Učenie
Najčastejšie prídavné mená v esperante (aj s protikladmi)
Jedna koncovka, jedno pravidlo zhody a predpona pre protiklady: 120 prídavných mien, každé s významom, protikladom a príkladom.
Najčastejšie esperantské prídavné mená sú bona „dobrý“, alia „iný“, granda „veľký“, multa „mnohý“, bela „krásny“ a nova „nový“. Náš zoznam 1 000 najbežnejších slov obsahuje 120 prídavných mien a všetky sú uvedené nižšie. Dokopy tvoria 3,2 % všetkých slov v korpuse s 5,8 milióna slov z každodenných esperantských viet a desať najčastejších tvorí 1,2 %. Prídavné meno sa končí na -a a preberá -j a -n od svojho podstatného mena, takže jedna krátka lekcia o podstatných a prídavných menách pokryje všetkých 120.
Jedna koncovka, dve koncovky zhody
Každé prídavné meno v zozname sa končí na -a, okrem ambaŭ „obaja, oba, obe“. Pre množné číslo pridajte -j a pre predmet -n, vždy v tomto poradí.
| Jednotné číslo | Množné číslo | |
|---|---|---|
| Podmet | nova libro | novaj libroj |
| Predmet (-n) | novan libron | novajn librojn |
- Po esti nie je -n: La libro estas nova. – „Kniha je nová.“ La libroj estas novaj. – „Knihy sú nové.“
- Poradie je voľné. Nova libro aj libro nova sú správne; PMEG poznamenáva, že prídavné meno za podstatným menom býva zdôraznené.
- Bez podstatného mena. Názvy jazykov vynechávajú slovo lingvo: Ŝi parolas la francan. – „Hovorí po francúzsky.“ Prídavné mená množstva často stoja samostatne: Multaj scias tion. – „Mnohí to vedia.“
- Ambaŭ je výnimka. Neberie -j ani -n a nekombinuje sa s la: ambaŭ knabinoj – „obe dievčatá“, Mi vidis ambaŭ knabinojn. – „Videl/a som obe dievčatá.“
10 prídavných mien, od ktorých začať
Je to náš vlastný výber, nie oficiálny zoznam. Šesť z desiatich patrí k šiestim vôbec najčastejším prídavným menám: bona, alia, granda, multa, bela a nova. Ďalšie štyri podľa početnosti, tuta „celý“, kelka „niekoľko“, sola „sám“ a unua „prvý“, fungujú ako malé slová pre množstvo a poradie a prídu hneď potom. Namiesto nich berieme protiklady malbona a malgranda a ďalej feliĉa a malfacila, pretože ich začiatočník potrebuje v prvých rozhovoroch.
| Prídavné meno | Po slovensky | Protiklad | Prečo prvé |
|---|---|---|---|
| bona | dobrý | malbona | Najčastejšie prídavné meno, asi jedno slovo z 500: Bonan tagon! – „Dobrý deň!“ |
| malbona | zlý | bona | Prvé slovo s mal-, ktoré stretnete |
| granda | veľký | malgranda | Veľkosť; grandega „obrovský“ je v zozname tiež |
| malgranda | malý | granda | Dopĺňa dvojicu veľkostí |
| nova | nový | malnova | Veci a novinky; malnova znamená „starý“ |
| bela | krásny, pekný | malbela | Komplimenty |
| multa | veľa, mnohý | malmulta | Množstvo: multan dankon – „veľká vďaka“ |
| alia | iný, druhý | sama | Žiadosť o niečo iné |
| feliĉa | šťastný | malfeliĉa | Priania: Feliĉan naskiĝtagon! – „Všetko najlepšie k narodeninám!“ |
| malfacila | ťažký, obtiažny | facila | Rozprávanie o učení; facila „ľahký“ nevyžaduje ďalší koreň |
120 najčastejších esperantských prídavných mien
Poradie je miesto prídavného mena medzi všetkými 1 000 slovami zoznamu, takže bona na 57. mieste je prvé prídavné meno, ktoré sa objaví. Stĺpec Protiklad uvádza slovo, ktoré by ste použili na opačný význam: slovo s mal-, ak ho ReVo, Reta Vortaro, má s čistým opačným významom, inak samostatné slovo, ktoré ReVo vymedzuje voči nemu alebo uvádza ako jeho antonymum, a – tam, kde sme nenašli prirodzenú dvojicu. Zriedkavé slová s úzkym významom, ako malpropra alebo malpreta, sme vynechali. Príklady sú naše; každé prídavné meno si vyhľadajte v slovníku.
