Esperantopedia

Frázy

Náboženstvo a viera v esperante: slová a sviatky

Neutrálne slová pre vieru, neveru, miesta uctievania, sviatky a duchovných a k tomu časti slov, z ktorých sa skladajú.

Aktualizované: 4 min čítania

Náboženstvo sa po esperantsky povie religio (re-li-GI-o), viera kredo, veriť kredi a modliť sa preĝi. Náboženstvá sa často pomenúvajú príponou -ism- „náuka“ a vyznávači príponou -an- „člen“: kristanismo, kristano. Slová sú neutrálne označenia a stránka nestraní ani viere, ani neviere. Výslovnosť je zapísaná po slabikách, prízvučná slabika veľkými písmenami.

Viera, dôvera a modlitba

Kredi má je pre vieru v niekoho či niečo (kredi je Dio „veriť v Boha“) a ke pre vieru, že niečo platí: Mi kredas, ke vi pravas „Verím, že máte pravdu“.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
náboženstvoreligiore-li-GI-oprídavné meno: religia
viera (náuka), veriacikredo, kredantoKRE-do, kre-DAN-to
viera (dôvera)fidoFI-doReVo: skôr dôvera než kredo
Boh; boh, bohyňaDio; dio, diinoDI-o; DI-o, di-I-noveľké písmeno pre jediného najvyššieho Boha
svätý, svätecsankta, sanktuloSANK-ta, sank-TU-lo
modliť sa, modlitbapreĝi, preĝoPRE-ĝi, PRE-ĝopreĝi al „modliť sa k“
uctievanie, obradkulto, ritoKUL-to, RI-to
bohoslužbadiservodi-SER-vo
Biblia, Korán, TóraBiblio, Korano, Toraobi-BLI-o, ko-RA-no, to-RA-oveľké písmená
duša, duchanimo, spiritoa-NI-mo, spi-RI-toobe znamenajú aj „myseľ“
prorok, anjelprofeto, anĝelopro-FE-to, an-ĜE-lo
zázrak, hriechmiraklo, pekomi-RA-klo, PE-ko
požehnanie, žehnaťbeno, beniBE-no, BE-ni
nebo, raj, pekloĉielo, paradizo, inferoĉi-E-lo, pa-ra-DI-zo, in-FE-roĉielo je aj „obloha“
reinkarnácia, karmareenkarniĝo, karmore-en-kar-NI-ĝo, KAR-moReVo: karma v budhizme a hinduizme
pôst, postiť safasto, fastiFAS-to, FAS-ti
púť, pútnikpilgrimo, pilgrimantopil-GRI-mo, pil-gri-MAN-toReVo varuje pred zámenou
ateistaateistoa-te-IS-toateizmus: ateismo; synonymum z ReVo sendiulo „človek bez boha“
agnostikagnostikuloag-nos-ti-KU-loReVo: neprijíma žiadne filozofické ani náboženské vyznanie

Po slovensky je „viera“ jedno slovo, esperanto rozlišuje dve. Kredo je to, čomu človek verí (po slovensky aj „krédo“), kým fido je dôvera: Mi fidas vin „Verím vám“, ale Mi kredas je Dio „Verím v Boha“.

Náboženstvá a ich vyznávači

PMEG ukazuje vzor: z Kristo je kristano (vyznávač) a kristanismo (náuka). Pri budhizme PMEG uprednostňuje tvary budhisto a budhismo, používa sa aj budhano; hlavné heslá ReVo sú budaismo a budaisto. Prídavné mená končia na -a: kristana, islama, juda, hinduisma.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
kresťanstvo, kresťankristanismo, kristanokris-ta-NIS-mo, kris-TA-no
rímskokatolíkromkatolika, katolikorom-ka-to-LI-ka, ka-to-LI-kopozri poznámky nižšie
protestantprotestantopro-tes-TAN-toReVo: napr. luterano
pravoslávieortodoksa kristanismoor-to-DOK-sa kris-ta-NIS-mo
islam, moslimislamo, islamanoi-SLA-mo, i-sla-MA-no
judaizmus, Židjudismo, judoju-DIS-mo, JU-doReVo označuje judaismo ako zriedkavé a odporúča sa mu vyhnúť
hinduizmus, hinduistahinduismo, hinduohin-du-IS-mo, hin-DU-o
budhizmus, budhistabudhismo, budhisto, budhanobud-HIS-mo, bud-HIS-to, bud-HA-noReVo: budaismo
šintoizmusŝintoismoŝin-to-IS-moReVo: aj ŝintoo
taoizmusdaŭismo, taoismodaŭ-IS-mo, ta-o-IS-mo
konfucianizmuskonfuceanismokon-fu-ce-a-NIS-moPMEG: aj konfuceismo
sikhizmus, sikhsikismo, sikosi-KIS-mo, SI-kotvary z Vikipedio
bahájska viera, bahájecbahaismo, bahaanoba-ha-IS-mo, ba-ha-A-no

