Učenie
100 najčastejších slovies v esperante s príkladmi
Sto slovies, šesť koncoviek a žiadne nepravidelné tvary: dokopy tvoria 14,2 % všetkých slov v každodenných esperantských vetách.
Najčastejšie esperantské slovesá sú esti „byť“, povi „môcť“, havi „mať“, fari „robiť“, diri „povedať“ a voli „chcieť“. 100 najčastejších slovies z nášho zoznamu 1 000 najbežnejších slov tvorí 14,2 % všetkých slov v korpuse s 5,8 milióna slov z každodenných esperantských viet a samotných desať najčastejších tvorí 8,1 %. Každé sloveso má pre všetky osoby rovnaké koncovky, takže jedna krátka lekcia o slovesných koncovkách otvorí celú tabuľku.
Šesť koncoviek, jeden tvar pre každú osobu
Každé sloveso nižšie je uvedené ako infinitív na -i. Ak ho chcete použiť, nahraďte -i koncovkou; je rovnaká pre „ja“, „ty“, „on“, „my“ aj „oni“. Slovenské slovesá menia tvar podľa osoby, čísla, času a v minulom čase aj podľa rodu („išiel, išla“); esperantské sa menia len podľa času a spôsobu.
| Koncovka | Použitie | Príklad | Po slovensky |
|---|---|---|---|
| -i | infinitív | iri | „ísť“ |
| -as | prítomný čas | Mi iras. Ili iras. | „Idem. Oni idú.“ |
| -is | minulý čas | Mi iris. | „Išiel/išla som.“ |
| -os | budúci čas | Ni iros. | „Pôjdeme.“ |
| -us | podmieňovací spôsob | Ŝi irus. | „Išla by.“ |
| -u | rozkaz, želanie | Iru! | „Choď! Choďte!“ |
Nepravidelné slovesá neexistujú, ani esti: mi estas, vi estas, ili estas. Zložené časy a príčastia sú na stránke slovesá.
10 slovies, od ktorých začať
Je to náš vlastný výber, nie oficiálny zoznam. Osem z desiatich patrí medzi desať najčastejších slovies v tabuľke. Zvyšné dve slovesá z tejto desiatky, devi a ŝati, nasledujú hneď po nich: devi funguje ako povi a voli a ŝati sa používa rovnako (Mi ŝatas legi. – „Rád/rada čítam.“). Kompreni a paroli sme pridali, lebo ich začiatočník potrebuje už v prvom rozhovore.
| Sloveso | Po slovensky | Prečo prvé | Príklad |
|---|---|---|---|
| esti | byť | Totožnosť, miesto a stav; s odstupom najčastejšie sloveso (4,1 % všetkých slov) | Mi estas studento. – „Som študent/študentka.“ |
| havi | mať | Vlastníctvo a rodina | Mi havas fraton. – „Mám brata.“ |
| voli | chcieť | Želania a objednávky v obchodoch a kaviarňach | Mi volas manĝi. – „Chcem jesť.“ |
| povi | môcť | Schopnosť, dovolenie a zdvorilé otázky | Ĉu mi povas sidi ĉi tie? – „Môžem si tu sadnúť?“ |
| iri | ísť, chodiť | Pohyb a ukazovanie cesty | Ni iras al la parko. – „Ideme do parku.“ |
| fari | robiť | Tvorí otázku Kion vi faras? | Ŝi faras kukon. – „Robí koláč.“ |
| diri | vravieť, povedať | Umožní opýtať sa, ako sa slovo povie | Kiel oni diras „dankon“ angle? – „Ako sa povie ‚dankon‘ po anglicky?“ |
| scii | vedieť | Odpovedanie a priznanie, že neviem | Ĉu vi scias, kie estas la banko? – „Viete, kde je banka?“ |
| kompreni | rozumieť | Povedať, či sledujete rozhovor | Ĉu vi komprenas min? – „Rozumiete mi?“ |
| paroli | hovoriť | Opýtať sa, kto hovorí akým jazykom | Ĉu vi parolas Esperanton? – „Hovoríte esperantom?“ |
100 najčastejších esperantských slovies
Poradie je miesto slovesa medzi všetkými 1 000 slovami zoznamu, takže esti na 3. mieste je hneď za la a mi. Stĺpec Prechodné? vychádza z označení v ReVo, Reta Vortaro: T znamená prechodné (sloveso môže mať priamy predmet s -n), I neprechodné, T/I, že ReVo uvádza obe použitia, a –, že ReVo žiadne označenie nemá. Príklady sú naše; každé sloveso si môžete vyhľadať v slovníku.