| Poradie | Prídavné meno | Po slovensky | Protiklad | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| 57 | bona | dobrý | malbona „zlý“ | Ŝi estas bona instruistino. – „Je dobrá učiteľka.“ |
| 63 | alia | iný, druhý | sama „rovnaký“ | Mi volas alian libron. – „Chcem inú knihu.“ |
| 81 | granda | veľký | malgranda „malý“ | Ili havas grandan domon. – „Majú veľký dom.“ |
| 82 | multa | veľa, mnohý | malmulta „málo“ | En la ĉambro estas multaj homoj. – „V izbe je veľa ľudí.“ |
| 117 | bela | krásny, pekný | malbela „škaredý“ | Kia bela tago! – „Aký krásny deň!“ |
| 118 | nova | nový | malnova „starý (o veciach)“ | Mi havas novan telefonon. – „Mám nový telefón.“ |
| 123 | tuta | celý | – | Mi legis la tutan libron. – „Prečítal/a som celú knihu.“ |
| 143 | kelka | niekoľko, nejaký | – | Kelkaj infanoj ludas ekstere. – „Niekoľko detí sa hrá vonku.“ |
| 152 | sola | sám, jediný | – | Li loĝas sola. – „Býva sám.“ |
| 180 | unua | prvý | lasta „posledný“ | Ĉi tio estas mia unua vizito. – „Toto je moja prvá návšteva.“ |
| 185 | franca | francúzsky | – | Ŝi parolas la francan. – „Hovorí po francúzsky.“ |
| 193 | angla | anglický | – | Tio estas angla vorto. – „To je anglické slovo.“ |
| 229 | malbona | zlý | bona „dobrý“ | Hodiaŭ la vetero estas malbona. – „Dnes je zlé počasie.“ |
| 247 | juna | mladý | maljuna „starý (o ľuďoch)“ | Mia fratino estas ankoraŭ juna. – „Moja sestra je ešte mladá.“ |
| 248 | lasta | posledný | unua „prvý“ | Ĉu tio estas la lasta trajno? – „Je to posledný vlak?“ |
| 251 | grava | dôležitý, vážny | malgrava „nedôležitý“ | Ĉi tiu letero estas tre grava. – „Tento list je veľmi dôležitý.“ |
| 252 | longa | dlhý | mallonga „krátky“ | Ĝi estas longa rivero. – „Je to dlhá rieka.“ |
| 253 | feliĉa | šťastný | malfeliĉa „nešťastný“ | La infanoj estas feliĉaj. – „Deti sú šťastné.“ |
| 268 | malgranda | malý | granda „veľký“ | Mi havas malgrandan hundon. – „Mám malého psa.“ |
| 274 | propra | vlastný | – | Ŝi havas sian propran ĉambron. – „Má vlastnú izbu.“ |
| 277 | sama | rovnaký, ten istý | malsama „odlišný“ | Ni havas la saman nomon. – „Máme rovnaké meno.“ |
| 278 | vera | pravdivý, skutočný | malvera „nepravdivý“ | Tio estas vera rakonto. – „To je pravdivý príbeh.“ |
| 286 | ambaŭ | obaja, oba, obe | – | Ambaŭ knabinoj ŝatas muzikon. – „Obe dievčatá majú rady hudbu.“ |
| 290 | alta | vysoký | malalta „nízky“ | La monto estas tre alta. – „Hora je veľmi vysoká.“ |
| 300 | ruĝa | červený | – | Ŝi portas ruĝan robon. – „Má na sebe červené šaty.“ |
| 306 | malnova | starý (o veciach) | nova „nový“ | Ni loĝas en malnova domo. – „Bývame v starom dome.“ |
| 318 | blanka | biely | nigra „čierny“ | La neĝo estas blanka. – „Sneh je biely.“ |
| 343 | verda | zelený | – | La herbo estas verda. – „Tráva je zelená.“ |
| 346 | dua | druhý | – | Mi loĝas en la dua etaĝo. – „Bývam na druhom poschodí.“ |
| 375 | forta | silný | malforta „slabý“ | Li estas forta viro. – „Je to silný muž.“ |
| 379 | nigra | čierny | blanka „biely“ | Mi havas nigran katon. – „Mám čiernu mačku.“ |
| 386 | plia | ďalší, dodatočný | malplia „menší“ | Ĉu vi bezonas pliajn informojn? – „Potrebujete ďalšie informácie?“ |
| 388 | malfacila | ťažký, obtiažny | facila „ľahký“ | Tiu demando estas tro malfacila. – „Tá otázka je príliš ťažká.“ |
| 394 | plena | plný | malplena „prázdny“ | La glaso estas plena. – „Pohár je plný.“ |
| 400 | germana | nemecký | – | Li havas germanan aŭton. – „Má nemecké auto.“ |
