „krása“; „slobodný“ → „sloboda“ |
| -ulo | osobu s touto vlastnosťou | riĉa → riĉulo; blinda → blindulo | „bohatý“ → „boháč“; „slepý“ → „slepec“ |
PMEG uvádza orientačné pravidlo: -eco vždy pomenúva vlastnosť alebo stav, zatiaľ čo -aĵo zvyčajne konkrétnu vec. Takže beleco je „krása“ ako vlastnosť a belaĵo „niečo krásne“. Všetky prípony sú na stránke prípony.
Podstatné mená v esperante a v slovenčine: na čo si dať pozor
Pre Slováka je najväčší rozdiel v rode, pádoch a množnom čísle. Slovenské podstatné meno má rod, šesť pádov a rad nepravidelných množných čísel; esperantské má jedinú koncovku -o a jedno -j.
| V slovenčine | V esperante | Príklad |
|---|---|---|
| Tri rody (otec, matka, dieťa) | Gramatický rod neexistuje. Pohlavie vyjadruje prípona -in- | patro – „otec“, patrino – „matka“, infano – „dieťa“ |
| Koncovka -o pripomína stredný rod („okno“, „mesto“) | -o je len znak podstatného mena a o rode nič nehovorí | knabo – „chlapec“, kato – „mačka“, libro – „kniha“ |
| Často samostatné slová: syn – dcéra, brat – sestra, manžel – manželka | Jeden koreň a -in- | filo – filino, frato – fratino, edzo – edzino |
| Nepravidelné množné čísla: človek – ľudia, dieťa – deti, priateľ – priatelia, oko – oči | Vždy -j | homo – homoj, infano – infanoj, amiko – amikoj, okulo – okuloj |
| Len množné číslo: dvere, peniaze | Obyčajné jednotné číslo | Bonvolu fermi la pordon. – „Zatvorte, prosím, dvere.“ Mi ne havas sufiĉe da mono. – „Nemám dosť peňazí.“ |
| Povolania so ženským tvarom: učiteľ – učiteľka, herec – herečka | Jeden základný tvar, -in- pre ženu | instruisto – instruistino, kuracisto – kuracistino |
| Šesť pádov: mačka, mačky, mačke, mačku, mačke, mačkou | Len -n (akuzatív); zvyšok zariadia predložky | Mi vidas katon. – „Vidím mačku.“ Mi parolas pri kato. – „Hovorím o mačke.“ |
| Žiadny člen | Jedno la pre veci známe obom stranám; „nejaký“ neexistuje | Mi havas hundon. – „Mám psa.“ La hundo estas granda. – „Pes je veľký.“ |
Zámeno volíte podľa osoby, nie podľa rodu podstatného mena: slovenské „osoba“ je ženského rodu, ale o persono, ktorá je muž, poviete li, a o žene ŝi. Pozri zámená. Slovesá sa podľa pohlavia nemenia vôbec: Li iris – „Šiel“, Ŝi iris – „Šla“.
Niekoľko podstatných mien vyzerá povedome, ale znamená niečo iné alebo sa rozlišuje inak:
- Tempo je predovšetkým „čas“, nie slovenské „tempo“ v zmysle rýchlosti. Rýchlosť je rapideco a Mi ne havas tempon znamená „Nemám čas“.
- Letero je „list“ v zmysle písomnej správy, nie „písmeno“ ani „list stromu“. Písmeno abecedy sa povie litero, list stromu folio. Rozdiel jednej samohlásky rozhoduje o význame: Mi skribas leteron – „Píšem list“, ale la litero ĉ – „písmeno ĉ“.
- Tablo je „stôl“, nie „tabuľa“. Doska alebo tabuľa je tabulo: La libro estas sur la tablo – „Kniha leží na stole“.
- Monato je „mesiac“ v kalendári, zatiaľ čo „mesiac“ na oblohe je luno. Slovenčina má pre oboje jedno slovo, esperanto dve.
- Studento je „študent vysokej školy“ (ReVo: lernanto en supera lernejo, teda na univerzite, akadémii a podobne). Slovenčina hovorí „študent“ aj stredoškolákovi; žiak všeobecne je lernanto.