Poznámky k výberu slov:

  • Moslim. Použite islamano. ReVo hovorí, že mahometano (slovo Zamenhofa aj PIV; po slovensky aj staršie „mohamedán“) sa v neutrálnych textoch neodporúča, pretože ho moslimovia považujú za urážlivé.
  • Islam. Pre náboženstvo povedzte islamo; ReVo definuje islamismo ako politiku, ktorá sa usiluje o prísnu podobu islamskej spoločnosti.
  • Katolík. Romkatolika je presné prídavné meno; ReVo poznamenáva, že samotné katolika sa objavuje aj v názvoch iných cirkví.
  • Žid. ReVo definuje judo ako príslušníka národa pochádzajúceho zo starých Hebrejcov alebo jeho náboženstva. Šport je ĵudo (ĴU-do), po slovensky „džudo“; pozor, esperantské judo nie je šport, ale Žid.

Miesta uctievania

PMEG vysvetľuje, že preĝejo sa tradične používa najmä pre kresťanské kostoly, no môže slúžiť pre akékoľvek náboženstvo; pre presnosť pridajte prídavné meno: islama preĝejo, hinduisma preĝejo.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
kostol, miesto uctievaniapreĝejopre-ĜE-jopreĝi + -ej- „miesto“
kresťanský kostolkirkoKIR-koPMEG: veľmi zriedkavé
katedrálakatedraloka-te-DRA-lobiskupský kostol
mešita, minaretmoskeo, minaretomos-KE-o, mi-na-RE-to
synagógasinagogosi-na-GO-go
chrámtemploTEM-plo
pagodapagodopa-GO-doReVo: ázijský chrám
kláštormonaĥejomo-na-ĤE-jomonaĥo + -ej-
kaplnka, oltárkapelo, altaroka-PE-lo, al-TA-ro
sväté miestosanktejosank-TE-jo

Sviatky a významné dni

PMEG pokladá názvy sviatkov za vlastné mená: veľké písmeno, bežne bez la (Kristnasko, Pasko). Dátumy sa medzi kalendármi posúvajú, preto tabuľka uvádza len to, čo tvrdia ReVo a Vikipedio. Priania sú na stránke priania a oslavy.

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
VianoceKristnaskokrist-NAS-koReVo: 25. decembra vo väčšine cirkví; 6. januára u Arménov
Štedrý večersankta vesperoSANK-ta ves-PE-roReVo: večer pred Vianocami
adventAdventoad-VEN-toštyri týždne pred Vianocami
Zjavenie Pána (Traja králi)Epifanioe-pi-fa-NI-o6. januára
pôst (pôstne obdobie)Karesmoka-RES-moReVo: západný názov Veľkého pôstu
Veľká noc, PesachPaskoPAS-koReVo uvádza oba významy
PesachPesaĥope-SA-ĥoVikipedio: aj juda Pasko
TurícePentekostopen-te-KOS-toReVo: židovský a kresťanský sviatok
židovský Nový rok (Roš hašana)Roŝ Haŝanaroŝ ha-ŜA-naVikipedio
Jom kipurJomkipurojom-ki-PU-roReVo: deň pokánia
ChanukaĤanukoĥa-NU-koReVo: osemdňový židovský zimný sviatok
ramadánRamadanora-ma-DA-noReVo: deviaty islamský mesiac, počas ktorého sa cez deň postí
púť do Mekky (hadždž)haĝoHA-ĝo
DivaliDivalodi-VA-loVikipedio: veľký sviatok Indie
sobota, nedeľasabato, dimanĉosa-BA-to, di-MAN-ĉoReVo: sväté dni judaizmu a kresťanstva; pozri dni a mesiace

Slovenské „Vianoce“ sú Kristnasko a „Štedrý večer“ je sankta vespero (ReVo uvádza toto spojenie aj s týmto slovenským prekladom). „Veľká noc“ a židovský Pesach majú v esperante spoločné slovo Pasko, kým po slovensky sú to dva rôzne sviatky; pre Pesach je presnejšie Pesaĥo alebo juda Pasko.