| 403 | maljuna | starý (o ľuďoch) | juna „mladý“ | Mia avo estas maljuna. – „Môj dedko je starý.“ |
| 410 | japana | japonský | – | Ni manĝis japanan manĝaĵon. – „Jedli sme japonské jedlo.“ |
| 415 | certa | istý, určitý | malcerta „neistý“ | Mi estas certa pri tio. – „Som si tým istý/istá.“ |
| 436 | blua | modrý | – | La ĉielo estas blua. – „Obloha je modrá.“ |
| 441 | riĉa | bohatý | malriĉa „chudobný“ | Li estas riĉa, sed ne feliĉa. – „Je bohatý, ale nie šťastný.“ |
| 451 | interesa | zaujímavý | enuiga „nudný“ | Tio estas interesa libro. – „To je zaujímavá kniha.“ |
| 453 | stulta | hlúpy | inteligenta „inteligentný“ | Tio estis stulta demando. – „Bola to hlúpa otázka.“ |
| 454 | stranga | čudný, zvláštny | normala „normálny“ | Mi aŭdis strangan bruon. – „Počul/a som zvláštny hluk.“ |
| 457 | homa | ľudský | – | Tio estas homa eraro. – „To je ľudská chyba.“ |
| 483 | venonta | budúci, nasledujúci | pasinta „minulý“ | Ni vizitos vin la venontan semajnon. – „Navštívime vás budúci týždeň.“ |
| 490 | ĝusta | správny | malĝusta „nesprávny“ | Ĉu tio estas la ĝusta vojo? – „Je to správna cesta?“ |
| 513 | malsana | chorý | sana „zdravý“ | Mia filo estas malsana. – „Môj syn je chorý.“ |
| 516 | plura | viacerý, niekoľko | – | Li havas plurajn amikojn en Berlino. – „Má viacerých kamarátov v Berlíne.“ |
| 525 | pasinta | minulý | venonta „budúci“ | La pasinta semajno estis longa. – „Minulý týždeň bol dlhý.“ |
| 537 | laca | unavený | vigla „čulý“ | Mi estas tre laca hodiaŭ. – „Dnes som veľmi unavený/á.“ |
| 539 | eta | maličký, drobný | – | Ni havas etan kuirejon. – „Máme maličkú kuchyňu.“ |
| 541 | preta | hotový, pripravený | – | La vespermanĝo estas preta. – „Večera je hotová.“ |
| 547 | libera | voľný, slobodný | mallibera „neslobodný“ | Ĉu tiu ĉi loko estas libera? – „Je toto miesto voľné?“ |
| 593 | simpla | jednoduchý | malsimpla „zložitý“ | Mi serĉas simplan solvon. – „Hľadám jednoduché riešenie.“ |
| 599 | varma | teplý, horúci | malvarma „studený“ | La kafo estas varma. – „Káva je horúca.“ |
| 612 | farita | urobený, vyrobený | – | La laboro jam estas farita. – „Práca je už urobená.“ |
| 613 | okupata | zaneprázdnený | – | Ŝi estas tre okupata hodiaŭ. – „Dnes je veľmi zaneprázdnená.“ |
| 617 | ŝatata | obľúbený | – | Ĉi tio estas mia plej ŝatata kanto. – „Toto je moja najobľúbenejšia pieseň.“ |
| 619 | fama | slávny, preslávený | – | Ŝi estas fama kantistino. – „Je to slávna speváčka.“ |
| 621 | aĝa | vo veku, starý | juna „mladý“ | Kiom aĝa vi estas? – „Koľko máte rokov?“ |
| 623 | bonega | výborný, skvelý | malbonega „hrozný“ | La manĝaĵo estis bonega. – „Jedlo bolo výborné.“ |
| 626 | bruna | hnedý | – | Li havas brunajn okulojn. – „Má hnedé oči.“ |
| 643 | malvarma | studený, chladný | varma „teplý, horúci“ | La akvo estas tro malvarma. – „Voda je príliš studená.“ |
| 644 | usona | americký (z USA) | – | Mia amiko estas usona. – „Môj kamarát je Američan.“ |
| 658 | malmulta | málo | multa „veľa, mnohý“ | Malmultaj homoj scias tion. – „Málo ľudí to vie.“ |
| 667 | facila | ľahký, jednoduchý | malfacila „ťažký“ | Ĉi tiu ekzerco estas facila. – „Toto cvičenie je ľahké.“ |
| 668 | ĉina | čínsky | – | Mi ŝatas ĉinan teon. – „Mám rád/rada čínsky čaj.“ |
| 672 | terura | strašný, hrozný | bonega „výborný“ | La vetero estis terura. – „Počasie bolo strašné.“ |
| 675 | afabla | láskavý, prívetivý | malafabla „nevľúdny“ | La vendisto estas tre afabla. – „Predavač je veľmi prívetivý.“ |