| Poradie | Sloveso | Po slovensky | Prechodné? | Príklad |
|---|---|---|---|---|
| 3 | esti | byť | I | La kato estas en la ĝardeno. – „Mačka je v záhrade.“ |
| 19 | povi | môcť | T | Mi povas veni morgaŭ. – „Zajtra môžem prísť.“ |
| 21 | havi | mať | T | Ŝi havas tri katojn. – „Má tri mačky.“ |
| 27 | fari | robiť, urobiť | T | Kion vi faras? – „Čo robíte?“ |
| 30 | diri | vravieť, povedať | T | Li diris nenion. – „Nepovedal nič.“ |
| 31 | voli | chcieť | T | Mi volas kafon. – „Chcem kávu.“ |
| 35 | scii | vedieť (fakt) | T | Mi ne scias la respondon. – „Neviem odpoveď.“ |
| 39 | devi | musieť, mať povinnosť | T | Ni devas iri hejmen. – „Musíme ísť domov.“ |
| 40 | iri | ísť, chodiť | I | Ŝi iras al la lernejo. – „Chodí do školy.“ |
| 47 | ŝati | mať rád, obľubovať | T | Mi ŝatas muzikon. – „Mám rád/rada hudbu.“ |
| 50 | paroli | hovoriť | T/I | Ŝi parolas tri lingvojn. – „Hovorí tromi jazykmi.“ |
| 52 | vidi | vidieť | T | Mi vidas hundon en la ĝardeno. – „Vidím v záhrade psa.“ |
| 61 | veni | prichádzať, prísť | I | Mia amiko venos morgaŭ. – „Môj kamarát príde zajtra.“ |
| 67 | kredi | veriť | T/I | Mi kredas vin. – „Verím vám.“ |
| 80 | pensi | myslieť, rozmýšľať | T/I | Mi pensas pri vi. – „Myslím na vás.“ |
| 83 | manĝi | jesť, zjesť | T | Ni manĝas pomojn. – „Jeme jablká.“ |
| 84 | bezoni | potrebovať | T | Mi bezonas helpon. – „Potrebujem pomoc.“ |
| 97 | okazi | diať sa, stať sa | I | Kio okazis? – „Čo sa stalo?“ |
| 99 | trovi | nachádzať, nájsť | T | Mi trovis mian ŝlosilon. – „Našiel/našla som svoj kľúč.“ |
| 101 | doni | dávať, dať | T | Li donas floron al ŝi. – „Dáva jej kvet.“ |
| 110 | helpi | pomáhať, pomôcť | T/I | Ĉu vi povas helpi min? – „Môžete mi pomôcť?“ |
| 111 | aĉeti | kupovať, kúpiť | T | Ŝi aĉetis novan libron. – „Kúpila novú knihu.“ |
| 112 | resti | zostávať, zostať | I | Mi restas hejme hodiaŭ. – „Dnes zostávam doma.“ |
| 120 | peti | prosiť, žiadať | T/I | Li petis panon. – „Poprosil o chlieb.“ |
| 121 | kompreni | rozumieť, chápať | T | Mi ne komprenas la demandon. – „Nerozumiem otázke.“ |
| 124 | bonvoli | byť taký láskavý (bonvolu „prosím“) | I | Bonvolu atendi minuton. – „Počkajte, prosím, minútu.“ |
| 126 | labori | pracovať | I | Li laboras en banko. – „Pracuje v banke.“ |
| 129 | vivi | žiť | I | La avo ankoraŭ vivas. – „Dedko ešte žije.“ |
| 131 | atendi | čakať (na) | T | Mi atendas la buson. – „Čakám na autobus.“ |
| 135 | rigardi | pozerať sa, pozrieť sa | T | Ni rigardas filmon. – „Pozeráme film.“ |
| 136 | provi | skúšať, skúsiť | T | Provu denove! – „Skúste to znova!“ |
| 137 | lerni | učiť sa, naučiť sa | T | Mi lernas Esperanton. – „Učím sa esperanto.“ |
| 140 | legi | čítať, prečítať | T | Ŝi legas gazeton. – „Číta noviny.“ |
| 144 | aŭdi | počuť | T | Mi aŭdas muzikon. – „Počujem hudbu.“ |
| 145 | ami | milovať | T | Li amas sian familion. – „Miluje svoju rodinu.“ |
| 146 | loĝi | bývať | T/I | Ni loĝas en malgranda urbo. – „Bývame v malom meste.“ |
| 148 | deziri | priať si, túžiť | T | Mi deziras al vi feliĉon. – „Želám vám šťastie.“ |