Ako sme počítali
Počítali sme 8. októbra 2026 v našom súbore esperanto-1000-common-words-sk.csv. Vychádza z 822 296 viet z Tatoeby s 5 831 657 slovami. Množné -j a akuzatívne -n sa odstraňujú, takže libro, libroj a libron sa počítajú spolu pod libro; metóda je opísaná na stránke najbežnejšie slová.
- 359 z 1 000 položiek sú podstatné mená (35,9 %). Ich hodnoty
per_milliondávajú dokopy 86 593 na milión, takže podstatné mená tvoria 8,7 % všetkých slov v korpuse. Slovesá tvoria 17,6 %. - 8 zo 100 najbežnejších slov sú podstatné mená a 62 z prvých 300.
- 100 najčastejších podstatných mien leží na pozíciách 55 až 411 zoznamu. Ich hodnoty
per_milliondávajú dokopy 52 217, teda 5,2 % všetkých slov a 60,3 % všetkých výskytov podstatných mien, ktoré zoznam pokrýva. - Prvých 10, 20 a 50 podstatných mien tvorí 1,3 %, 2,2 % a 3,8 % všetkých slov. Samotné homo tvorí 0,2 %.
Slovné druhy poznáme podľa koncoviek: položka končiaca na -o je podstatné meno, okrem gramatických slov ako kio a tio, ktoré sa počítajú medzi korelatívy. Odvodené podstatné meno sa počíta osobitne, takže patro a patrino sú dve podstatné mená. Mená písané veľkým písmenom (Maria, Parizo) sme vynechali, okrem Esperanto a Dio. Tatoeba obsahuje krátke, písané, často prekladané vety; romány alebo hovorená reč by dali iné poradie, ako ukazuje zoznam na stránke Slovná zásoba.
Časté otázky
Aké sú najčastejšie podstatné mená v esperante?
Desať najčastejších podstatných mien v našom zozname je homo, tempo, libro, infano, jaro, lingvo, vivo, tago, domo a mono. Dokopy tvoria 1,3 % všetkých slov v korpuse Tatoeby.
Koľko esperantských podstatných mien treba poznať?
20 najčastejších podstatných mien pokrýva 2,2 % všetkých slov v našom korpuse, 50 najčastejších 3,8 % a 100 najčastejších 5,2 %. Všetky podstatné mená dokopy tvoria 8,7 % slov, pretože sa v každej vete vracajú rovnaké gramatické slová a slovesá: samotné gramatické slová tvoria 44,4 %. Ostatné slovné druhy nájdete v zozname 1 000 slov.
Ako sa tvorí množné číslo podstatného mena v esperante?
Pridajte k podstatnému menu -j: libro → libroj. Pre predmet pridajte za neho -n: librojn. Platí to pre všetky podstatné mená a člen la sa nemení.
Majú esperantské podstatné mená rod?
Nie. Esperanto nemá gramatický rod. Väčšina slov pre osoby, napríklad amiko „priateľ“, o pohlaví nič nehovorí a prípona -in- tvorí ženský tvar pri koreňoch, ktoré sú významom mužské: patro „otec“ → patrino „matka“.
Ako sa v esperante urobí podstatné meno zo slovesa alebo prídavného mena?
Zmeňte koncovku: labori „pracovať“ → laboro „práca“. Pre trvajúci dej pridajte -ad- (skribado), pre konkrétnu vec -aĵ- (manĝaĵo), pre vlastnosť -ec- (beleco) a pre osobu s vlastnosťou -ul- (riĉulo). Pozri prípony.
Zdroje
- Esperantopedia: 1 000 najbežnejších esperantských slov (CSV, poradie, slovný druh, slovenský význam, početnosť na milión), spočítané 8. októbra 2026; metóda na tejto stránke
- Tatoeba: downloads – esperantské vety, stiahnuté 7. októbra 2026; licencia CC BY 2.0 FR
- Reta Vortaro (ReVo): heslá ako domo, patro, knabo, studi a skribi, prečítané 8. októbra 2026; významy slov v rodinách sú z ReVo skrátené a preložené do slovenčiny
- PMEG: Bazaj reguloj por O-vortoj, Seksa signifo de O-vortoj a stránky o príponách AD, AĴ a EC
- Wiktionary: Esperanto lemmas (CC BY-SA 4.0) a ESPDIC Paula Denisowského (CC BY 3.0), zdroje anglických významov v zozname; slovenské významy sme pripravili sami a skontrolovali ich v slovenských prekladoch ReVo
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.