| 680 | proksima | blízky | malproksima „ďaleký“ | La stacidomo estas proksima. – „Stanica je blízko.“ |
| 681 | malsama | odlišný, rozdielny | sama „rovnaký“ | Ni havas malsamajn opiniojn. – „Máme odlišné názory.“ |
| 684 | danĝera | nebezpečný | sekura „bezpečný“ | Tiu strato estas danĝera nokte. – „Tá ulica je v noci nebezpečná.“ |
| 704 | malfermita | otvorený | fermita „zatvorený“ | La pordo estas malfermita. – „Dvere sú otvorené.“ |
| 705 | inteligenta | inteligentný | stulta „hlúpy“ | Ŝi estas tre inteligenta knabino. – „Je to veľmi inteligentné dievča.“ |
| 728 | flava | žltý | – | Mi ŝatas flavajn florojn. – „Mám rád/rada žlté kvety.“ |
| 732 | rusa | ruský | – | Li legas rusan libron. – „Číta ruskú knihu.“ |
| 741 | mallonga | krátky | longa „dlhý“ | Mi skribis mallongan leteron. – „Napísal/a som krátky list.“ |
| 743 | fremda | cudzí | – | Ŝi lernas fremdan lingvon. – „Učí sa cudzí jazyk.“ |
| 752 | tria | tretí | – | Tio estas mia tria taso da teo. – „To je moja tretia šálka čaju.“ |
| 756 | amuza | zábavný, vtipný | – | Tiu filmo estas tre amuza. – „Ten film je veľmi zábavný.“ |
| 759 | diversa | rôzny, rozmanitý | – | Ili vendas diversajn fruktojn. – „Predávajú rôzne ovocie.“ |
| 763 | saĝa | múdry | malsaĝa „pošetilý“ | Mia avino estas saĝa virino. – „Moja stará mama je múdra žena.“ |
| 764 | dika | hrubý, tučný | maldika „tenký“ | La libro estas tre dika. – „Kniha je veľmi hrubá.“ |
| 768 | agrabla | príjemný | malagrabla „nepríjemný“ | Ĉi tiu ĉambro estas agrabla. – „Táto izba je príjemná.“ |
| 774 | multekosta | drahý | malmultekosta „lacný“ | Tiu robo estas tro multekosta. – „Tie šaty sú príliš drahé.“ |
| 776 | pura | čistý | malpura „špinavý“ | Mia ĉambro estas pura. – „Moja izba je čistá.“ |
| 784 | mortinta | mŕtvy, zomrelý | viva „živý“ | Mortinta birdo kuŝas en la ĝardeno. – „V záhrade leží mŕtvy vták.“ |
| 796 | konata | známy | – | Tiu kanto estas tre konata. – „Tá pieseň je veľmi známa.“ |
| 798 | kioma | koľký | – | Kioma horo estas? – „Koľko je hodín?“ |
| 802 | hispana | španielsky | – | Mi trinkis hispanan vinon. – „Pil/a som španielske víno.“ |
| 806 | freneza | šialený, bláznivý | – | Tio estas freneza ideo. – „To je šialený nápad.“ |
| 812 | kontenta | spokojný | malkontenta „nespokojný“ | Ni estas kontentaj pri la rezulto. – „Sme spokojní s výsledkom.“ |
| 823 | ĉarma | očarujúci | – | Vi havas ĉarman ĝardenon. – „Máte očarujúcu záhradu.“ |
| 835 | belega | nádherný | – | La vido estas belega. – „Výhľad je nádherný.“ |
| 846 | griza | sivý | – | Hodiaŭ la ĉielo estas griza. – „Dnes je obloha sivá.“ |
| 865 | okupita | obsadený, zaneprázdnený | – | Ĉu ĉi tiu seĝo estas okupita? – „Je táto stolička obsadená?“ |
| 869 | bongusta | chutný | – | La supo estas bongusta. – „Polievka je chutná.“ |
| 875 | mirinda | úžasný, obdivuhodný | – | Ĝi estis mirinda vojaĝo. – „Bola to úžasná cesta.“ |
| 878 | ĉefa | hlavný | – | Tio estas la ĉefa problemo. – „To je hlavný problém.“ |
| 879 | fermita | zatvorený | malfermita „otvorený“ | La vendejo estas fermita hodiaŭ. – „Obchod je dnes zatvorený.“ |
| 887 | antikva | staroveký, antický | moderna „moderný“ | Ni vizitis antikvan urbon. – „Navštívili sme staroveké mesto.“ |
| 897 | malriĉa | chudobný | riĉa „bohatý“ | Ili estis malriĉaj, sed feliĉaj. – „Boli chudobní, ale šťastní.“ |
| 898 | rapida | rýchly | malrapida „pomalý“ | Ŝi estas rapida kuristino. – „Je rýchla bežkyňa.“ |