| 151 | senti | cítiť | T | Li sentis doloron en la piedo. – „Cítil bolesť v nohe.“ |
| 160 | lasi | nechávať, nechať | T | Lasu min paroli! – „Nechajte ma hovoriť!“ |
| 161 | koni | poznať (osobu alebo miesto) | T | Ĉu vi konas tiun viron? – „Poznáte toho muža?“ |
| 163 | ŝajni | zdať sa | I | Ŝajnas, ke pluvos. – „Zdá sa, že bude pršať.“ |
| 166 | uzi | používať, použiť | T | Mi uzas komputilon. – „Používam počítač.“ |
| 169 | preni | brať, vziať | T | Li prenis sian ĉapelon. – „Vzal si klobúk.“ |
| 170 | opinii | domnievať sa, mať názor | T | Kion vi opinias pri tio? – „Čo si o tom myslíte?“ |
| 172 | ludi | hrať, hrať sa | T/I | La infanoj ludas en la ĝardeno. – „Deti sa hrajú v záhrade.“ |
| 177 | alveni | doraziť, dôjsť | I | La trajno alvenis je la tria. – „Vlak dorazil o tretej.“ |
| 179 | ekzisti | existovať | I | Tiu vorto ne ekzistas. – „To slovo neexistuje.“ |
| 182 | morti | zomierať, zomrieť | I | La floroj mortis. – „Kvety odumreli.“ |
| 183 | skribi | písať, napísať | T | Mi skribas leteron. – „Píšem list.“ |
| 186 | sukcesi | uspieť, podariť sa | I | Mi sukcesis trovi la hotelon. – „Podarilo sa mi nájsť hotel.“ |
| 188 | demandi | pýtať sa, spýtať sa | T | Li demandis, kie estas la stacidomo. – „Spýtal sa, kde je stanica.“ |
| 190 | foriri | odchádzať, odísť | I | Ŝi foriris sen vorto. – „Odišla bez slova.“ |
| 191 | forgesi | zabúdať, zabudnúť | T/I | Mi forgesis lian nomon. – „Zabudol/a som jeho meno.“ |
| 192 | trinki | piť | T | Li trinkas akvon. – „Pije vodu.“ |
| 194 | rajti | smieť, mať právo | I | Ĉu mi rajtas eniri? – „Smiem vstúpiť?“ |
| 200 | aspekti | vyzerať | I | Ŝi aspektas feliĉa. – „Vyzerá šťastná.“ |
| 203 | iĝi | stávať sa, stať sa | I | Li iĝis kuracisto. – „Stal sa lekárom.“ |
| 204 | viziti | navštevovať, navštíviť | T | Ni vizitos la avinon dimanĉe. – „V nedeľu navštívime starú mamu.“ |
| 205 | kapabli | byť schopný, dokázať | T | Ŝi kapablas solvi tiun problemon. – „Dokáže vyriešiť ten problém.“ |
| 206 | perdi | strácať, stratiť | T | Mi perdis mian ombrelon. – „Stratil/a som svoj dáždnik.“ |
| 207 | ricevi | dostávať, dostať | T | Ŝi ricevis leteron de amiko. – „Dostala list od kamaráta.“ |
| 209 | reveni | vracať sa, vrátiť sa | I | Li revenos je la sesa. – „Vráti sa o šiestej.“ |
| 212 | timi | báť sa | T | La infano timas la hundon. – „Dieťa sa bojí psa.“ |
| 215 | dormi | spať | I | La bebo dormas. – „Bábätko spí.“ |
| 219 | ĉesi | prestávať, prestať | I | La pluvo ĉesis. – „Dážď prestal.“ |
| 220 | plaĉi | páčiť sa | I | Tiu libro plaĉas al mi. – „Tá kniha sa mi páči.“ |
| 222 | esperi | dúfať | T/I | Mi esperas, ke vi venos. – „Dúfam, že prídete.“ |
| 224 | komenci | začínať, začať | T | Ni komencas la lecionon. – „Začíname lekciu.“ |
| 231 | renkonti | stretávať, stretnúť | T | Mi renkontis ŝin en la urbo. – „Stretol/stretla som ju v meste.“ |
| 236 | necesi | byť potrebné, byť nevyhnutné | – | Ne necesas rapidi. – „Nie je potrebné ponáhľať sa.“ |