Ľudia a úlohy

Po slovenskyEsperantoVýslovnosťPoznámka
kňaz, kňažkapastro, pastrinoPAS-tro, pas-TRI-no
protestantský farárpastoropas-TO-roReVo: pastro protestantskej cirkvi
biskup, pápežepiskopo, papoe-pis-KO-po, PA-po
mních, mníškamonaĥo, monaĥinomo-NA-ĥo, mo-na-ĤI-no
imám, muezínimamo, muezinoi-MA-mo, mu-e-ZI-nomuezín vyvoláva hodiny modlitby
rabínrabenora-BE-no
láma, gurulamao, guruola-MA-o, gu-RU-oReVo: tibetský budhizmus; hinduizmus
kazateľ, duchovenstvopredikisto, klerikaropre-di-KIS-to, kle-ri-KA-ro

Časti slov pre slová o viere

Časť slovaVýznamPríkladPo slovensky
-ism-náuka, systémkristanismokresťanstvo
-an-prívrženec, členislamano, samreligianomoslim; človek rovnakého náboženstva (PMEG)
-ist-ten, kto sa niečím zaoberábudhistobudhista
-ej-miesto na niečopreĝejo, monaĥejokostol, kláštor
-ul-osoba s vlastnosťousanktulo, sendiulosvätec, človek bez boha
-in-ženský rodpastrino, diinokňažka, bohyňa
-iĝ-stať sakristaniĝi, islamiĝistať sa kresťanom, prestúpiť na islam

Názvy náboženstiev sa píšu malým písmenom. Pozri prípony, predpony a tvorenie slov.

Vety

EsperantoPo slovensky
Mia avino preĝas ĉiutage.Moja stará mama sa modlí každý deň.
Ni iras al la preĝejo ĉiun dimanĉon.Chodíme do kostola každú nedeľu.
Kie estas la plej proksima moskeo?Kde je najbližšia mešita?
Je kioma horo komenciĝas la diservo?O koľkej sa začína bohoslužba?
Li estas ateisto, sed li respektas la kredon de aliaj.Je ateista, ale rešpektuje vieru iných.
Dum Ramadano multaj islamanoj fastas de la sunleviĝo ĝis la sunsubiro.Počas ramadánu sa mnohí moslimovia postia od východu do západu slnka.
Ĥanuko daŭras ok tagojn.Chanuka trvá osem dní.
En multaj landoj oni festas Kristnaskon la 25-an de Decembro.V mnohých krajinách sa Vianoce oslavujú 25. decembra.

Priamy predmet má -n (festas Kristnaskon) a rovnako aj časové výrazy bez predložky (ĉiun dimanĉon, ok tagojn): pozri akuzatív.

Esperanto a náboženstvo

Samotné esperanto nemá nijaké náboženstvo. Od Boulonskej deklarácie z roku 1905 ho hnutie vymedzuje ako neutrálny jazyk, ktorý môže ktokoľvek používať na akýkoľvek účel. V Brazílii ho od roku 1912, keď Brazílska spiritistická federácia otvorila bezplatný kurz, šíria spiritisti (spiritismo, spi-ri-TIS-mo): pozri Esperanto a spiritizmus. Zamenhofova filozofia rovnosti národov, homaranismo (ho-ma-ra-NIS-mo), bola od jazyka zámerne oddelená: pozri Homaranizmus.

Časté otázky

Ako sa povie „náboženstvo“ a „verím“ po esperantsky?

Religio a Mi kredas. Pridajte je pre to, v čo veríte (Mi kredas je Dio), alebo ke pre to, čo pokladáte za pravdu (Mi kredas, ke vi pravas).

Ako sa povie „som kresťan, moslim, Žid, budhista alebo ateista“ po esperantsky?

Mi estas kristano, islamano, judo, budhisto, hinduo alebo ateisto. Sú to obyčajné podstatné mená: bez člena, s malým písmenom. Pre ženu pridajte -in-: kristanino, judino.

Je to islamano, alebo mahometano?

Islamano. ReVo označuje mahometano ako tvar, ktorému sa v neutrálnych textoch treba vyhnúť, lebo ho moslimovia považujú za urážlivý.

Aký je rozdiel medzi preĝejo a kirko?

Preĝejo je akékoľvek miesto modlitby, hoci tradične kresťanský kostol. Kirko znamená len kresťanský kostol a je veľmi zriedkavé. Pre iné vierovyznania použite moskeo, sinagogo alebo templo.

Je esperanto náboženstvo, alebo je s nejakým spojené?

Nie. Je to neutrálny jazyk a hnutie to tvrdí od roku 1905. Brazílski spiritisti ho šíria a Zamenhofov homaranismo bol jeho vlastnou filozofiou, nie súčasťou esperanta.

Zdroje

Ak vám Esperantopedia pomohla, môžete ju podporiť.