| 905 | sekva | nasledujúci, ďalší | antaŭa „predchádzajúci“ | La sekva trajno foriras je la deka. – „Nasledujúci vlak odchádza o desiatej.“ |
| 919 | grandega | obrovský | – | Ni vidis grandegan elefanton. – „Videli sme obrovského slona.“ |
| 927 | komuna | spoločný | – | Ni havas komunan amikon. – „Máme spoločného kamaráta.“ |
| 930 | kara | drahý, milý | malkara „lacný“ | Kara amiko, mi skribas al vi el Parizo. – „Milý priateľu, píšem ti z Paríža.“ |
| 942 | serioza | vážny | malserioza „ľahkomyseľný“ | Li estas serioza homo. – „Je to vážny človek.“ |
| 952 | internacia | medzinárodný | – | Esperanto estas internacia lingvo. – „Esperanto je medzinárodný jazyk.“ |
| 954 | perfekta | dokonalý | – | Neniu estas perfekta. – „Nikto nie je dokonalý.“ |
| 959 | malplena | prázdny | plena „plný“ | La botelo estas malplena. – „Fľaša je prázdna.“ |
| 961 | freŝa | čerstvý | malfreŝa „nečerstvý“ | Mi aĉetis freŝan panon. – „Kúpil/a som čerstvý chlieb.“ |
| 970 | sesa | šiesty | – | Mi leviĝas je la sesa horo. – „Vstávam o šiestej.“ |
| 976 | utila | užitočný | malutila „škodlivý“ | Via konsilo estis tre utila. – „Vaša rada bola veľmi užitočná.“ |
| 977 | itala | taliansky | – | Mi ŝatas italan kafon. – „Mám rád/rada taliansku kávu.“ |
| 989 | eŭropa | európsky | – | Ŝi vojaĝas tra eŭropaj landoj. – „Cestuje po európskych krajinách.“ |
| 991 | antaŭa | predchádzajúci, bývalý | sekva „nasledujúci“ | Ni parolis pri tio en la antaŭa leciono. – „Hovorili sme o tom na predchádzajúcej lekcii.“ |
| 996 | natura | prirodzený, prírodný | malnatura „neprirodzený“ | Tio estas tute natura. – „To je úplne prirodzené.“ |
| 997 | necesa | potrebný, nevyhnutný | – | La bileto ne estas necesa. – „Lístok nie je potrebný.“ |
| 998 | taŭga | vhodný | maltaŭga „nevhodný“ | Tiu ĉambro estas taŭga por ni. – „Tá izba je pre nás vhodná.“ |
Štyri poznámky k tabuľke:
- Protiklady. 71 zo 120 prídavných mien ho má: 52 cez mal- a 19 cez samostatné slovo. 49 pomlčiek zahŕňa farby, národnosti a radové číslovky, ktoré protiklad nemajú, a prídavné mená ako amuza alebo freneza, pri ktorých žiadne jediné slovo nie je prirodzeným opakom. Pre prosté zapretie použite ne: nekonata „neznámy“, nenecesa „zbytočný“. Nie sú to protiklady; rozdiel vysvetľuje stránka protiklady v esperante.
- Príčastia. Desať položiek sú príčastia použité ako prídavné mená: venonta, pasinta, farita, okupata, ŝatata, mortinta, malfermita, okupita, fermita a konata. Pozri príčastia.
- Okupata a okupita. Obe sú trpné príčastia slovesa okupi a obe znamenajú „zaneprázdnený“. Zamenhof napísal, že zvyk vyžaduje mi estas okupita (Lingvaj Respondoj, citované v ReVo). PMEG tiež považuje okupita za obvyklejší tvar, ale hovorí, že pre zaneprázdnenie prácou možno použiť ktorékoľvek z nich, bez praktického rozdielu. V našom zozname je častejšie okupata (617). Obsadené miesto je okupita.
- Farby. Osem farieb je ruĝa, blanka, verda, nigra, blua, bruna, flava a griza; ďalšie odtiene a použitie hel- a mal-hel- sú na stránke farby.
Protiklady: mal- a samostatné slová
Trinásť prídavných mien v zozname začína na mal- a dvanásť dvojíc je v zozname s oboma slovami: bona a malbona, granda a malgranda, multa a malmulta, nova a malnova, juna a maljuna, longa a mallonga, sama a malsama, plena a malplena, riĉa a malriĉa, varma a malvarma, facila a malfacila, fermita a malfermita. Jeden koreň vám dá oba konce stupnice; pozri predpony a 74 dvojíc na stránke protikladov.