| 239 | serĉi | hľadať | T | Mi serĉas mian telefonon. – „Hľadám svoj telefón.“ |
| 240 | studi | študovať | T | Ŝi studas medicinon. – „Študuje medicínu.“ |
| 243 | meti | klásť, položiť | T | Metu la libron sur la tablon. – „Položte knihu na stôl.“ |
| 244 | montri | ukazovať, ukázať | T | Ŝi montris al ni la vojon. – „Ukázala nám cestu.“ |
| 249 | memori | pamätať si | T/I | Mi memoras tiun tagon. – „Pamätám si ten deň.“ |
| 250 | ebli | byť možné | – | Ĉu eblas pagi per karto? – „Dá sa platiť kartou?“ |
| 258 | atingi | dosahovať, dosiahnuť | T/I | Ni atingis la supron de la monto. – „Dosiahli sme vrchol hory.“ |
| 259 | troviĝi | nachádzať sa | I | La banko troviĝas apud la stacidomo. – „Banka sa nachádza vedľa stanice.“ |
| 260 | aŭskulti | počúvať | T | Ni aŭskultas radion. – „Počúvame rádio.“ |
| 264 | scipovi | vedieť, ovládať | T | Ŝi scipovas naĝi. – „Vie plávať.“ |
| 267 | decidi | rozhodovať sa, rozhodnúť sa | T | Ni decidis resti hejme. – „Rozhodli sme sa zostať doma.“ |
| 270 | eliri | vychádzať, vyjsť | T/I | Li eliris el la ĉambro. – „Vyšiel z izby.“ |
| 271 | respondi | odpovedať | T/I | Ŝi respondis al mia letero. – „Odpovedala na môj list.“ |
| 282 | fariĝi | stávať sa, stať sa | I | La vetero fariĝis malvarma. – „Počasie sa ochladilo.“ |
| 287 | sidi | sedieť | I | La kato sidas sur la seĝo. – „Mačka sedí na stoličke.“ |
| 288 | pagi | platiť, zaplatiť | T | Mi pagis dek eŭrojn. – „Zaplatil/a som desať eur.“ |
| 289 | eniri | vchádzať, vojsť | T/I | Bonvolu eniri. – „Vstúpte, prosím.“ |
| 291 | ŝanĝi | meniť, zmeniť | T | Mi ŝanĝis mian opinion. – „Zmenil/a som svoj názor.“ |
| 302 | gravi | byť dôležitý, záležať | I | Tio ne gravas. – „Na tom nezáleží.“ |
| 308 | rakonti | rozprávať, vyrozprávať | T | La avino rakontas fabelon. – „Stará mama rozpráva rozprávku.“ |
| 309 | forlasi | opúšťať, opustiť | T | Li forlasis la urbon. – „Opustil mesto.“ |
| 311 | akcepti | prijímať, prijať | T | Ŝi akceptis la donacon. – „Prijala dar.“ |
| 313 | kanti | spievať | T | Ŝi kantas belan kanton. – „Spieva krásnu pieseň.“ |
| 314 | pasigi | tráviť, stráviť (čas) | T | Ni pasigis la feriojn ĉe la maro. – „Prázdniny sme strávili pri mori.“ |
| 316 | sendi | posielať, poslať | T | Mi sendis mesaĝon al li. – „Poslal/a som mu správu.“ |
| 319 | malfermi | otvárať, otvoriť | T | Bonvolu malfermi la fenestron. – „Otvorte, prosím, okno.“ |
| 320 | manki | chýbať | I | Al mi mankas tempo. – „Chýba mi čas.“ |
| 321 | naĝi | plávať | I | Ni naĝas en la maro. – „Plávame v mori.“ |
| 325 | igi | spôsobiť, prinútiť | T | Tio igis ŝin ridi. – „To ju rozosmialo.“ |
| 326 | mortigi | zabíjať, zabiť | T | La malvarmo mortigis la florojn. – „Chlad zabil kvety.“ |
Zo 100 slovies je 57 označených T, 27 I a 14 T/I a pre necesi a ebli ReVo označenie nemá. Tri poznámky k označeniam:
- Modálne slovesá sa počítajú ako prechodné. Po povi, voli a devi je infinitív priamym predmetom (PMEG) a ReVo to pri devi uvádza. Z troch len voli má aj predmet v podobe bežného podstatného mena: Mi volas kafon.
