Vesmír a veda v esperante: planéty, hviezdy, vedy

V esperante je Slnko suno, Mesiac luno, hviezda stelo a planéta planedo. Názvy planét sú medzinárodné a končia na -o (Marso, Jupitero, Plutono), školské predmety končia na -io alebo -iko (astronomio, biologio, fiziko) a ľudia, ktorí sa im venujú, sú slová na -isto alebo kratšie korene (fizikisto, astronomo). Bežné slová o oblohe sú na stránke príroda. Výslovnosť ukazuje prízvučnú slabiku veľkými písmenami; je vždy predposledná (pozri abeceda).

#Planéty slnečnej sústavy

Počítané od Slnka sú planéty Merkuro, Venuso, Tero, Marso, Jupitero, Saturno, Urano a Neptuno.

Poradie pochádza z ReVo, ktoré definuje Marso ako la kvara planedo „štvrtá planéta“ slnečnej sústavy. Väčšina názvov planét je zároveň názvami bohov: ReVo uvádza Marso ako rímskeho boha vojny a Urano ako gréckeho boha neba. Dni v týždni lundo, mardo, merkredo sú samostatné slová, netvoria sa z názvov planét, a píšu sa malým písmenom; pozri dni a mesiace.

#Veľké písmená: suno, alebo Suno?

Názvy planét sú normálne vlastné mená: veľké písmeno, bez la (Marso, sur Marso). Suno, luno a tero sú obyčajné slová. PMEG poznamenáva, že ľudia často píšu la Suno s veľkým písmenom, keď myslia naše Slnko ako meno, a takéto mená si ponechávajú la, ako la Granda Ursino. Veľké písmená nie sú povinné, takže sa vyskytujú oba zápisy.

#Slnečná sústava a ďalej

#Astronómia a cesty do vesmíru

Slovesá: orbiti „obiehať po obežnej dráhe“, rondiri „obiehať, krúžiť“ (ReVo: Mesiac rondiras ĉirkaŭ Zeme), turniĝi „otáčať sa“ (Zem sa otáča okolo svojej osi, akso), ekflugi „vzlietnuť“ (ReVo: kosmodromo je miesto na ekflugo kozmických lodí), observi „pozorovať“.

#Ako sa tvoria slová o vesmíre?

Viac v stránkach prípony a tvorenie slov.

#Školské vedy a vedci

Dva vzory vysvetľujú zoznam. Keď osoba nemá vlastný koreň, pridáme k vede -ist-: fiziko → fizikisto. PMEG upozorňuje, že fiziko nemôže znamenať aj fyzika (osobu), lebo je to názov vedy. Mnohé názvy na -io majú paralelný koreň bez i: biologio → biologo. Tvary na -iisto sú možné, ale dvojité i je nemotorné, preto ľudia uprednostňujú krátky koreň, a PMEG hovorí, aby sme netvorili astronomisto. PMEG nazýva -olog- v biologo ex-príponou: medzinárodnou koncovkou, nie pravidelnou esperantskou príponou. Predmety a slová z triedy sú na stránke škola.

#Laboratórium a pokus

#Slovenské pasce a slovenské súvislosti

• Vesmír. Po slovensky je „vesmír“ jedno slovo pre všetko, čo existuje, aj pre priestor za Zemou. ReVo prekladá universo aj kosmo ako „vesmír“: universo je všetko, čo existuje, kosmo hlavne priestor mimo Zeme. Pre cestu do „vesmíru“ povedzte kosmo, nie spaco; to je všeobecný „priestor“.
• Raketa. Slovenské „raketa“ je aj tenisová. Po esperantsky je tenisová raketa rakedo (ReVo: náčinie na odpaľovanie lopty s rukoväťou a zvyčajne plochou úderovou časťou); raketo je raketa na oblohu, v ohňostroji aj kozmická.
• Mesiac. Slovenské „mesiac“ je teleso aj časť roka. Teleso je luno, mesiac v kalendári monato.
• Hvezdáreň. Slovenská „hvezdáreň“ je stelobservejo (ReVo ju prekladá aj ako observatorio); všeobecné observejo ReVo prekladá ako „pozorovateľňa, rozhľadňa“.
• Ivan Bella. Ivan Bella estis la unua slovaka kosmonaŭto. – „Ivan Bella bol prvý slovenský kozmonaut.“ Do vesmíru vzlietol 20. februára 1999 s loďou Sojuz TM-29 z Bajkonuru na stanicu Mir (kosmostacio Mir) a na Zem sa vrátil 28. februára 1999.

#Vesmír a veda vo vetách

#Časté otázky

#Ako sa povie „planéta“ po esperantsky?

Planedo. Pluto, Plutono, je nanplanedo „trpasličia planéta“; ReVo hovorí, že sa do roku 2006 počítal za deviatu planétu.

#Píšu sa názvy planét v esperante s veľkým písmenom?

Áno. Sú to vlastné mená, preto Marso a Jupitero majú veľké písmeno a nemajú la. Veľké písmeno pri la Suno, podobne la Luno a la Tero, je voliteľné; PMEG hovorí, že la Suno sa tak často píše.

#Ako sa povie „vesmír“ po esperantsky?

Kosmo pre kozmický priestor, s kosma „kozmický“ a kosmoŝipo „kozmická loď“. ReVo označuje spaco pre kozmický priestor ako evitinde „treba sa vyhnúť“.

#Aký je rozdiel medzi astronaŭto a kosmonaŭto?

V esperante žiadny: ReVo definuje astronaŭto ako kosmonaŭto, osobu, ktorá cestuje do vesmíru.

#Ako sa povie „vedec“ alebo „fyzik“ po esperantsky?

Sciencisto alebo scienculo pre vedca a fizikisto pre fyzika; biológ je biologo a astronóm astronomo.

#Zdroje

• ReVo: suno, sunsistemo, luno, plenluno, novluno, tero, eksterterano, planedo, nanplanedo, kometo, asteroido, galaksio, Lakta Vojo, universo, nana
• ReVo: Merkuro, Venuso, Marso, marsano, Jupitero, Saturno, Urano, Neptuno, Plutono
• ReVo: stelo, stelaro, falstelo, konstelacio, Oriono, Granda Ursino, meteoro, eklipso, luneklipso, suneklipso, orbito, akso
• ReVo: raketo, rakedo, satelito, teleskopo, observi, observejo, stelobservejo, observatorio, kosmo, spaco, kosmonaŭto, astronaŭto, kosmoŝipo, kosmodromo, kosmostacio, monato
• ReVo: astronomo, astronomio, fiziko, fizikisto, ĥemio, kemio, ĥemiisto, biologio, biologo, matematiko, matematikisto, geografio, geografo, geologio, geologo, meteorologio, informatiko, scienco, sciencisto, scienculo
• ReVo: laboratorio, eksperimento, hipotezo, teorio, mezuri, pruvi, mikroskopo, atomo, molekulo, energio, gravito
• PMEG: majuskloj ĉe propraj nomoj, la ĉe propraj nomoj, la kaj konata afero (la suno)
• PMEG: IST, I (geografio → geografo), OLOG, IĜ (La tero turniĝas ĉirkaŭ sia akso)
• Ivan Bella: Wikipédia: Ivan Bella (po anglicky), TASR (teraz.sk): Pred 25 rokmi sa uskutočnil let prvého Slováka do vesmíru