Iné protiklady sú dve samostatné slová, takže mal- nepomôže. Tieto dvojice sú v tabuľke vyššie:
| Dvojica | Po slovensky | Prečo ich spájame |
|---|---|---|
| nigra – blanka | čierny – biely | ReVo uvádza blanka ako antonymum k nigra |
| unua – lasta | prvý – posledný | Prvé a posledné miesto v rade |
| venonta – pasinta | budúci – minulý | ReVo vymedzuje každé voči druhému |
| sekva – antaŭa | nasledujúci – predchádzajúci | Poradie v rade alebo v čase |
| laca – vigla | unavený – čulý | ReVo vymedzuje laca ako malvigla |
| stulta – inteligenta | hlúpy – inteligentný | ReVo vymedzuje malinteligenta ako stulta |
| interesa – enuiga | zaujímavý – nudný | ReVo vymedzuje enui ako cítiť nelibosť z nedostatku záujmu |
| danĝera – sekura | nebezpečný – bezpečný | Sekura znamená byť v situácii bez nebezpečenstva |
| antikva – moderna | staroveký – moderný | ReVo vymedzuje moderna „na rozdiel od starovekého“ |
| alia – sama | iný – rovnaký | ReVo vymedzuje alia ako malsama |
| terura – bonega | strašný – výborný | ReVo vymedzuje terura v jednom význame ako malbonega |
| stranga – normala | čudný – normálny | ReVo vymedzuje stranga ako nezvyčajné; nenormala je medzi príbuznými slovami |
Stupňovanie: pli, plej, ol
Prídavné mená nemajú stupňovaciu koncovku. Pli znamená „viac“, plej „najviac“, ol „než“ a tiel … kiel „tak … ako“. Nepravidelné tvary neexistujú: „lepší“ je pli bona a „horší“ je pli malbona. Slovenčina má nepravidelné tvary („dobrý – lepší – najlepší“, „zlý – horší“, „veľký – väčší“); esperanto ich nahrádza stále rovnakým pli a plej. Úplné pravidlá sú na stránke stupňovanie.
| Význam | Vzorec | Príklad |
|---|---|---|
| viac … než | pli … ol | Tiu libro estas pli interesa ol ĉi tiu. – „Tá kniha je zaujímavejšia ako táto.“ |
| najviac | la plej … el | Ŝi estas la plej juna el la infanoj. – „Je najmladšia z detí.“ |
| menej … než | malpli … ol | Ĉi tiu ekzerco estas malpli malfacila ol la alia. – „Toto cvičenie je menej ťažké ako to druhé.“ |
| tak … ako | tiel … kiel | La libro estas tiel dika kiel la vortaro. – „Kniha je taká hrubá ako slovník.“ |
| veľmi, príliš | tre, tro | tre bela, tro multekosta – „veľmi krásny“, „príliš drahý“ |
Prídavné mená ako unua „prvý“ alebo franca „francúzsky“ pomenúvajú pevné miesto v poradí alebo pôvod, a preto sa stupňujú zriedka. Ak chcete zmeniť silu vo vnútri slova, použite príponu -eg-: bona → bonega „výborný“, bela → belega „nádherný“ a granda → grandega „obrovský“ sú všetky v zozname.
Prídavné mená utvorené z iných slov
Koncovka -a pridáva predstavu „majúci alebo súvisiaci s tým, čo hovorí koreň“ (PMEG): homa je „súvisiaci s ľuďmi“, longa „majúci dĺžku“. Presný význam závisí od koreňa a súvislosti, preto neznáme slová overte v slovníku. Väčšina prídavných mien, ktoré stretnete, je utvorená z iných slov; pozri tvorenie slov.
| Zdroj | Vzorec | Príklad | Význam |
|---|---|---|---|
| podstatné meno | koreň + -a | danĝero → danĝera (684) | „nebezpečenstvo“ → „nebezpečný“ |
| podstatné meno | koreň + -a | homo → homa (457) | „človek“ → „ľudský“ |
| podstatné meno | koreň + -a | domo → doma | „dom“ → „domáci, týkajúci sa domu“ |
| podstatné meno | koreň + -a | somero → somera | „leto“ → „letný“ |
| sloveso | príčastie | fermi → fermita (879) | „zatvoriť“ → „zatvorený“ |
| sloveso | príčastie | morti → mortinta (784) | „zomrieť“ → „mŕtvy“ |
| sloveso | prípona -em-, -ebl-, -ind- | lerni → lernema, manĝi → manĝebla, legi → leginda | „učenlivý“, „jedlý“, „hodný čítania“ |
| prídavné meno | predpona mal- | bona → malbona (229) | „dobrý“ → „zlý“ |
| prídavné meno | prípona -eg- | bela → belega (835) | „krásny“ → „nádherný“ |
| slovné spojenie | inter nacioj | → internacia (952) | „medzi národmi“ → „medzinárodný“ |
Prídavné mená v esperante a v slovenčine: na čo si dať pozor
Pre Slováka je najväčšou výhodou úspornosť: namiesto trinástich tvarov, ktoré má slovenské „dobrý“ (dobrý, dobrého, dobrému, dobrom, dobrým, dobrá, dobrej, dobrú, dobrou, dobré, dobrí, dobrých, dobrými), sú štyri: bona, bonaj, bonan, bonajn. Záludnosti sú inde, hlavne v pádoch, množstve a slovách, ktoré majú po slovensky jeden význam a po esperantsky niekoľko.