- Slovesá s príponou sa riadia príponou. ReVo nemá označenie pri troviĝi a fariĝi; uvádzame I, pretože sloveso s -iĝ- nikdy nemá predmet. Pasigi, igi a mortigi s -ig- ho majú vždy.
- Zložené slovesá sa môžu líšiť od základu. Alveni, reveni a foriri sú veni a iri s predložkou alebo predponou (pozri predpony) a zostávajú neprechodné. ReVo označuje eliri a eniri ako T/I, pretože miesto môže byť predmetom (eniri la ĉambron, príklad z ReVo) alebo stáť za predložkou (eniri en la ĉambron).
Dvojice ako komenci a komenciĝi
Slovenčina niekedy robí rozdiel slovkom „sa“ („zmeniť plán“ – „plán sa zmenil“), inokedy nie („začať lekciu“ – „lekcia začala“). Esperanto to rozdeľuje vždy: komenci má predmet, komenciĝi ho nemá. Nižšie je šesť dvojíc zo zoznamu. Úplné pravidlo s viac než 30 dvojicami je na stránke -ig- a -iĝ-.
| Dvojica (poradie) | Zmena | Príklad |
|---|---|---|
| komenci (224) → komenciĝi (534) | T → I | Ni komencis la lecionon. – „Začali sme lekciu.“ / La leciono komenciĝis. – „Lekcia začala.“ |
| fini (339) → finiĝi (467) | T → I | Ŝi finis la laboron. – „Dokončila prácu.“ / La laboro finiĝis. – „Práca sa skončila.“ |
| trovi (99) → troviĝi (259) | T → I | Mi trovis la libron. – „Našiel/našla som knihu.“ / La libro troviĝas sur la breto. – „Kniha sa nachádza na polici.“ |
| fari (27) → fariĝi (282) | T → I | Mi faris teon. – „Urobil/urobila som čaj.“ / La teo fariĝis malvarma. – „Čaj vychladol.“ |
| ŝanĝi (291) → ŝanĝiĝi (637) | T → I | Mi ŝanĝis la planon. – „Zmenil/zmenila som plán.“ / La plano ŝanĝiĝis. – „Plán sa zmenil.“ |
| morti (182) → mortigi (326) | I → T | La floroj mortis. – „Kvety odumreli.“ / La malvarmo mortigis la florojn. – „Chlad zabil kvety.“ |
Veta La leciono komencis (bez predmetu) je chybná; povedzte La leciono komenciĝis. Obe prípony sú aj slovesá: iĝi „stať sa“ a igi „spôsobiť“, napríklad Tio igis ŝin ridi. – „Rozosmialo ju to.“
Esti, havi, povi, voli a devi s infinitívom
Keď nasleduje druhé sloveso, zostáva v infinitíve a nepridáva sa k nemu nijaká predložka.
| Sloveso | S infinitívom | Príklad |
|---|---|---|
| esti | Infinitív môže byť podmetom | Paroli Esperanton estas agrable. – „Hovoriť esperantom je príjemné.“ |
| havi | Nepoužíva sa na povinnosť; „musieť“ je devi | Mi devas iri. – „Musím ísť.“ |
| povi | Schopnosť alebo dovolenie | Ŝi povas legi. – „Vie čítať.“ |
| voli | Želanie | Mi volas dormi. – „Chcem spať.“ |
| devi | Nevyhnutnosť | Ni devas atendi. – „Musíme čakať.“ |
S povi, voli a devi je ten, kto môže, chce alebo musí, zároveň tým, kto dej vykonáva (PMEG). Ak dej vykonáva niekto iný, použite vedľajšiu vetu s ke: Mi volas, ke vi venu. – „Chcem, aby ste prišli.“ Mnohé ďalšie slovesá z tabuľky majú tiež infinitív: ŝati, bezoni, deziri, provi, komenci, lerni, decidi, scipovi a sukcesi.