| V slovenčine | V esperante | Príklad |
|---|---|---|
| Rod: dobrý, dobrá, dobré | Jeden tvar pre všetky rody; -j len v množnom čísle | bona knabo, bona knabino, bona domo – „dobrý chlapec, dobré dievča, dobrý dom“ |
| Pády: o dobrom filme, dobrému žiakovi | Prídavné meno sa zhoduje s podstatným menom; pády nahrádzajú predložky a -n označuje akuzatív (pozri akuzatív) | Ni parolas pri bona filmo. – „Hovoríme o dobrom filme.“ |
| Po „byť“ niekedy 7. pád: „je dobrou učiteľkou“ | Po esti základný tvar, bez -n | Ŝi estas bona instruistino. – „Je dobrou učiteľkou.“ |
| Množstvo s 2. pádom: „veľa ľudí“, „niekoľko domov“ | Prídavné meno množstva sa zhoduje s podstatným menom: bez 2. pádu, ale s -j | multaj homoj, kelkaj domoj – „veľa ľudí, niekoľko domov“ |
| Obaja, obe | Jedno slovo ambaŭ, bez rodu | ambaŭ knabinoj – „obe dievčatá“, ambaŭ knaboj – „obaja chlapci“ |
| Nepravidelné stupňovanie: dobrý – lepší – najlepší, zlý – horší, veľký – väčší | Vždy pli a plej; nič nie je nepravidelné | pli bona, la plej bona, pli malbona, pli granda |
| Väčší než ja | Vždy ol | Li estas pli granda ol mi. – „Je väčší ako ja.“ |
| Starý: starý dom, starý dedko, staroveké mesto | Tri slová: malnova (vec), maljuna (človek), antikva (staroveký); vek udáva aĝa | Mia avo estas maljuna. – „Môj dedko je starý.“ |
| Drahý: drahá kniha (cena), drahý priateľ (náklonnosť) | multekosta alebo kara pre cenu; kara znamená aj „milý“; „lacný“ je malkara alebo malmultekosta | Kara amiko! – „Milý priateľu!“ |
| Zaneprázdnený človek a obsadené miesto: dve slová | Ten istý koreň pre oboje: okupata, okupita; pre miesto zvyčajne okupita | Ĉu ĉi tiu seĝo estas okupita? – „Je táto stolička obsadená?“ |
| Prídavné meno ako podstatné: chorý, bohatý, zomrelý | Osoba s vlastnosťou: -ul- alebo príčastie | malsanulo – „chorý“, riĉulo – „boháč“, mortinto – „zomrelý“ |
Štyri ďalšie poznámky:
- „Sám“ a „rovnaký“: tri esperantské slová. Sola je „sám, bez nikoho“, mem „sám, osobne“ a sama „rovnaký, ten istý“: Li loĝas sola. – „Býva sám.“ Mi faris tion mem. – „Urobil/urobila som to sám/sama.“ Ni havas la saman nomon. – „Máme rovnaké meno.“
- Niekoľko povedome znejúcich prídavných mien. Fama je „slávny, preslávený“; slovenská „fáma“ v zmysle chýru je onidiro. Komuna je „spoločný“, nie „komunistický“ ani „komunálny“. Ĉefa „hlavný“ má rovnaký pôvod ako slovenské „šéf“ (z francúzskeho „chef“); „šéf“ sa po esperantsky povie ĉefo. Ďalšie dvojice nájdete na stránke falošní priatelia.
- Prízvuk a výslovnosť. Slovenčina prízvukuje prvú slabiku, esperanto predposlednú: pri dvojslabičných slovách sa to zhoduje (BE-la, RU-ĝa), ale in-te-RE-sa, fe-LI-ĉa a mal-GRAN-da sa čítajú s dôrazom uprostred, nie na začiatku. Písmená ĉ, ŝ, ĵ a ĥ čítate ako slovenské „č“, „š“, „ž“ a „ch“; ĝ sa číta ako slovenské „dž“. Pozri abeceda a výslovnosť.
- Prídavné mená od národností a názvy jazykov sa píšu malým písmenom, rovnako ako po slovensky: franca, angla, germana, japana. „Po francúzsky“ je príslovka france a jazyk sám la franca. „Slovenský“ je slovaka a Slovensko Slovakio; tieto tvary v tabuľke nie sú, pretože nepatria do 1 000 najčastejších slov (pozri krajiny a jazyky).
Ako sme počítali
Počítali sme 8. októbra 2026 v našom súbore esperanto-1000-common-words-sk.csv. Vychádza z 822 296 viet z Tatoeby s 5 831 657 slovami. Každý tvar prídavného mena sa počíta pod tvarom na -a, bez množného -j a akuzatívneho -n. Metóda je opísaná na stránke najbežnejšie slová.
- 120 z 1 000 položiek sú prídavné mená (12,0 %). Ich hodnoty
per_milliondávajú dokopy 31 786 na milión, takže prídavné mená tvoria 3,2 % všetkých slov v korpuse, teda 4,1 % slov, ktoré zoznam 1 000 slov pokrýva. - Slovesá, podstatné mená a príslovky v rovnakom zozname tvoria 17,6 % (313 položiek), 8,7 % (359) a 4,6 % (89). Prídavných mien je veľa, ale každé je zriedkavé: najčastejšie, bona, sa vyskytuje 1 958-krát na milión slov, zatiaľ čo esti 40 934-krát. Pozri najčastejšie slovesá.
- Len 4 zo 100 najbežnejších slov sú prídavné mená (bona 57, alia 63, granda 81, multa 82). V prvých 300 slovách ich je 25 a v prvých 500 slovách 46.
- 10, 20, 50 a 100 najčastejších prídavných mien tvorí 1,2 %, 1,6 %, 2,4 % a 3,0 % všetkých slov, čo je 37 %, 51 %, 74 % a 94 % všetkých výskytov prídavných mien v zozname.
Slovný druh vychádza z koncovky: položka na -a je prídavné meno. Privlastňovacie zámená (mia, via) a korelatívy kia, tia, ia, ĉia a nenia sa počítajú vo vlastných triedach, zatiaľ čo kioma, ktoré sa pýta na číslo v rade, a ambaŭ sa počítajú ako prídavné mená. Päť skupín vyniká:
| Skupina | Prídavné mená | Na milión slov | Príklady |
|---|---|---|---|
| S mal- | 13 | 2 658 | malbona, malgranda, malnova |
| Národnosť a región | 10 | 2 352 | franca, angla, germana, japana |
| Farby | 8 | 1 736 | ruĝa, blanka, verda, nigra |
| Príčastia | 10 | 1 370 | venonta, pasinta, fermita |
| Radové číslovky | 4 | 1 121 | unua, dua, tria, sesa |
Malfermita je zároveň slovo s mal- aj príčastie. Tatoeba obsahuje krátke, písané, často prekladané vety; romány alebo hovorená reč by dali iné poradie, ako ukazuje zoznam na stránke Slovná zásoba.
Časté otázky
Aké sú najčastejšie prídavné mená v esperante?
Desať najčastejších v našom zozname je bona, alia, granda, multa, bela, nova, tuta, kelka, sola a unua. Dokopy tvoria 1,2 % všetkých slov v korpuse Tatoeby; samotné bona „dobrý“ je asi jedno slovo z 500.
Ako sa tvorí prídavné meno v esperante?
Pridajte za koreň -a: danĝer- dáva danĝera „nebezpečný“. Pre množné číslo pridajte -j a pre predmet -n: danĝeraj stratoj, danĝerajn stratojn. Pozri podstatné a prídavné mená.
Ako sa v esperante povie opak prídavného mena?
Dajte pred neho mal-: granda „veľký“ → malgranda „malý“. Niektoré protiklady sú samostatné slová, napríklad nigra – blanka „čierny – biely“; pozri protiklady.
Ako sa v esperante povie „lepší“ a „najlepší“?
Použite pli bona pre „lepší“ a la plej bona pre „najlepší“. Nič nie je nepravidelné; rovnaké pli a plej fungujú s každým prídavným menom (stupňovanie).
Stojí prídavné meno pred podstatným menom alebo za ním?
Zvyčajne pred ním, ale obe poradia sú správne: granda domo a domo granda znamenajú to isté. Za podstatným menom je prídavné meno často zdôraznené (PMEG).
Zdroje
- Esperantopedia: 1 000 najbežnejších esperantských slov (CSV, poradie, slovný druh, slovenský význam, početnosť na milión), spočítané 8. októbra 2026; metóda na tejto stránke
- Tatoeba: downloads – esperantské vety, stiahnuté 7. októbra 2026; licencia CC BY 2.0 FR
- Reta Vortaro (ReVo), prečítané 8. októbra 2026: heslá bona, alia, juna, nigra, laca, vigla, enui, sekura, moderna, terura, kara, okupi, venonta, pasinta a mal-
- PMEG: Bazaj reguloj por A-vortoj, Uzo de A-vortoj, Ambaŭ, Kvantaj A-vortoj, Specialaj okazoj de participelekto, MAL
- Wiktionary: Esperanto lemmas (CC BY-SA 4.0) a ESPDIC Paula Denisowského (CC BY 3.0), zdroje anglických významov v zozname; slovenské významy sme pripravili sami a skontrolovali ich v slovenských prekladoch ReVo
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.