Slovesá v esperante a v slovenčine: na čo si dať pozor
Pre Slováka je najviac záludností v páde za slovesom a v slovku „sa“, menej v samotných významoch. Rozdiely nižšie sa týkajú slovies z tabuľky.
| V slovenčine | V esperante | Príklad |
|---|---|---|
| Predložka pred predmetom: čakať na, pozerať sa na, žiadať o | Bez predložky, hneď -n: atendi, rigardi, peti | Mi atendas la buson. – „Čakám na autobus.“ Li petis panon. – „Poprosil o chlieb.“ |
| Rôzne pády: potrebovať (4. pád), báť sa (2. pád), veriť (3. pád) | Vždy obyčajný akuzatív s -n: bezoni, timi, kredi | Mi bezonas helpon. – „Potrebujem pomoc.“ La infano timas la hundon. – „Dieťa sa bojí psa.“ |
| 3. pád (komu?): dať komu, poslať komu, páčiť sa komu, chýbať komu | Zvyčajne al, ako slovenský 3. pád: doni al, sendi al, plaĉi al, manki al. Pri helpi ReVo uvádza obe: helpi iun aj helpi al iu | Al mi mankas tempo. – „Chýba mi čas.“ |
| „Sa“ bez protikusu: báť sa, učiť sa, zdať sa, diať sa, páčiť sa | Obyčajné slovesá bez prípony: timi, lerni, ŝajni, okazi, plaĉi. „Učiť niekoho“ je samostatné sloveso instrui | Mi lernas Esperanton. – „Učím sa esperanto.“ |
| „Sa“ ako zmena stavu: nachádzať sa, končiť sa, meniť sa, stávať sa | Prípona -iĝ-: troviĝi, finiĝi, ŝanĝiĝi, iĝi, fariĝi | La banko troviĝas apud la stacidomo. – „Banka sa nachádza vedľa stanice.“ |
| Dokonavý a nedokonavý vid: kupovať – kúpiť, písať – napísať, jesť – zjesť | Jedno sloveso pre oboje: aĉeti, skribi, manĝi; význam vyplýva z času a súvislosti | Ŝi aĉetis novan libron. – „Kúpila novú knihu.“ |
| Minulý čas podľa rodu: išiel – išla – išlo | Bez zmeny: iris pre všetkých | Li iris. – „Išiel.“ Ŝi iris. – „Išla.“ |
| Ísť pešo, ísť vlakom, ísť autom | Jedno iri; spôsob dopravy možno upresniť slovesom veturi „ísť dopravným prostriedkom“ | Ŝi iras al la lernejo. – „Chodí do školy.“ |
| Môcť, vedieť, smieť | povi – možnosť a dovolenie, scipovi – „vedieť (ako)“, kapabli – „byť schopný“, rajti – „smieť“ | Ĉu mi rajtas eniri? – „Smiem vstúpiť?“ |
| Vedieť a poznať; „poznať odpoveď“ | scii – fakt, koni – osoba alebo miesto. „Poznať odpoveď“ je scii la respondon | Mi ne scias la respondon. – „Neviem odpoveď.“ Ĉu vi konas tiun viron? – „Poznáte toho muža?“ |
| „Mám ísť, mám to urobiť“ (povinnosť) | devi, nie havi: havi znamená len „vlastniť“ | Ni devas atendi. – „Musíme čakať.“ |
| Vchádzať, vychádzať, odchádzať, vracať sa | Predpona určuje smer, ako v slovenčine: eniri, eliri, foriri, reveni | Li eliris el la ĉambro. – „Vyšiel z izby.“ |
Pri „sa“ si zapamätajte jedno pravidlo: slovenské „sa“ zodpovedá esperantskému -iĝ- len vtedy, keď podmet sám prechádza zmenou (La plano ŝanĝiĝis. – „Plán sa zmenil.“). Pri slovesách, ktoré majú „sa“ len z povahy slova, ako „báť sa“ alebo „učiť sa“, sa prípona nepridáva. Viac o dvojiciach nájdete na stránke -ig- a -iĝ-.
Ako sme počítali
Počítali sme 8. októbra 2026 v našom súbore esperanto-1000-common-words-sk.csv. Vychádza z 822 296 viet z Tatoeby s 5 831 657 slovami a každý slovesný tvar sa počíta pod infinitívom; metóda je opísaná na stránke najbežnejšie slová.
- 313 z 1 000 položiek sú slovesá (31,3 %). Ich hodnoty
per_milliondávajú dokopy 175 641 na milión, takže slovesá tvoria 17,6 % všetkých slov v korpuse. - 19 zo 100 najbežnejších slov sú slovesá a 88 z prvých 300.
- 100 najčastejších slovies leží na pozíciách 3 až 326 zoznamu. Ich hodnoty
per_milliondávajú dokopy 141 900, teda 14,2 % všetkých slov a 80,8 % všetkých výskytov slovies, ktoré zoznam pokrýva. - Prvých 10, 20 a 50 slovies tvorí 8,1 %, 9,7 % a 12,1 % všetkých slov. Samotné esti tvorí 4,1 %.
Slovné druhy poznáme podľa koncoviek: položka končiaca na -i je sloveso a odvodený tvar sa počíta osobitne, takže komenci a komenciĝi sú dve slovesá. Tatoeba obsahuje krátke, písané, často prekladané vety; romány alebo hovorená reč by dali iné poradie, ako ukazuje zoznam na stránke Slovná zásoba.
Časté otázky
Aké sú najčastejšie slovesá v esperante?
Desať najčastejších slovies v našom zozname je esti, povi, havi, fari, diri, voli, scii, devi, iri a ŝati. Dokopy tvoria 8,1 % všetkých slov v korpuse Tatoeby; samotné esti tvorí 4,1 %.
Koľko esperantských slovies treba poznať?
20 najčastejších slovies pokrýva 9,7 % všetkých slov v našom korpuse, 50 najčastejších 12,1 % a 100 najčastejších 14,2 %. Každé sloveso má rovnaké koncovky, takže vás nové sloveso stojí len jeho koreň. Ostatné slovné druhy nájdete v zozname 1 000 slov.
Existujú v esperante nepravidelné slovesá?
Nie. Všetky slovesá vrátane esti „byť“ používajú koncovky -i, -as, -is, -os, -us a -u a tvar sa nemení podľa osoby ani čísla: mi iras, ili iras.
Ako zistím, či esperantské sloveso má predmet?
Vyhľadajte ho v ReVo, ktoré slovesá označuje ako prechodné, neprechodné alebo obe. Môžete sa tiež opýtať „koho?“ alebo „čo?“ za slovesom. Sloveso s -ig- má predmet vždy, sloveso s -iĝ- nikdy; pozri -ig- a -iĝ-.
Ako sa v esperante povie „musím“?
Použite devi: Mi devas iri. – „Musím ísť.“ Sloveso havi znamená „vlastniť“ (Mi havas libron) a na povinnosť sa nepoužíva; slovenské „mám ísť“ sa preto prekladá slovesom devi.
Zdroje
- Esperantopedia: 1 000 najbežnejších esperantských slov (CSV, poradie, slovný druh, slovenský význam, početnosť na milión), spočítané 8. októbra 2026; metóda na tejto stránke
- Tatoeba: downloads – esperantské vety, stiahnuté 7. októbra 2026; licencia CC BY 2.0 FR
- Reta Vortaro (ReVo): skratky tr, ntr, x; heslá ako esti, povi, devi, paroli, komenci a troviĝi, prečítané 8. októbra 2026
- PMEG: I-verboj kune kun povi, devi kaj voli, I-verboj kiel subjekto, I-verboj kune kun aliaj verboj, IĜ-verboj
- Wiktionary: Esperanto lemmas (CC BY-SA 4.0) a ESPDIC Paula Denisowského (CC BY 3.0), zdroje anglických významov v zozname; slovenské významy sme pripravili sami a skontrolovali ich v slovenských prekladoch ReVo
Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.